17. decembra 2011 sa mladý pouličný obchodník Mohamed Bouazizi zapálil na protest proti represívnej vláde Zineho el-Abidine Ben Aliho v Tunisku. Hoci sa toho nikdy nedožil, pretože o 18 dní neskôr zomrel na následky popálenín, Mohamed roznietil arabský svet. Od Tuniska sa masové protesty ľudí, ktorí žiadali reformy, rozšírili v priebehu týždňov do Egyptu, Bahrajnu a ďalších prevažne arabských štátov. Vyzeralo to, že v arabskom regióne prichádza k politickej zmene – za cenu udržania sa pri moci museli vlády pod tlakom svojich občanov a občaniek, aj z nearabských menšín, prijať ďalekosiahle reformy. Protestujúci, ktorí sa v húfoch hrnuli do ulíc aj napriek násiliu bezpečnostných zložiek vlád odstavili od moci najskôr Bena Aliho a potom aj Hosního Mubaraka v Egypte. Viacerí dúfali, že „Arabská jar“ prinesie reálnu zmenu vo vzťahu medzi vládcami a tými, ktorým vládli – väčšie podieľanie sa na rozdelení moci, sociálnu spravodlivosť, transparentnosť, toleranciu, zodpovednosť a rešpektovanie ľudských práv.
Amnesty International postupne dokumentuje vývoj situácie v oblasti ľudských práv od začiatku „Arabskej jari“ v Tunisku, Egypte, Bahrajne, Líbyi, Sýrii a Jemene.
TUNISKO
V roku 2011 Amnesty International zdôraznila prioritné oblasti, v ktorých boli potrebné reformy. Dodnes sa krajina stále týchto reforiem nedočkala. Hoci Tunisko prijalo niekoľko nových zákonov, ktoré sa týkali mučenia či médií, represívne zákony sú stále v platnosti vďaka čomu môže stále dochádzať k porušovaniam. Za nezákonné zabitia protestujúcich v roku 2011 a zlyhanie reforiem polície a bezpečnostných zložiek nebola vyvodená zodpovednosť. Diskriminácia žien a dievčat ukotvená v zákonoch a v praxi je bežná a úrady nedokážu poskytnúť ochranu proti rodovo podmienenému násiliu. LGBTI osobám sú odopierané základné ľudské práva.
© FETHI BELAID/AFP/Getty Images
Dôkazy mučenia a úmrtí vo väzbe naznačujú návrat represií spred piatich rokov
Najnovšie dôkazy o mučení a úmrtiach vo väzbe, ktoré zozbierala Amnesty International naznačujú, že brutálne represie sú päť rokov po zvrhnutí predchádzajúcej autoritárskej vlády v „Jasmínovej revolúcii“ opäť na vzostupe.
Počas návštevy Turecka v decembri minulého roku zozbierala Amnesty International informácie o úmrtiach počas policajného zadržania, ako aj tvrdenia o mučení počas policajných výsluchoch.
„Pred piatimi rokmi Tunisko povstalo a zbavilo sa okov autoritariánstva. Mučenie a represie boli známkou režimu prezidenta Ben-Aliho, nesmú sa stať základnou črtou Tuniska po povstaní“, povedal Said Boumedouha, zástupca riaditeľa Amnesty International pre program Stredného východu a severnej Afriky.
Amnesty International má informácie o najmenej šiestich úmrtiach v policajnej väzbe od roku 2011, ktoré neboli efektívne vyšetrené alebo vyšetrenie nevyústilo do trestného stíhania.
Sofiena Dridiho zatkli po prílete na letisko v Tunise 11. Septembra 2015 po tom, čo bol deportovaný zo Švajčiarska. V Tunisku bol na neho vydaný zatykač za násilné napadnutie z roku 2011. Dridi predstúpil pred súd 15. septembra v dobrom zdravotnom stave. Po pojednávaní ho presunuli do väzenia Mornaguia a 18. septembra sa jeho rodina dozvedela, že bol prijatý do nemocnice. Chceli ho navštíviť, ale zdravotný personál poprel akékoľvek informácie. Keď sa chceli dozvedieť viac informácií na súde, oznámili im, že zomrel na zástavu srdca. Po návšteve v márnici rodina uviedla, že na jeho tele a tvári našli modriny. Na Dridiho úmrtnom liste je dátum 17. september. Jeho rodina doteraz čaká na detailné informácie o príčine jeho smrti.
Amnesty International tiež dostala informácie o mučení a zlom zaobchádzaní so zadržanými (vrátane žien) počas väzby kvôli obvineniam z terorizmu. Podľa niektorých svedectiev boli zadržaní podrobení elektrickým šokom či stresovej pozícii, v ktorej je osoba priviazaná k palici za nohy a ruky. Niektorých fackovali, donútili vyzliecť sa, vyhrážali sa ich rodinám v snahe donútiť ich k podpísaniu falošného priznania.
Amnesty International vyzýva k nezávislému prešetreniu všetkých tvrdení, sprístupnení všetkých záverov verejnosti a k začatiu stíhania každého, proti komu sú dostatočné dôkazy. V prípade úmrtí vo väzbe musí byť súčasťou vyšetrovania adekvátna pitva nezávislým a nestranným forenzným patológom.
„Reforme bezpečnostných zložiek a vyvodení zodpovednosti za porušenia sa venovalo len veľmi málo pozornosti“, dodal Said Boumedouha.
„Je pochopiteľné, že vo svetle krvavých útokov, ktoré Tuniskom otriasli v priebehu minulého roku je prioritou vlády bezpečnosť. Bezpečnosť však nesmie byť zámienkou pre 180° obrat v skromnom úspechu, ktorý Tunisko dosiahlo od povstania v oblasti ľudských práv.” Za posledných päť rokov napríklad krajina prijala novú ústavu, ktorá obsahuje významné ľudskoprávne záruky, ratifikovala základné medzinárodné ľudskoprávne dokumenty, uskutočnili sa demokratické prezidentské a parlamentné voľby a po rokoch represií pod Ben Alim sa posilnila občianska spoločnosť.
Aj napriek pozitívnym krokom prijali úrady v mene bezpečnosti niekoľko znepokojivých opatrení, ktoré by mohli tieto úspechy ohroziť.
Nový protiteroristický zákon, ktorý parlament prijal v júli 2015 obsahuje širokú definíciu terorizmu. Bezpečnostné zložky získali rozsiahle monitorovacie a sledovacie právomoci, zo 6 na 15 dní sa predĺžilo obdobie, počas ktorého môžu zložky zadržiavať podozrivých v izolácii, čím sa významne zvýšilo riziko mučenia.
Po smrteľných útokoch na prezidentskú gardu v Tunise bol v novembri bol druhý krát v tom istom roku vyhlásený stav ohrozenia. Pod jeho rúškom vykonali úrady tisícky prehliadok a zatknutí a stovky ľudí zadržiavali v domácom väzení.
Rodinní príslušníci ľudí podozrivých z terorizmu rozprávali Amnesty International o tom, ako ich bezpečnostné zložky neustále prenasledovali. 65-ročný muž, ktorého syn je na úteku a podozrivý z terorizmu povedal, že bezpečnostné zložky vstupujú do ich domu takmer každú noc. Opísal, ako tieto návštevy vždy vystrašia jeho dvoch ďalších synov, z ktorých jeden je mentálne znevýhodnený a dve vnúčatá. Dodal, že rodinní príslušníci boli opakovane predvolaní na vypočúvanie a že počas vypočúvania boli jeho obidvaja synovia zbití.
Ostatní porozprávali Amnesty International o každodenných návštevách bezpečnostných príslušníkov, ktorí vpadnú do príbytkov a rodinným príslušníkom sťažujú každodenný život.
Niekoľkí tiež podali svedectvá o tom, ako boli opakovane príslušníkmi bezpečnostných síl zastavení na uliciach. Jedného muža niekoľkokrát zatkli a vypočúvali pre jeho bradu. Povedal, že raz musel vystúpiť z autobusu a vypočúvali ho ohľadom jeho náboženského presvedčenia a praktík.
Zákony, ktoré svojvoľne obmedzujú slobodu prejavu sa v Tunisku stále využívajú. Kritici bezpečnostných zložiek sú stíhaní na základe obvinení z ohovárania a „neslušnosti“. Nezávislé spravodajstvo bolo kvôli novej protiteroristickej legislatíve obmedzené. Bezpečnostné zložky odpovedajú na reportáže novinárov o protestoch alebo o následkoch útokov násilím. V novembri vydalo ministerstvo spravodlivosti Tuniska vyhlásenie, v ktorom varovalo novinárov, že budú čeliť stíhaniu ak budú oslabovať boj krajiny proti terorizmu.
Ľudskoprávne organizácie a právnici takisto čelia útokom za ochranu ľudských práv ľudí podozrivých z terorizmu. Vo verejnej diskusii sú považovaní za prekážky v boji proti terorizmu, ktorá nesprávne stavia ľudské práva proti bezpečnosti.
„Úspechy v oblasti ľudských práv sa vo svetle týchto retrospektívnych krokov stávajú čoraz krehkejšie“, povedal Said Boumedouha. „Môže sa stať, že tieto kroky zavedú Tunisko naspäť tam, kde bolo pred piatimi rokmi.“