Rok 2007 bol priaznivým rokom pre odporcov trestu smrti. 18. decembra 2007 Valné zhromaždenie OSN prijalo prelomovú rezolúciu vyzývajúcu k celosvetovému moratóriu na vykonávanie popráv. Proti trestu smrti sa vyslovila drvivá väčšina členov OSN, 104 krajín, vrátane Slovenska. Rezolúciu odmietlo 54 krajín a 25 štátov sa hlasovania zdržalo.
Dokonca aj krajiny s najhoršími štatistikami popráv čoraz viac od používania tejto praktiky upúšťajú. Kým v roku 1976 zakázalo trest smrti len 16 krajín, v roku 2006 pokračovalo v popravách 25 krajín, 91 % z nich bolo vykonaných v Číne, Iráne, Iraku, Pakistane, Sudáne a USA. Európa je s výnimkou Bieloruska zónou bez popráv.
Univerzitný profesor Dale Cloninger, ktorý v minulosti tvrdil, že každou popravou klesne počet vrážd o 560, dnes vo svojich prácach píše, že nižší počet popráv v Texase v polovici 90. rokov viedol k zníženiu počtu vrážd o 90. V štúdii americkej ekonómky Joanny Shepherdovej sa dočítame, že popravy majú odstrašujúci účinok len pri niektorých zločinoch – vraždách v domácom prostredí a tzv. zločinoch z vášne. Rád by som však zdôraznil, že práve tieto vraždy v drvivej väčšine nie sú vopred naplánované a je teda nepravdepodobné, že by páchateľom bol udelený trest smrti. V novšej štúdii autorka uvádza, že popravy odradzujú od zločinov iba v niektorých krajinách a trest smrti môže dokonca v niektorých prípadoch spôsobiť nárast zločinnosti.
Jediné, čo podobné štúdie v skutočnosti dokazujú je, že v priebehu posledných desaťročí miera zločinnosti v USA i inde na svete kolísala, a to aj napriek tomu, že počet popráv v rovnakom časovom období vo všeobecnosti rástol.
Trest smrti je nezvratný a nehumánny trest, ktorý vlády a jeho obhajcovia radi zneužívajú na vytvorenie ilúzie tvrdého postupu proti násiliu. Nikdy nebolo dokázané, že by mal vyšší preventívny účinok na než doživotné väzenie. Naopak, bolo zdokumentovaných mnoho prípadov justičných omylov, nespravodlivých súdnych procesov a politicky motivovaných rozsudkov. Prostriedky vynakladané na vykonávanie trestu smrti by pritom mohli byť využité omnoho efektívnejšie, na systematickú prevenciu, vyšetrovanie či trestanie páchateľov.
Priama úmernosť medzi prísnosťou trestov a ich odstrašujúcim efektom funguje len po určitý bod. Páchateľa, ktorého neodradí vidina doživotného väzenia, neodradí ani prípadná poprava.