Amnesty International dnes vydala Výročnú správu 2010

Z dôvodu zosilnenia mocenskej politiky sa zväčšila priepasť globálnej spravodlivosti, konštatuje Amnesty International vo svojej výročnej správe o dodržiavaní ľudských práv. Výročná správa Amnesty International dokumentuje prípady porušovania ľudských práv v 159 krajinách sveta. 

Podľa Amnesty, vlády ktoré majú veľkú moc blokujú pokrok v oblasti  medzinárodnej spravodlivosti a to chránením svojich spojencov pred kritikou a konajú iba v prípade, ak je to pre nich politicky vhodné.

“V priepasti medzinárodnej spravodlivosti sa darí represiám a nespravodlivosti, vďaka čomu sú milióny ľudí odsúdených k útlaku, chudobe a k zneužívaniu,” uviedol Claudio Cordone, dočasný generálny tajomník Amnesty International.

“Vlády musia zabezpečiť, aby nikto nestál nad zákonom a aby mal každý prístup k spravodlivosti pri všetkých prípadoch porušovania ľudských práv. Pokiaľ si vlády budú podriaďovať spravodlivosť k svojim vlastným politickým záujmom, sloboda bez strachu a sloboda jednotlivca zostane nedosiahnuteľná pre väčšinu ľudstva.“

Amnesty International preto vyzvala vlády, aby boli zodpovedné za svoje konanie. AI vyzvala všetky štáty na podpísanie štatútu Medzinárodného trestného súdu a na zabezpečenie toho, aby zločiny mohli byť stíhané podľa medzinárodného práva kdekoľvek na svete. Štáty, ktoré majú vedúce postavenie, vrátane skupiny krajín G20, majú osobitnú zodpovednosť ísť príkladom.

Zatykač, vydaný Medzinárodným trestným súdom v roku 2009 na sudánskeho prezidenta Umara Hasana al Bašíra za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, demonštroval, že ľudia vo vedúcich postaveniach nie sú nad zákon. Napriek nočnej more násilia, ktorá postihla státisíce ľudí v Darfúre, Africká Únia odmietla spolupracovať s medzinárodným trestným súdom čo bolo jasným príkladom zlyhania štátu.

Svedectvom zlyhania medzinárodnej komunity aj bola Rada OSN pre ľudské práva na Srí Lanke. Rada aj cez závažné zločiny, vrátane možných vojnových zločinov, za ktoré sú zodpovedné obe strany konfliktu, ako vládne sily, tak aj  hnutie Tamilských tigrov, bola nečinná a to v čase, keď bolo treba konať. Zatiaľ čo odporúčania Rady pre ľudské práva obsiahnuté v Goldstone správe, vyzývajúce k zodpovednosti v konflikte v Gaze, zostávajú stále neakceptované Izraelom aj Hamasom.

Na celom svete medzera v spravodlivosti vytvorila  sieť zhubných represií. Výskum Amnesty International dokumentuje mučenie, alebo iné zlé zaobchádzanie a to v najmenej 111 krajinách, nespravodlivé súdy v najmenej 55 krajinách, obmedzenie slobody prejavu v najmenej 96 krajinách a väzňov svedomia uväznených v najmenej 48 krajinách.

Ľudsko-právne organizácie a  obhajcovia ľudských práv boli vystavení útokom v mnohých krajinách a to v prípade ak vlády zlyhali v ich ochrane, alebo im bránili vo výkone ich práce.

Na Blízkom východe a v severnej Afrike bola zaznamená netolerancia zo strany vlád voči kritike občanov a to konkrétne  v Saudskej Arábii, v Sýrii a v Tunisku. Početné represie v Iráne. V Ázii, čínska vláda zadržiavala  a prenasledovala  obhajcov ľudských práv, zatiaľ čo tisícky obyvateľov v Severnej Kórei a Mjanmarsku utiekli následkom ťažkej represie a ekonomickým problémom.

Diskriminácia je v Európe stále veľmi rozšíreným javom. Naďalej existujú medzery v normách Európskej únie  pokrývajúcich diskrimináciu ,čo spôsobuje, že milióny ľudí v Európe zostávajú nechránení pred diskrimináciou v kľúčových oblastiach svojho života, ako je prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu. Nová antidiskriminačná smernica, ktorá by mala vyplniť tieto medzery tým, že zabezpečí rovnaké zaobchádzanie pre všetkých mimo zamestnania, je v súčasnosti predmetom rokovaní v Rade Európskej únie.

Nemecká vláda blokuje prijatie novej antidiskriminačnej smernici, čím bráni ľuďom v iných členských krajinách v zabezpečení  väčšej ochranu proti diskriminácii, aj napriek tomu, že jej vlastné právne predpisy sú už z veľkej časti v súlade s návrhom smernice. Niektoré krajiny Európskej únie taktiež váhajú s prijatím. V  súčasnosti sa  však skrývajú  za Nemecko, pretože smernica vyžaduje jednomyseľné prijatie v Rade Európskej únie. Ak sa nová smernica neprijme, milióny ľudí v Európe zostanú bez ochrany pred diskrimináciou.

Nemecko a ďalšie krajiny EÚ by si mali uvedomiť  dôležitosť novej antidiskriminačnej smernice a zastaviť blokovanie jej prijatia. Smernica, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe etnického pôvodu, náboženstva a vierovyznania, sexuálnej orientácie, veku a zdravotného postihnutia v oblasti sociálnej ochrany, sociálnych výhod, vzdelávania a prístupu k tovarom a službám, by tak mohla byť prijatá v Rade EÚ.

Priestor pre občiansku spoločnosť  sa v niektorých častiach Európy a strednej Ázie znížil. Obmedzenia  slobody prejavu boli zaznamenané v Rusku, Turecku, Turkménsku, Azerbajdžane, Bielorusku a Uzbekistane. Amerika bola sužovaná stovkami nezákonných popráv zo strany bezpečnostných síl, vrátane Brazílie, Jamajky, Kolumbie a Mexika. Pretrváva tiež  beztrestnosť za porušovanie ľudských práv v súvislosti s bojom proti terorizmu v USA. V afrických krajinách ako je Guinea a Madagaskar sa nesúhlas stretol s nadmerným užívaním sily a svojvoľného zabíjania, kým Etiópia a Uganda okrem iného potláčali kritiku.

Konflikty boli poznačené ľahostajnosťou voči civilistom. Ozbrojené skupiny a vládne bezpečnostné zložky porušili medzinárodné právo v Demokratickej republike Kongo, na Srí Lanke a v Jemene. V konflikte v Gaze a južnom Izraeli, izraelské sily a palestínske ozbrojené skupiny nezákonne usmrtili a zranili civilistov. Tisícky civilistov trpeli z dôvodu stupňujúceho sa násilia Talibanu v Afganistane a Pakistane, alebo niesli hlavný nápor konfliktov v Iraku a Somálsku. Vo väčšine konfliktov boli ženy a dievčatá obeťami znásilnení  a iného násilia vykonávaného vládnymi silami a ozbrojenými skupinami.

Ostatné trendy zahŕňajú:

• hromadné nútené vysťahovania ľudí z ich domovov v Afrike priviedlo mnoho ľudí na okraj chudoby, napríklad v Angole, Ghane, Keni a Nigérii;

• množiace sa správy o domácom násilí na ženách, znásilneniach, sexuálnom zneužívaní, vraždách v Mexiku, Guatemale, El Salvadore, Hondurase a na Jamajke;

• milióny migrantov čelilo vykorisťovaniu, násiliu a zneužívaniu v ázijsko-tichomorskej oblasti, vrátane Južnej Kórey, Japonska a Malajzie;

• prudký nárast rasizmu, xenofóbie a netolerancie v Európe a Strednej Ázii;

• útoky ozbrojených skupín na Blízkom východe a v severnej Afrike – niektoré zrejme napojené na Al-Káidu – v štátoch, ako je Irak a Jemen.

Po celom svete sa milióny ľudí dostávajú na okraj chudoby kvôli potravinovej, energetickej a finančnej kríze. Tieto udalosti ukázali, že je potrebné naliehavo riešiť porušovanie práv, ktoré má vplyv na chudobu.

“Vlády by mali niesť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv, ktoré posilňujú  a  prehlbujú chudobu.  Septembrové zasadnutie OSN v New Yorku o miléniových rozvojových  cieľov je príležitosťou pre svetových lídrov k prechodu od sľubov k prijatiu právne vymáhateľných záväzkov,”povedal Claudio Cordone.

Ženy, najmä tie, ktoré  žijú v chudobe,  sa stávajú  obeťami nesplnenia týchto cieľov. Komplikácia súvisiace s tehotenstvom si vyžiadali životy približne 350.000 žien. Úmrtnosť matiek  je  často priamo zapríčinená  diskrimináciou na základe pohlavia, porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv  a odopretím  prístupu k zdravotnej starostlivosti.

” Pokiaľ  vlády hodlajú urobiť pokrok pri plnení miléniových rozvojových cieľov, musiapresadzovať rovnosť žien a riešiť diskrimináciu žien,” povedal Claudio Cordone.

Amnesty International taktiež vyzvala krajiny skupiny G20, ktoré nepodpísali štatút Medzinárodného trestného súdu – USA, Čína, Rusko, Turecko, India, Indonézia a Saudskej Arábie – aby tak urobili. Medzinárodná konferencia, ktorá sa uskutoční 31.mája v Kampale v Ugande je príležitosťou pre tieto krajiny, aby si splnili svoj záväzok.

Napriek vážnym minuloročným zlyhaniam pri ochrane spravodlivosti sa udiali aj mnohé udalosti, ktoré hovoria o pokroku. V Latinskej Amerike bolo vyšetrovanie niektorých zločinov znovu otvorené. Padli aj dôležité rozsudky týkajúce sa bývalých vodcov. Alberto Fujimori, bývalý prezident Peru, bol odsúdený za zločiny proti ľudskosti a posledný argentínsky vojenský prezident Reynaldo Bignone za únos a mučenie. Na špeciálnom súde pre Sierru Leone boli uzavreté všetky súdne procesy, okrem stále prebiehajúceho súdu s bývalým prezidentom Libérie Charlesom Taylorom.

“Potreba efektívnej globálnej spravodlivosti je hlavné poučenie z minulého roka. Justícia zabezpečuje spravodlivosť a pravdu tým, ktorých práva sú porušované a odrádza tých, ktorí chcú ľudské práva porušovať. Prináša viac stabilný a bezpečný svet,“ povedal Claudio Cordone.

Celú správu v rôznych svetových jazykoch nájdete na https://thereport.amnesty.org/.