V roku 1960 čítal londýnsky právnik, Peter Benenson, o portugalských študentoch, ktorých uväznili len za to, že si pripíjali na slobodu. Na základe tejto udalosti zahájil v novinách London Observer jednoročnú kampaň “Zabudnutí väzni – Výzva za amnestiu 1961”.
„Výzva za amnestiu” požadovala prepustenie všetkých ľudí, ktorých uväznili za ich nenásilné vyjadrenie svojej viery, presvedčenia, rasy, farby pleti alebo pôvodu. Benenson nazval týchto ľudí “väzni svedomia”. Svojou akciou chcel povzbudiť ľudí, aby písali listy vládnym predstaviteľom do krajín, ktoré držali väzňov svedomia a požadovali ich prepustenie. Kampaň sa enormne rozrástla, rozšírila sa do rôznych krajín a koncom roka 1961 bola založená organizácia Amnesty International.
Amnesty International bola založená s myšlienkou o základných ľudských právach, ktoré presahujú národné, kultúrne, náboženské a ideologické hranice. Pracuje na zabezpečení urýchlených a spravodlivých súdnych procesov pre všetkých väzňov, na ukončení mučenia a popráv a stará sa o prepustenie väzňov svedomia. Základ mandátu Amnesty International tvorí Všeobecná deklarácia ľudských práv.
Prvé aktivity Amnesty International spočívali na individuálnom písaní listov v prospech väzňov svedomia. Keď organizácia prešetrila prípad a zistila, že väzeň je naozaj väzňom svedomia, “adoptovala” si ho niektorá skupina a písala vládnym predstaviteľom tej-ktorej krajiny veľa listov, v ktorých ich žiadala o prepustenie tohoto väzňa svedomia. Takisto (ak to bolo bezpečné) sa spojili s väzňovou rodinou a ponúkli jej pomoc.
Toto fungovalo veľmi dobre, lebo ľudia spolupracujúci s Amnesty International si vyvinuli akési puto s jednotlivými väzňami a dozvedeli sa o ich osudoch, prípadoch a rodinách omnoho viac, akoby sa o nich boli dozvedeli z nejakých štatistických správ o ľudských právach v krajine. Táto činnosť spôsobila, že sa Amnesty International zamerala na jednotlivcov a nie na krajiny alebo politické systémy.
Koncom 60-tych rokov začali miestni aktívni členovia tvoriť takzvané miestne skupiny a výrazne sa zamerali na adoptovaného väzňa a určitú krajinu alebo aktuálne kampane. Pomáhali takisto s publicitou, vzdelávaním a zvýšením peňažného fondu. Ich činnosť siahala až do kostolov, škôl, obchodov a odborov. Táto aktivita zvýšila počet členov a veľkosť imania, čo zase urýchlilo rast organizácie.
Väčšina pôvodných princípov zostala nezmenená, hoci sa organizácia rozrástla na viac ako milión členov a podporovateľov vo viac ako 150 krajinách a samosprávnych územiach sveta. Veľa začínajúcich členov Amnesty sa stalo profesormi alebo inak sa zapojili do vyššieho vzdelávania, ale začiatkom 80-tych rokov sa úžasne zvýšil počet campusových a vysokoškolských skupín AI. Väčšina členov boli študenti. Títo členovia už nepracovali na adoptovaných väzňoch, ale pracovali na kampaniach v rôznych krajinách, propagovali AI a písali listy pre väzňov svedomia za iné skupiny AI. V mnohých prípadoch sa campusové skupiny spojili s miestnymi skupinami AI, organizovali spoločné akcie o ľudských právach a písali listy pre svojho adoptovaného väzňa. V priebehu 80-tych rokov niekoľko hudobníkov a umelcov prijalo Amnesty International ako svoj špeciálny program. Niekoľko z nich usporadúvalo koncerty alebo dokonca celé turné a výťažky venovali organizácii. Ohromne sa tým zlepšila finančná situácia Amnesty International. Vytvoril sa nový vedúci štáb a po celom svete sa otvorili nové miestne pobočky.
Amnesty International je efektívna vďaka svojej precíznosti a nestrannosti. Práve preto prikladá mimoriadny význam objektívnemu a presnému získavania faktov. Jej činnosť sa opiera o dôkladné prešetrenie všetkých prípadov údajného porušovania ľudských práv. Medzinárodný sekretariát v Londýne (kde pracuje 500 zamestnancov asi 40 národností) má študijné oddelenie, ktoré zbiera a analyzuje informácie z najrôznejších zdrojov. Patria k nim stovky novín a časopisov, vládne bulletiny, prepisy rozhlasových vysielaní, správa právnikov a humanitárnych organizácii a listy väzňov a ich rodín.
Amnesty International preberá plnú zodpovednosť za správy, ktoré publikuje. Ak sa ukáže, že sa v niektorom ohľade mýlila, je ochotná uverejniť opravu. Amnesty International si týmto upevnila pozíciu spoľahlivého zdroja informácii. Táto spoľahlivosť je viazaná nezávislosťou od všetkých vlád, politických alebo náboženských sekcii a ekonomických záujmov. Napriek začiatočným chybám a neúspechom, a napriek rastúcemu medzinárodnému odporu voči porušovateľom ľudských práv, Amnesty International so svojím repertoárom metód, nástrojov a aktivít stále funguje. Organizácia sa snaží poskytnúť ľudom, ktorých prípadu sa ujala, skutočne praktickú pomoc.