Vlády musia niesť zodpovednosť za úmrtia pracovníkov a pracovníčok v zdravotníctve a ďalších základných odvetviach, keď ich nedokázali chrániť pred nákazou COVID-19, tvrdí vo svojej novej výskumnej správe Amnesty International.
Správa zverejnená 13. júla 2020 dokumentuje skúsenosti zdravotníckeho personálu po celom svete a na základe analýzy dostupných dát odhaľuje skutočnosť, že na celom svete zomrelo na následky COVID-19 už viac ako 3 000 zdravotníckych pracovníčok a pracovníkov – pričom ich skutočný počet bude pravdepodobne výrazne vyšší.
Amnesty International zaznamenala prípady, keď zdravotnícki pracovníci a pracovníčky, ktorí prejavili obavy o bezpečnosť v súvislosti so zavedenými protipandemickými opatreniami, následne čelili vyhrážkam, boli prepustení zo zamestnania alebo zatknutí a väznení.
„Zatiaľ čo svet stále ohrozuje pandémia COVID-19, naliehame na vlády, aby prestali brať verejné zdravie a životy pracovníkov a pracovníčok v základných odvetviach na ľahkú váhu. Krajiny, kde najhoršia fáza pandémie ešte neprepukla, nesmú opakovať kroky vlád, ktorých zlyhania v ochrane pracovných práv viedli k zničujúcim dôsledkom,“ povedala Sanhita Ambast, výskumníčka a poradkyňa pre oblasť ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv v Amnesty International.
„Obzvlášť znepokojivé je sledovať, ako niektoré vlády trestajú pracovníkov a pracovníčky, keď vyjadria obavy z toho, že ich pracovné podmienky by im mohli ohrozovať život.“
„…Úrady, ktoré ich umlčiavajú, nemôžu s plnou vážnosťou tvrdiť, že im ide v prvom rade o verejné zdravie.“
Tisíce zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok už prišli o život
V súčasnosti sa nevedú celosvetové štatistiky, koľko pracovníkov a pracovníčok v základných povolaniach zomrelo po tom, ako u nich prepuklo ochorenie COVID-19.
Amnesty International však zhromaždila a preskúmala širokú vzorku dostupných dát, z ktorých vyplýva, že u viac ako 3 000 zosnulých zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok v 79 krajinách sa potvrdila infekcia koronavírusom spôsobujúcim COVID-19.
Informácie o jednotlivých krajinách získate kliknutím na mapu (aktualizovanú 6. 7. 2020): https://public.flourish.studio/visualisation/3015800/
Podľa zistení Amnesty International sú medzi krajinami s dosiaľ najvyšším počtom úmrtí zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok na následky ochorenia COVID-19 Rusko (545), Veľká Británia (540 vrátane 262 sociálnych pracovníkov a pracovníčok), Spojené štáty (507), Brazília (351), Mexiko (248), Taliansko (188), Egypt (111), Irán (91), Ekvádor (82) a Španielsko (63).
Celkový počet je pravdepodobne výrazne vyšší, nakoľko medzi nahlásenými prípadmi nemusia byť zahrnuté všetky súvisiace úmrtia. Zároveň je ťažké porovnávať krajiny medzi sebou, kvôli rozdielnym metódam počítania. Napríklad Francúzsko evidovalo prípady iba vo vybraných zdravotníckych zariadeniach a v Egypte a Rusku počty úmrtí zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok poskytnuté zdravotníckymi organizáciami spochybnila vláda.
Taliansky vojenský lekár pracujúci na Jednotke intenzívnej starostlivosti nemocnice Policlinico Militare Celio.
FOTO: Getty Images
Nedostatok základných ochranných pomôcok
Vážny nedostatok osobných ochranných pomôcok hlásil zdravotnícky personál skoro vo všetkých 63 krajinách a územiach, kde Amnesty International realizovala prieskum.
Boli medzi nimi aj krajiny, kde pandémia ešte nekulminovala, ako napríklad India, Brazília a viacero krajín na africkom kontinente. Lekár v hlavnom meste Mexika uviedol pre Amnesty International, že, rovnako ako jeho kolegovia a kolegyne, minie okolo 12 % svojho mesačného platu na nákup svojich vlastných ochranných pomôcok.
Okrem celosvetového nedostatku skladových zásob tento problém pravdepodobne zhoršili aj obmedzenia obchodných stykov. V júni 2020 zaviedlo 56 krajín a dva obchodné bloky (Európska únia a Eurázijská hospodárska únia) rôzne zákazy a obmedzenia platné pre export niektorých alebo všetkých ochranných pomôcok a ich komponentov.
„Je povinnosťou štátov, aby zabezpečili dostatok ochranných pomôcok pre pracovníkov a pracovníčky na svojom území, pričom obmedzenia obchodu môžu zapríčiniť ešte väčší nedostatok pomôcok v krajinách závislých od ich dovozu. Pandémia ochorenia COVID-19 je globálny problém a vysporiadať sa s ním môžeme tiež iba pri celosvetovej spolupráci,“
Sanhita Ambast.
Represálie
Najmenej v 31 krajinách zahrnutých do prieskumu Amnesty International pracovníci a pracovníčky v zdravotníctve a ďalších základných odvetviach usporiadali protesty a štrajky proti pracovným podmienkam nespĺňajúcim zásady bezpečnosti. V mnohých krajinách ich za to štátne orgány potrestali.
V Egypte Amnesty International zdokumentovala prípady deviatich zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok zatknutých medzi marcom a júnom na základe nekonkrétnych obvinení zo „šírenia falošných správ“ a „terorizmu“. Jednu vec mali spoločnú: vyjadrili obavy o svoju bezpečnosť alebo kritizovali prístup vlády k pandémii.
Ďalší egyptský lekár povedal pre Amnesty International, že lekárky a lekári, ktorí sa ozvú proti krokom vlády, čelia vyhrážkam, sankciám, výsluchom na pracovisku aj zo strany národnej bezpečnostnej agentúry: „Mnohí lekári a lekárky si radšej zaplatia za vlastné ochranné pomôcky, aby sa vyhli týmto vyčerpávajúcim poťahovačkám. Štátne orgány nás nútia, aby sme si vybrali medzi smrťou a väzením.“
Spomienka na obete vírusu z radov zdravotných pracovníkov a pracovníčok.
FOTO: Andressa Anholete/Getty Images
Stigmatizácia a násilie
Amnesty International zdokumentovala viaceré prípady, v ktorých pracovníci a pracovníčky v zdravotníctve a ďalších základných odvetviach čelili kvôli svojmu povolaniu stigmatizácii a násiliu. Zdravotnú sestru v Mexiku údajne obliali chlórom, keď kráčala po ulici. Na Filipínach útočníci vyliali bielidlo do tváre človeku zamestnanému v nemocničnom zariadení.
Tieto prípady svedčia o tom, že nedostatočné a nesprávne informácie vedú k stigmatizácii ľudí vykonávajúcich životne dôležitú, nenahraditeľnú prácu. Preto je nesmierne dôležité, aby vlády dôkladne informovali verejnosť o šírení ochorenia COVID-19.
V Pakistane Amnesty International zaznamenala niekoľko prípadov násilia voči zdravotníckemu personálu, ku ktorým došlo od apríla – ničenie zariadenia nemocníc aj útoky na lekárov a lekárky, pričom jeden lekár bol dokonca postrelený členom protiteroristickej jednotky.
Pakistanské ministerstvá opakovane vyhlásili, že nemocnice majú dostatok zdrojov a kapacít, napriek správam, že niektoré nemocnice boli nútené odmietnuť prijímať pacientov či pacientky v kritickom stave, pre ktorých nemali k dispozícii voľné lôžka, pľúcne ventilátory či ďalšie vybavenie na záchranu života. Takéto vyhlásenia ohrozujú zdravotnícky personál, pretože ľudia na ich základe neveria, že nemocnice nemajú miesto pre ďalších pacientov a pacientky.
Odporúčania
„Vyzývame všetky štáty zasiahnuté pandémiou COVID-19, aby uskutočnili nezávislé previerky svojej pripravenosti na pandémiu, so zameraním na lepšiu ochranu ľudských práv a životov v prípade budúceho masového prepuknutia infekcie, a aby výsledky týchto previerok zverejnili.“
Sanhita Ambast.
Previerky by sa mali zamerať aj na ochranu práv pracovníkov a pracovníčok v zdravotníctve a ďalších základných odvetviach – vrátane práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a práva na slobodu prejavu.
Štáty musia zabezpečiť primerané kompenzácie pre všetkých pracovníkov a pracovníčky v zdravotníctve a ďalších základných odvetviach, ktorí sa pri výkone povolania infikovali koronavírusom. Takisto musia vyšetriť prípady, v ktorých títo pracovníci a pracovníčky čelili represiám za to, že vyjadrili obavy o nedostatočnú ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, a tým z nich, voči ktorým boli vyvodené nespravodlivé sankcie, poskytnúť účinnú nápravu, napríklad opätovne ich prijať na pracovnú pozíciu, z ktorej boli prepustení.
Pozadie prípadu
Na účely tejto správy označenie pracovníci a pracovníčky v zdravotníctve zahŕňa všetky osoby zapojené do zabezpečovania zdravotnej a sociálnej starostlivosti v akomkoľvek pracovnom zaradení, vrátane lekárov a lekárok, sestier a asistentov, sociálnych pracovníkov a pracovníčok, upratovačiek a upratovačov, vodičov a vodičiek sanitiek a personálu v rôznych zariadeniach poskytujúcich starostlivosť. Správa sa sústreďuje najmä na pracovníkov a pracovníčky v zdravotníctve, ale dostupné informácie naznačujú, že podobným problémom čelil širší okruh pracovníkov a pracovníčok v základných odvetviach, ktorí boli vystavení zvýšenému riziku nákazy COVID-19 pri výkone svojho nenahraditeľného povolania.