- Amnesty International vydáva Výročnú správu za rok 2015
- Viaceré vlády drzo porušili medzinárodné právo a vedome oslabujú inštitúcie, ktorých cieľom je chrániť ľudské životy
- Salil Shetty, líder celosvetového hnutia, varuje: „Nielen, že sú naše práva ohrozené, rovnako sú ohrozené aj zákony a systém, ktoré ich chránia.“
Amnesty International varuje, že medzinárodnej ochrane ľudských práv hrozí postupný rozpad kvôli krátkodobým národným záujmom štátov a krutým bezpečnostným útokom, ktoré viedli k celoplošnému zásahu na základné práva a slobody.
„Vaše práva sú ohrozené: štáty sa k nim správajú bez úcty“, povedal Salil Shetty, generálny tajomník Amnesty International.
„Milióny ľudí trpia v rukách štátoch a ozbrojených skupín, zatiaľ čo vlády bez hanby tvrdia, že ochrana ľudských práv predstavuje hrozbu pre bezpečnosť, právo a poriadok či národné „hodnoty“,“ dodal Salil Shetty.
ĽUDSKÉ PRÁVA SÚ OHROZENÉ NA CELOM SVETE
Amnesty International varuje pred zákerným a postupným trendom, ktorý oslabuje ľudské práva. Prichádza cez vedomé útoky vlád, nepodporovaním či odmietaním inštitúcií, ktoré boli založené, aby pomáhali chrániť naše práva.
„Nielen, že sú naše práva ohrozené, rovnako sú ohrozené aj zákony a systém, ktoré ich chránia. Viac ako 70 rokov ťažkej práce a ľudského pokroku je v nebezpečí,” povedal Salil Shetty.
Vlády, ktoré sa snažia vyhnúť dohľadu nad svojim domácim správaním oslabujú ľudskoprávne inštitúcie OSN, Medzinárodný trestný tribunál a regionálne mechanizmy ako je Rada Európy a Interamerický ľudskoprávny systém.
Amnesty International vyzýva vlády, aby politicky a finančne podporili systémy, ktoré existujú pre dodržiavanie medzinárodného práva a ochranu ľudských životov.
OHROZENÉ PRÁVA NA DOMÁCEJ ÚROVNI
Amnesty International zdokumentovala, koľko vlád drzo porušilo v roku 2015 medzinárodné právo na národnej úrovni: viac ako 122 štátov mučilo, alebo inak zle zaobchádzalo s ľuďmi a 29 nútené navrátilo ľudí na úteku do krajín, kde im môže hroziť nebezpečenstvo. V najmenej 19-tich krajinách boli spáchané vojnové zločiny, alebo vlády a ozbrojené skupiny porušili „zákony vojny“.
Amnesty International tiež varuje pred znepokojivým trendom vlád, ktoré čoraz častejšie útočia na aktivistov/tky, právnikov/čky a ostatných, ktorý chránia ľudské práva.
„Viaceré vlády sa vedome zamerali na vyhubenie kritiky vo svojich krajinách, namiesto toho, aby uznali kritickú úlohu týchto ľudí pre spoločnosť. Útokmi voči občanom a občiankam porušili svoje vlastné zákony,“ povedal Salil Shetty.
Podľa Amnesty International boli tieto zásahy sčasti spôsobené aj reakciou vlád na vyvíjajúce sa bezpečnostné hrozby v roku 2015.
„Nesprávna reakcia viacerých vlád na ohrozenie národnej bezpečnosti drvila občiansku spoločnosť, právo na súkromie a právo na slobodu prejavu. A boli sme tiež svedkami jasných pokusov pošpiniť ľudské práva, tým, že ich postavili do opozície k národnej bezpečnosti, právu a poriadku a „národným hodnotám“. Vlády na tejto ceste dokonca porušovali aj svoje zákony,“ uviedol Salil Shetty.
OSN ZÚFALO POTREBUJE OŽIVIŤ
Organizácia spojených národov a jej agentúry pre ochranu ľudských práv a ľudí na úteku v roku 2015 vážne trpeli kvôli nenávisti a odmietaniu vzdorovitých vlád.
„Systém OSN bol vytvorený preto, aby „zachránil generácie pred utrpením vojen“, a aby „posilnil vieru v základné ľudské práva“. Tvárou v tvár enormným výzvam, ktorým čelí, je však zraniteľnejší ako bol kedykoľvek doteraz,“ povedal Salil Shetty.
Viaceré vlády vedome bránili zásahu OSN, ktorý mohol zastaviť masové zverstvá alebo priviesť páchateľov pred zodpovednosť a odmietali, alebo opovrhovali odporúčaniami pre zlepšenie ľudských práv na národnej úrovni.
Sýrsky konflikt je jedným z otrasných príkladov katastrofických následkov systémového zlyhania OSN v jeho úlohe dodržiavať medzinárodné právo a zaručiť zodpovednosť pre ľudstvo.
Nový generálny tajomník OSN, ktorý bude od januára 2017 v čele OSN, zdedí organizáciu, ktorá síce dosiahla veľa, ale zúfalo potrebuje oživiť. Amnesty International vyzýva členské štáty OSN a štáty bezpečnostnej rady OSN, aby ukázali nové myslenie a pohli sa smerom k reforme. Jej začiatkom bude proces, ktorým sa volí nový generálny tajomník.
„Členským štátom OSN sa tento rok naskytne historická možnosť oživiť organizáciu tým, že podporia silného kandidáta na Generálneho tajomníka, ktorý je oddaný, má osobné predpoklady a potrebnú víziu, aby sa postavil proti akémukoľvek štátu, ktorý chce oslabovať ľudské práva doma a vo svete,“ zdôraznil Salil Shetty.
Aby k tomu však prišlo, Amnesty International vyzýva, aby bol výberový proces spravodlivý a transparentný, a aby sa zaručilo, že postoje kandidátov k ľudskoprávnym výzvam, ktorým OSN čelí, sú známe a pochopené.
VÝZVY
„Svet dnes čelí viacerým výzvam, ktoré boli vytvorené alebo sú podporované vládami, a hrajú politické hry s ľudskými životmi. Ľudia na úteku vo veľkom trpia, zatiaľ čo sa konflikty vyostrujú a ozbrojené skupiny vedome útočia na civilné obyvateľstvo a páchajú ostatné závažné porušenia,“ dodal Salil Shetty.
„Svetoví lídri môžu zabrániť tomu, aby sa krízy vymkli spod kontroly. Vlády musia prestať útočiť na naše práva a posilniť nástroje, ktorá ich chránia. Ľudské práva sú nevyhnutnosťou, nie niečo navyše a hrozba pre ľudstvo nikdy nebola väčšia.“
POZADIE
Amnesty International zdokumentovala závažné porušenia ekonomických a sociálnych, politických a občianskych práv vo viacerých krajinách v roku 2015.
Príklady útokov vlád na ľudské práva a inštitúcie, ktoré existujú, aby ich chránili okrem iných zahŕňajú:
– Angola: využívanie zákonov o ohováraní a bezpečnosti štátu na obťažovanie, zatýkanie a zadržiavanie tých, ktorí nenásilne vyjadrovali svoje názory; a verejné pohŕdanie odporúčaniami OSN k situácii ľudských práv v krajine.
– Burundi: systematické zabíjanie a iné rozsiahle násilné taktiky bezpečnostných zložiek; a pokusy potlačiť ľudskoprávnu komunitu v krajine.
– Čína: stupňované útoky voči ochrancom/kyniam ľudských práv a série vágnych zákonov v mene „národnej bezpečnosti“.
– Egypt: zatýkanie tisícov ľudí, vrátane nenásilných kritikov, počas bezohľadných útokov v mene bezpečnosti, predĺžené zadžiavania stoviek ľudí bez obvinenia či súdu a odsúdenie stoviek ľudí na trest smrti.
– Maďarsko: Uzavretie hraníc pred tisíckami utečencov/kýň; a blokovanie regionálnych iniciatív na ich pomoc.
– Izrael: udržiavanie vojenskej blokády Gazy a tým kolektívne potrestanie 1.8 milióna obyvateľov/liek. Ako Palestína, ani Izrael nesplnil výzvu OSN a neotvoril dôveryhodné vyšetrovanie vojnových zločinov spáchaných počas konfliktu v Gaze v roku 2014.
– Gambia: mučenie, nútené zmiznutia a kriminalizácia LGBTI osôb; a absolútne odmietanie spolupracovať s OSN a regionálnymi mechanizmami v témach slobody prejavu, nútených zmiznutí a trestu smrti.
– Keňa: mimosúdne popravy, nútené zmiznutia a diskriminácia ľudí na úteku pri protiteroristických operáciách; a pokusy oslabiť Medzinárodný trestný tribunál.
– Mexiko: závažná situácia ľudských práv – vrátane 27 tisíc ľudí, ktorí zmizli; a krutá odpoveď Mexica na kritiku OSN zameranú na rozsiahle využívanie mučenia. Beztrestnosť sa preto stáva takmer absolútnou, aj napriek zvýšenému počtu sťažností.
– Pakistan: závažné zlyhania v oblasti ľudských práv v odpovedi na strašný školský masaker v Pešávare, vrátane neúprosného využívania trestu smrti; a politika voči mimovládnym organizáciám, ktoré sú monitorované úradmi a môžu byť zavreté ak sú považované, že vystupujú “proti štátnemu záujmu”.
– Rusko: represívne využívanie vágnej legislatívy o národnej bezpečnosti a anti-extrémizme a koordinované pokusy umlčať občiansku spoločnosť v krajine; hanebné odmietanie uznania k zabíjaniu civilného obyvateľstva v Sýrii a bezcitné kroky k zablokovaniu Bezpečnostnej rady OSN k Sýrii.
– Saudská Arábia: brutálne zásahy voči tým, ktorí sa odvážili hlásiť reformy alebo kritizovať úrady; a páchanie vojnových zločinov vo vojenskej kampani, ktorú krajina viedla v Jemene a popritom blokovala otvorenia vyšetrovania porušení všetkými stranami konfliktu pod vedením OSN.
– Slovensko: rozsiahla diskriminácia rómskeho obyvateľstva aj napriek dlhoročným aktivitám národných a regionálnych skupín, ktorá vyústila do otvorenia konania Európskej komisie proti krajine.
– Sýria: zabíjanie tisícov civilistov a civilistiek počas priamych a nerozlišujúcich útokov barelovými bombami a inými zbraňami, a tiež mučením v zadržaní; dlhodobé obliehanie civilných oblastí a blokovanie medzinárodnej pomoci pre hladujúce civilné obyvateľstvo.
– Thajsko: zatýkanie nenásilných aktivistov/tiek pre rôzne aktivity vrátane divadielných hier, komentovania na Facebooku a graffiti; odmietanie medzinárodných výziev, aby vládne autority nerozširovali svoje právomoci na potláčanie práv a umlčanie nesúhlasu v mene „bezpečnosti“.
– Veľká Británia: pokračujúce využívanie masového sledovania v mene boja proti terorizmu; spiatočnícke pokusy vyhnúť sa dohľadu Európskeho súdu pre ľudské práva.
– USA: pokračujúca prevádzka detenčného centra v Guantáname, symbolu závažných dôsledkov „celosvetovej vojny proti teroru“; zanedbanie stíhania zodpovedných za mučenie a nútené zmiznutia.
– Venezuela: pokračujúci nedostatok spravodlivosti v prípadoch vážnych porušení ľudských práv a neprestávajúcich útokov proti ochrancom/kyniam ľudských práv; pokračujúce odmietanie Amerického dohovoru o ľudských právach, ktoré nasledovalo po odmietnutí jurisdikcie Interamerického súdu pre ľudské práva, čím bráni obetiam porušení v prístupe k spravodlivosti.
