Od 7. októbra 2023 jordánske orgány zatkli najmenej 1 500 ľudí, z toho približne 500 osôb od marca 2024, len na základe ich účasti na masívnych protestoch proti Izraelským zásahom v pásme Gazy. Amnesty International vyzýva jordánske orgány, aby okamžite prestali obmedzovať právo na pokojný protest. Organizácia zároveň vyzýva na prepustenie všetkých ľudí, ktorých zadržiavajú len za to, že kritizovali politiku vlády voči Izraelu a konanie Izraela v pásme Gazy.
„Jordánska vláda musí okamžite prepustiť všetkých ľudí, ktorých od októbra 2023 svojvoľne zadrža len pre ich propalestínsky aktivizmus. Vláda musí zabezpečiť, aby protestujúci a aktivistky mohli slobodne a pokojne kritizovať vládnu politiku voči Izraelu bez toho, aby čelili násiliu a zatýkaniu zo strany bezpečnostných zložiek,“ uviedla kampaňová koordinátorka Amnesty International Jordánsko Reina Wehbi.
Za pokojný protest denne zadržali desiatky osôb
Amnesty International overila videozáznamy, ktoré vznikli 25., 26. a 27. marca pred izraelským veľvyslanectvom v Ammáne. Na záznamoch vidno, ako jordánske bezpečnostné zložky násilne rozháňajú demonštrácie s použitím slzotvorného plynu a obuškov. Príslušníci zložiek pri zásahu protestujúcich prenasledovali a bili.
Podľa právnych zástupcov a zástupkýň zadržaných osôb zatkli štátne zložky od 24. do 27. marca najmenej 165 demonštrantov. Od 27. marca úrady zadržali ďalšie desiatky ľudí. Tucty osôb zostávajú vo väzbe až do súdneho procesu. Najmenej 21 osôb zadržiavahú v nezákonnej administratívnej väzbe na príkaz guvernéra Ammánu aj napriek tomu, že prokuratúra povolila ich prepustenie.
Právničky a aktivisti v rozhovore s Amnesty International uviedli, že jordánske orgány nedávno zaviedli aj nové obmedzenia týkajúce sa propalestínskych protestov. Tieto obmedzenia zahŕňajú zákaz držania palestínskej vlajky a transparentov s určitými heslami, zákaz účasti pre osoby mladšie ako 18 rokov a zákaz pokračovať v protestoch po polnoci.
Desiatky ľudí obvinili na základe jordánskeho represívneho zákona o počítačovej kriminalite. Dôvodom boli príspevky na sociálnych sieťach, v ktorých podporovali Palestínu, kritizovali mierovú dohodu jordánskych úradov s Izraelom alebo vyzývali na pokojné protesty a štrajky. Jordánsky zákon o počítačovej kriminalite príliš široko definuje tento zločin a v princípe kriminalizuje všetky prejavy, ktoré sa môžu dotknúť orgánov činných v trestnom konaní.
Zaobchádzali so mnou ako so zločincom
Amnesty International preskúmala prípady šiestich osôb, ktoré jordánske orgány zadržali na základe vykonštrovaných obvinení súvisiacich s ich účasťou na propalestínskych protestoch alebo príspevkami na sociálnych médiách. Amnesty International tiež viedla rozhovory so štyrmi právnikmi a ďalšími osobami, ktoré majú informácie o týchto prípadoch. Organizácia zároveň preskúmala znenie obvinení, súdne dokumenty a príspevky obvinených na sociálnych sieťach.
25. marca predvolali novinára Khaira Eddine al-Jabriho na Riaditeľstvo pre verejnú bezpečnosť bez uvedenia dôvodu. Al-Jabri v rozhovore s Amnesty International uviedol, že ho vypočúvali v neprítomnosti právnika a následne previezli na odbor vyšetrovania trestných činov, oddelenie kybernetickej bezpečnosti. Jeho právnik ani rodina nemali informácie o mieste jeho pobytu. Na oddelení pre počítačovú kriminalitu ho vypočúvali v súvislosti s jeho online aktivitami a informovaním o propalestínskych protestoch. Na druhý deň sa novinár musel dostaviť na prokuratúru. Podľa článkov 15 a 17 zákona o počítačovej kriminalite Al-Jabriho obvinili z používania sociálnych sietí s cieľom „hanobiť oficiálny štátny orgán“ a „podnecovať svár, vzburu a nenávisť a ohroziť verejný poriadok“. Prokurátora vydala požiadavku, aby novinára zadržali na sedem dní vo väznici Marka v Ammáne. Al-Jabriho prepustili 30. marca na kauciu, až do začiatku procesu pred trestným súdom má však zákaz cestovať.
V mojom spise z oddelenia pre počítačovú kriminalitu sa uvádza, že by mali držať pod veľmi prísnym dozorom a zviazať mi ruky za chrtom, čo aj urobili. Zaobchádzali so mnou ako so zločincom.
Khair Eddine al-Jabri
Al-Jabri uviedol, že zdieľal celu s viac ako 50 ďalšími zadržanými, ktorých držali v neľudských podmienkach. Podľa vlastných slov si na rozdiel od ostatných zadržaných nemohol vziať oblečenie alebo mydlo, ktoré mu priniesla rodina.
Počas prevozu mali ruky zviazané za chrbtom a zviazané nohy
26. marca príslušníci bezpečnostných zložiek v civile zatkli aktivistu Ibrahima Shdeifata. Shdeifat bol v čase zatknutia na ceste na propalestínsky protest pred izraelským veľvyslanectvom v Ammáne. Keď sa Ibrahimov brat Siraj Eddine a jeho bratranec opýtali príslušníka bezpečnostnej služby, kde sa Shdeifat nachádza, oboch zatkli. Shdeifatovho bratranca bol po niekoľkých hodinách prepustili, ale Eddine a Shdeifat zostávajú vo väzbe. Dôvodom je údajne fakt, že bezpečnostným zložkám odmietli sprístupniť obsah svojich mobilných telefónov.
Podľa informácií rodiny aktivisti odmietli podpísať sľuby, že v budúcnosti nebudú organizovať protesty ani sa na nich zúčastňovať a tak oboch umiestnili do administratívnej väzby vo väznici Marka. Podľa jordánskeho zákona o prevencii kriminality z roku 1954 môžu miestni guvernéri zadržiavať ľudí na základe administratívneho príkazu s obmedzeným súdnym preskúmaním. Tím obchádzajú systém trestného súdnictva.
Ich právnik 1. apríla zistil, že Ibrahima Shdeifata premiestnili do väznice Al-Muwaqqar a Siraja Eddineho do väznice Rumaymin. Obe väznice sa nachádzajú viac ako 30 km od Ammánu, čo sťažuje návštevy ich rodine aj právnemu zástupcovi.
Keď sme ich navštívili, povedali nám, že s nimi zaobchádzajú ako so zločincami. Počas prevozu mali ruky zviazané za chrbtom a zviazané nohy. Toto všetko predstavuje prehnané trestanie.
rodina Ibrahima Shdeifata a Siraja Eddineho
Skupina rodín zadržaných osôb vrátane rodiny Ibrahima Shdeifata a Siraja Eddineho súdne napadla rozhodnutie guvernéra Ammánu administratívne zadržiavať ich blízkych. Prokurátor odmietol žalobu zaregistrovať a jej spracovanie odložil na obdobie po ukončení Ramadánu.
Trojročná podmienka za kritiku bezpečnostných zložiek
21. decembra 2023 úrady zatkli Aymana Sanduku. Sanduku zatkli po tom, ako na Facebooku adresoval jordánskemu kráľovi kritiku za vzťahy Jordánska s Izraelom. Dňa 12. februára 2024 ho prokurátor na súde pre štátnu bezpečnosť obvinil z „podnecovania k odporu voči politickému režimu“ podľa článku 149 trestného zákona. Sanduku previezli do väznice Attafilah, vzdialenej viac ako 180 km od Ammánu. Podľa informácií od jeho právnika Sanduku počas prevozu slovne ponižovali a zviazali mu nohy a ruky za chrbtom. Sanduka čaká na súdny proces pred Štátnym bezpečnostným súdom vo väzbe. Ide o špeciálny vojenský súd, ktorý nespĺňa medzinárodné normy nezávislosti a nestrannosti.
V apríli tohto roka trestný súd odsúdil jordánsku ženu na podmienečný trest odňatia slobody na 3 mesiace. Okrem toho jej súd uložil zákaz cestovania. Ženu odsúdili za to, že v príspevkoch na sociálnej sieti X (bývalý Twitter) kritizovala bezpečnostné zložky a zdieľala výzvy na účasť na protestoch.
Právny zástupcovia a zástupkyne v rozhovore s Amnesty International uviedli, že spravodajské zložky zadržiavajú niekoľko ďalších aktivistov a aktivistiek, ktorí majú zakázané komunikovať s právnikmi aj rodinami.
„Tieto prípady odhaľujú závažnosť zásahov jordánskych orgánov proti propalestínskym demonštrantom a demonštrantkám. Okrem toho odhaľujú hrubé porušovanie práva na spravodlivý proces, zlé zaobchádzanie so zadržanými osobami a jednoznačný model zneužívania a upierania spravodlivosti. Tvrdé štátne zásahy sa musia okamžite skončiť. Nezákonne zadržiavané osoby by mali oslavovať Eid [koniec Ramadánu] so svojimi rodinami a nie za mrežami,“ uzavrela Reina Wehbi.