Podľa Amnesty International vytvára nedostatočná medzinárodná pomoc a diskriminačné politiky libanonských autorít podmienky, ktoré dovoľujú vykorisťovanie a zneužívanie utečenkýň v Libanone. Tieto závery prináša nová správa „Chcem nájsť bezpečné miesto: Utečenkyne zo Sýrie v Libanone bez zázemia a ochrany“.
Výskumná práca poukazuje na to, ako libanonská vláda odmieta ľuďom na úteku obnoviť povolenia na pobyt či na nedostatočnú medzinárodnú pomoc. Kvôli tomu sú ženy na úteku v riskantnej pozícii a čelia zvýšenému riziku vykorisťovania zo strán tých, ktorí majú moc – vlastníkov bytov, zamestnávateľov či dokonca polície.
„Kombinácia výrazného nedostatku medzinárodných zdrojov na pomoc s utečeneckou krízou a prísne obmedzenia, ktoré na ľudí na úteku uvalila libanonská vláda spôsobujú, že sýrske ženy na úteku čelia obťažovaniu a vykorisťovaniu, bez možnosti získania ochrany od autorít“, povedala Kathryn Ramsayová, výskumníčka Amnesty International pre rodovú rovnosť.
V roku 2015 zakázal Libanon Agentúre OSN pre utečencov (UNHCR), aby v krajine registrovala nových sýrskych utečencov a prijal nové opatrenia, ktoré sťažujú ľuďom na úteku obnovenie ich povolenia na pobyt. Bez riadneho právneho štatútu môžu čeliť svojvoľnému zatknutiu, zadržaniu a dokonca deportácii – z čoho pramení strach reportovať porušenia polícii.
Dvadsať percent sýrskych utečeneckých domácností v Libanone vedú ženy. V niektorých prípadoch sú hlavným zdrojom príjmov a podporujú rodiny po tom, čo ich manželia boli v Sýrii zabití, zadržaní, nútene zmizli alebo ich uniesli.
„Väčšina ľudí na úteku zo Sýrie v Libanone sa snaží prežiť často v zúfalých podmienkach. Čelia rozšírenej diskriminácií a obrovským prekážkam pri zaobstarávaní jedla, bývania či práce. Pre ženy na úteku môžu byť tieto podmienky ešte ťažšie – predovšetkým pre tie, ktoré sú hlavami rodín a sú vystavené vyššiemu riziku obťažovania, vykorisťovania a zneužívania v práci a na uliciach,“ dodáva Kathryn Ramsayová.
Chudoba, vykorisťovanie zo strany zamestnávateľov a vlastníkov bytov
Okolo 70% sýrskych utečeneckých rodín žije v Libanone významne pod hranicou chudoby. Humanitárna pomoc OSN v sýrskej utečeneckej kríze je nedostatočná. Minulý rok dostala OSN len 57% zdrojov, o ktoré požiadala pre svoju prácu v Libanone. Kvôli závažnému nedostatku financií musel v polovici roka 2015 Svetový potravinový program (WFP) znížiť mesačný prídel na jedlo pre najzraniteľnejších ľudí na úteku z 30 dolárov na 13.50 dolárov. Po finančnej injekcii z konca roku 2015 sa prídel zvýšil na 21.60 dolárov – len 72 centov na deň. Štvrtina žien, s ktorými sa Amnesty International rozprávala, prestala počas minulého roku dostávať príspevky na jedlo.
Veľa žien na úteku povedalo, že má ťažkosti s pokrytím vysokých nákladov na život v Libanone a nedokážu si dovoliť zaplatiť jedlo či nájom, čím sa vystavujú väčšiemu riziku vykorisťovania. Niektoré povedali, že od mužov dostali nevhodné sexuálne návrhy a ponuky finančnej alebo inej pomoci výmenou za sex.
V priestore pretrvávajúcej rozsiahlej diskriminácie proti ľuďom na úteku v Libanone uvádzali ženy na úteku, ktoré si našli prácu, vykorisťovanie zo strany zamestnávateľov, ktorí im dávali príliš nízke platy. „Vedia, že súhlasíme s akoukoľvek nízkou mzdou, ktorú nám navrhnú, pretože peniaze potrebujeme,“ povedala „Hanan“, palestínska utečenkyňa zo Sýrie.
56- ročná palestínska utečenkyňa „Asmaa“ zo Sýrie, ktorá žije v utečeneckom tábore Shatila pri južnom predmestí Bejrútu povedala, že svojim dcéram nedovolila pracovať zo strachu z obťažovania: „Moja dcéra pracovala v obchode. Vedúci predajne ju obťažoval a dotýkal sa jej. Preto teraz nedovolím svojim dcéram, aby pracovali.“
Niekoľko žien tiež potvrdilo, že z práce odišli, alebo ju vôbec nevzali, pretože cítili, že správanie zamestnávateľa nebolo vhodné.
Ďalším veľkým problémom je získanie dostatočného množstva financií na zaplatenie ubytovania. Najmenej 58% ľudí na úteku zo Sýrie žije v prenajatých bytoch alebo domoch. Ostatní žijú v schátraných budovách a neformálnych osadách. Veľa žien potvrdilo, že si nemôžu dovoliť zaplatiť prehnane vysoké nájomné.
„Či už ide o nedostatočné platy v práci, alebo život v špinavých, potkanmi zamorených a presakujúcich domoch, nedostatok finančnej stability prináša ženám na úteku veľké ťažkosti a podporuje tých, ktorí majú moc, aby ich zneužívali,“ povedala Kathryn Ramsayová.
Nedostatočný právny štatút zvyšuje riziko
Ťaživé byrokratické procedúry a zvýšenie poplatku za obnovenie povolenia na pobyt pre ľudí na úteku, ktoré libanonská vláda zaviedla v januári 2015 spôsobili, že len málo utečencov a utečenkýň si povolenia obnovili. Bez platného povolenia na pobyt sa ľudia na úteku zo Sýrie obávajú zatknutí a neohlasujú zneužívania polícii.
Väčšina žien na úteku, s ktorými sa Amnesty International rozprávala, povedali, že kvôli chýbajúcemu povoleniu na pobyt neohlásili libanonským autoritám zločin. Palestínska utečenkyňa zo Sýrie „Hanan“, ktorá žije v utečeneckom tábore pri Bejrúte so svojimi tromi dcérami povedala, že ju polícia odmietla, keď prišla nahlásiť ako ju obťažoval vodič autobusu. Povedali jej, že nemôže nahlásiť sťažnosť, pretože nemá „právny štatút“.
„Ženám bolo jasné, že obťažovanie a vykorisťovanie, ktorému čelia zhoršuje fakt, že sa nemajú kde obrátiť pre pomoc a ochranu, pretože nemajú platné povolenia na pobyt,“ dodala Kathryn Ramsayová.
Ďalšia sýrska žena povedala Amnesty International, že sa stala terčom obťažovania potom čo išla na políciu:
„Polícia chodila okolo nášho domu a vyzvala nás, aby sme išli s nimi. Boli to tí istí traja policajti, ktorí spísali naše svedectvá. Pretože sme nemali povolenia na pobyt, začali sa nám vyhrážať. Povedali, že nás uväznia, ak s nimi nepôjdeme.“
V Libanone žije viac ľudí na úteku na obyvateľa než v akejkoľvek inej krajine na svete a medzinárodné spoločenstvo nedokázalo krajinu podporiť. Toto však nie je ospravedlnenie pre neposkytnutie ochrany ľuďom na úteku pred vykorisťovaním a zneužívaním.
„Prísun ľudí na úteku dostal Libanon pod tlak, ale to nie je ospravedlnením pre prísne obmedzenia, ktoré autority uvalili na utečencov a utečenkyne, čím ich ohrozujú,“ dodala Kathryn Ramsayová.
„Namiesto toho, aby prispievali k šíreniu strachu a zastrašovania, musia libanonské autority okamžite upraviť svoje politiky, aby zaručili, že ženy na úteku sú chránené, a že všetci ľudia na úteku v Libanone si môžu jednoducho a bez obmedzení obnoviť svoje povolenia na pobyt .“
Dôležitosť medzinárodnej podpory
Nedostatok medzinárodnej finančnej podpory a pomoci pre ľudí na úteku v Libanone je priamy faktor, ktorý prispieva k zvyšovaniu chudoby a riskantným okolnostiam života žien na úteku a vystavuje ich väčšiemu riziku.
Podľa UNHCR žije najmenej 10% sýrskej populácie, čo zodpovedá 450 tisíc ľuďom, v hosťovských krajinách. Títo ľudia sú zraniteľní a mali by byť okamžite presídlení do iných krajín. UNHCR považuje ženy a dievčatá v ohrození za tie, ktoré spĺňajú kritéria „najzraniteľnejších“ ľudí na úteku.
Amnesty International vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby navýšilo počet miest na presídlenie a sprístupnilo ostatné bezpečné cesty z regiónu pre ľudí na úteku zo Sýrie.
Krajiny by tiež mali navýšiť finančnú pomoc a využiť tohtotýždňovu konferenciu donorov, aby sa zaviazali naplniť rozpočet OSN na pomoc v sýrskej kríze pre roky 2016-2017.
„Najbohatšie krajiny sveta z EÚ vrátane Veľkej Británie, krajín Perzského zálivu a USA musia spraviť oveľa viac, aby dokázali túto krízu zmierniť. Okrem navýšenia humanitárnej pomoci do Sýrie a ľudí na úteku v regióne musia tiež zdieľať zodpovednosť za krízu presídlením väčšieho počtu utečencov a utečenkýň,“ povedala Kathryn Ramsayová.
„Tieto krajiny musia spolupracovať s hosťovskými krajinami ako je Libanon, aby odstránili prekážky právnej registrácie ľudí na úteku, zlepšili prístup k životne dôležitým službám a pomohli zaručiť, že ľudia na úteku vrátane žien nebudú čeliť porušeniam svojich ľudských práv.“
