Amnesty International zozbierala v priebehu jedného mesiaca viac ako 50 000 podpisov v kampani na podporu prijatia novej antidiskriminačnej smernice Európskej únie. Návrh smernice budú prerokovávať ministri 7. júna na zasadnutí Rady pre zamestnanosť a sociálne veci (EPSCO). Zástupcovia Amnesty International požiadali Kristinu Schröder, nemeckú spolkovú ministerku pre rodinu, o osobné stretnutie, na ktorom jej odovzdajú petíciu podpísanú občanmi z celej EÚ.
Zmyslom navrhovanej smernice je uplatniť princíp rovnakého zaobchádzania v oblastiach, ktoré súčasná úprava dostatočne nepokrýva a to v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti či vzdelávania. Smernica tiež rozširuje dôvody na zákaz diskriminácie o náboženstvo a vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, vek a zdravotné postihnutie. Novou smernicou by sa vyplnili kľúčové medzery v súčasnom právnom rámci EÚ v oblasti diskriminácie.
Prijatie novej smernice vyžaduje súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ. Nemecká vláda však blokuje prijatie novej antidiskriminačnej smernice, a to už od samotného podania návrhu Európskou komisiou v júli 2008. Prijatie smernice bolo jednou z priorít španielskeho aj švédskeho predsedníctva EÚ, stroskotalo práve na postoji Nemecka.
“Ľudia z celej Európy podpísali našu petíciu, pretože veria, že EÚ by mala urobiť viac v boji proti diskriminácii. Sú presvedčení, že by nikomu nemala byť odopretá sociálna ochrana, ako napríklad zdravotná starostlivosť, len kvôli veku, náboženstvu, postihnutiu alebo sexuálnej orientácii. Je škoda, že nemecká vláda nezdieľa tento názor,” hovorí Nicolas Beger, riaditeľ európskej kancelárie Amnesty International.
Amnesty International odmieta argumenty Nemecka pre zablokovanie smernice – tvrdenia, že súčasná antidiskriminačná legislatíva EÚ je neefektívna a neexistuje žiadny právny základ pre to, aby EÚ konala v niektorých z oblastí, ktoré smernica pokrýva. Nezávislé štúdie však ukázali, že Smernica EÚ o rasovej rovnosti, prijatá v roku 2000, značne zlepšila ochranu voči rasovo založenej diskriminácii v mnohých európskych krajinách. Článok 19 Lisabonskej zmluvy tiež dáva Rade EÚ jasný mandát na prijatie vhodného opatrenia v oblasti boja proti diskriminácii. Na národnej úrovni Nemecko prijalo antidiskriminačnú legislatívu, ktorá chráni jej občanov pred diskrimináciou vo viacerých oblastiach, odmieta však rozšíriť takúto ochranu aj na ostatných občanov krajín EÚ.
“Nemecko svojou opozíciou prispieva k zastaveniu rokovaní, pričom poskytuje príležitosť niektorým členským štátom zaviesť ďalšie obmedzenia v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Diskriminácia je v Európe rozšírený problém, ktorý spôsobuje každodenné porušovanie ľudských práv. Ak predstavitelia EÚ chcú skutočne bojovať proti diskriminácii, mali by prijať antidiskriminačnú smernicu, bez presadzovania ďalších výnimiek“ uzatvára Beger.