Bulharsko musí vyšetriť a stíhať zločiny z nenávisti

Bulharsko zlyháva v primeranom vyšetrovaní a stíhaní zločinov z nenávsti. Tento stav podnecuje strach, diskrimináciu a násilie, hovorí Amnesty International v dnešnej správe.

Správa “Zásah mimo: Nedostatočné vyšetrovania trestných činov z nenávisti v Bulharsku” dokumentuje  závažné dopady trestných činov z nenávisti na obete. Správa zároveň upozorňuje na to, ako vláda zlyhala v boji s predsudkami voči azylantom, migrantom,  moslimov a LGBTI ľuďom.

Stovky ľudí zažili zločiny z nenávisti. Mnohí nemajú dôveru v ochranu zo strany štátu,“ hovorí Marco Perolini, výskumník Amnesty International na diskrimináciu v Európe. “Vláda musí prejaviť pevný postoj a zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv v súlade s medzinárodnými a domácimi záväzkami v tejto oblasti.”

Rasistické a xenofóbne zločiny z nenávisti

V Bulharsku existuje legislatíva, na základe ktorej je možné stíhať zločiny z nenávisti spojené s rasizmom a xenofóbiou.  Úradom sa ale napriek tomu nedarí identifikovať a vyšetrovať tieto zločiny.

Podľa Bulharského helsinského výboru a ďalších organizácií  vrcholili v roku 2013 útoky proti migrantom a žiadateľom o azyl. Námestník generálneho prokurátora povedal Amnesty International, že v období medzi januárom 2013 a marcom 2014, otvorilo zastupiteľstvo v Sofii 80 prípravných konaní, ktoré sa týkali zločinov proti etnickým menšinám – migrantom, žiadateľom o azyl, Rómom a etnickým Turkom. Údaje však nie sú komplexné a neodrážajú plný rozsah týchto zneužití.

Nazira, žiadateľa o azyl z Iraku, napadla v septembri 2013 skupina 8 až 9 ľudí. Na rukách mali tzv. boxery – prepojené prstence, ktoré zvyšujú účinky rán. V nemocnici bol deväť dní a podstúpil dve operácie. Polícia ale do nemocnice neprišla, aby skutok zaznamenala. Následne odmietla zaregistrovať Nazirovu sťažnosť. Spomína, ako mu príslkušníci polície povedali, „aby išiel preč, inak ho pošlú späť do Iraku“. Ministerstvo vnútra potvrdilo, že po vnútornej inšpekcii boli títo dvaja policajti  potrestaní z dôvodu nedostatku starostlivosti o prípad. V súčasnosti ale nie je jasné, či sa vyšetrovanie útoku začalo.

Pri niektorých trestných činoch, ako je vražda alebo fyzické napadnutie, predstavuje rasistický alebo xenofóbny motív priťažujúcu okolnosť a znamená ďalší trest. Úrady preto často vykazujú tieto zločiny, ako skutky výtržníctva, ktoré sa ľahšie dokazujú. Mnohým úradníkom chýbajú znalosti a skúsenosti, aby existujúce zákony uplatnili v praxi. “Diskriminačné prvky trestného činu, ako sú rasistické urážky, bývajú prehliadnuté. Eufemizmus výtržníctva nie je náhradou za stíhanie trestných činov z nenávisti,“ hovorí Marco Perolini. “Rasizmus a xenofóbia skončí jedine vtedy, ak úrady uznajú, že existuje.”

Metina, bulharského občana tureckého pôvodu brutálne napadla skupina skinheadov pred jeho domom, v ktorom žije veľa prisťahovalcov,. Utrpel život ohrozujúce zranenia a niekoľko týždňov bol v kóme. Jeden z útočníkov zakričal na muža, ktorý sa pokúsil zasiahnuť: “Prečo brániť migrantov? Zabíjajú bulharské dievčatá.” Polícia na mieste zadržala podozrivých a začala vyšetrovanie za pokus o vraždu podnietenú výtržníctvom.

Homofóbne a transfóbne trestné činy

Bulharsko nemá žiadnu legislatívu, na základe ktorej by bolo možné stíhať homofóbne a nenávistné trestné činy. V súčasnej dobe sú tieto trestné činy vyšetrované ako činy výtržníctva. V januári 2014 navrhla vláda nové znenie trestného zákona, ktorý by zahŕňal aj sexuálnu orientáciu ako zakázaný motív nenávisti. V októbri 2014 sa konali parlamentné voľby a zmena zákona sa neudiala. Nová vláda sa zaviazala k zmene. “Homofóbne a transfóbne zneužívania sa zamietli pod koberec. Vláda musí prepracovať zákon o zločinoch z nenávisti. Musí pokrývať všetky dôvody diskriminácie, aby aj LGBTI ľudia mohli začať žiť bez strachu,“ hovorí Marco Perolini. Mihail Stoyanov, 25-ročný študent medicíny, bol v roku 2008 brutálne zabitý v parku v Sofii. Bol zabitý, lebo útočníci si mysleli, že je gay. Obaja podozriví zo skutku boli súčasťou skupiny, ktorá má v úmysle “očistiť” park v Sofii od gayov. Vzhľadom k existujúcim medzerám v zákonoch obvinilo zastupiteľstvo hlavného mesta útočníkov z vraždy podnietenej výtržníctvom. Štátny zástupca povedal Amnesty International: “Zákon je limitujúci, a to je dôvod, prečo som nemohol zohľadniť homofóbny motív v obžalobe.”

Prekážky pre dosiahnutie spravodlivosti pre obete

Väčšina obetí trestných činov z nenávisti tieto skutky nenahlasuje. Niektorí z nich tvrdia, že je to preto, že neveria, že polícia bude primerane reagovať na ich prípady, alebo dokonca preto, že sa boja ďalšej diskriminácie od polície.

Podľa nedávneho prieskumu Európskej únie, 86% LGBTI ľudí v Bulharsku, ktorí zažili násilie alebo vyhrážanie násilím, tieto incidenty polícii nenahlásilo. Zhruba tretina z tých, ktorí skutky nenahlásili, sa  obávali  homofóbnych alebo transfóbnych reakcií zo strany bulharskej polície.

Máloktorí z tých, ktorí skutok nahlásili sa dočkali spravodlivosti, či už súdnou cestou alebo formou odškodnenia. Amnesty International sa s niektorými rozprávala. Povedali, že neboli informovaní o svojich právach alebo o vývoji ich prípadu, čo je v rozpore s bulharskými vnútroštátnymi právnymi predpismi. Francúzku Auroru fyzicky napadla skupina 7 až 8 ľudí na autobusovej zastávke v Sofii. Napodobňovali opice, tlačili ju k zemi a kopali do nej. Skupina ale neútočila na  jej „bielych“ priateľov, ktorí boli s ňou. Je evidentné, že bola obeťou rasistického útoku. Súd ju ale nepredvolal ako obeť a neinformoval ju o súdnom pojednávaní. Podozriví boli zbavení  všetkej trestnej zodpovednosti a súd im uložil len pokutu.

Aurora povedala: “..V ten deň časť môjho ja zomrela … títo ľudia dostali len pokutu a ja som ani nebola informovaná o vypočúvaní …nechcem peniaze alebo čokoľvek iné, chcem len, aby tieto činy boli uznané a dostatočne potrestané, aby sa podobné veci nediali znova.”

Bulharské úrady musia verejne odsúdiť zločiny z nenávisti, aby im zabránili v budúcnosti. Úrady musia riešiť hlboko zakorenené predsudky, ktoré existujú v bulharskej spoločnosti,” uzatvára Marco Perolini.