Assangea by mali prepustiť, hovorí expertka Amnesty International na národnú bezpečnosť

S medzinárodne uznávanou právničkou Juliou Hall o Assangeovom prípade a škandále Pegasus diskutoval taliansky denník Il Fatto Quotidiano.

Julia Hall je popredná odborníčka na národnú bezpečnosť a ľudské práva, pôsobí v Amnesty International. Posledné dve desaťročia sa venuje najmä prípadom mimoriadneho vydávania osôb či problematike Guantánama a iných „čiernych“ základní CIA. Skúma vplyv diplomatických záruk na zadržiavané osoby, ktorým hrozí vydanie do krajín, kde by mohli byť vystavené zlému zaobchádzaniu alebo mučeniu.

V júli Bidenova administratíva ponúkla britským orgánom diplomatické záruky, že ak povolia vydanie Juliana Assangea do USA, nebudú ho väzniť v najprísnejšom americkom väzení ADX Florence. Administratíva tiež prisľúbila, že ho nepodrobia tvrdému režimu známemu ako „osobitné administratívne opatrenia“ (SAM).

Novinárka Stefania Maurizi z Il Fatto Quotidiano požiadala Juliu Hall o analýzu týchto záruk a komentár k škandálu Pegasus, na ktorého odhalení sa Amnesty International významne podieľala.

Vyšetrovanie Juliana Assangea a WikiLeaks začala Obamova administratíva. Obvinili ho až počas vlády Donalda Trumpa. Dnes tu máme prezidenta Bidena. Amnesty International žiada stiahnutie obvinení voči Assangeovi. Myslíte si, že je pravdepodobné, že ich Bidenova administratíva stiahne?

Spočiatku, keď Bidenova administratíva nastúpila do úradu, sme mali istú nádej. Skutočne sme si mysleli, že by Assangeov prípad mohli dať opätovne preskúmať. Biden bol viceprezidentom v Obamovej administratíve, a tá sa jednoznačne rozhodla Assangea nestíhať, preto na začiatku bola určitá nádej na mieste.

Potom sme však sledovali odvolanie a to bolo naozaj veľkým sklamaním. Očakávali sme, že sa možno otvára priestor na stiahnutie obvinení. Namiesto toho sa Bidenova administratíva rozhodla v konaní pokračovať, a to z dôvodov, ktoré dosiaľ dosť dobre nesformulovala. V tejto chvíli si myslím, že v Spojenom kráľovstve odvolanie prejde. Ako znepokojujúce vnímam – popri samotnej skutočnosti, že sa odvolávajú – aj to, koľko času celý proces zaberie a ako medzitým Assangeovi naďalej škodia podmienky vo väzbe v Spojenom kráľovstve, najmä teraz v súvislosti s pandémiou COVID-19. Ide o súčasť stratégie, ako ho udržať vo väzbe čo najdlhšie – je to ako pomalé zabíjanie.

Môžete nám vysvetliť, prečo si v Amnesty International myslíte, že diplomatické záruky nebudú fungovať, a preto ste, aj napriek nim, proti vydaniu Juliana Assangea do USA?

Vzniesť námietky proti vydaniu bolo naozaj ľahké, keďže USA takpovediac jednou rukou záruky dali a druhou vzali. Hovoria: zaručujeme, že nebude umiestnený do väzobného zariadenia s maximálnym stupňom stráženia, nebudú naňho uvalené osobitné administratívne opatrenia a bude mu poskytnutá zdravotná starostlivosť; ale ak urobí niečo, čo sa nám nebude páčiť, vyhradzujeme si právo neposkytnúť mu tieto záruky – vyhradzujeme si právo umiestniť ho do zariadenia s maximálnym stupňom stráženia a vyhradzujeme si právo uvaliť na neho osobitné administratívne opatrenia. To predsa vôbec nie sú záruky. Nie je vôbec ťažké identifikovať. Už vo svojej podstate sú nespoľahlivé, keď niečo sľubujú a hneď si aj vyhradzujú právo tento sľub porušiť.

Sudkyňa Vanessa Baraitser, ktorá v januári tohto roka vydanie zamietla, uviedla, že podľa článku 91 Dohody o vydávaní osôb by bolo v súčasnej situácii vydanie Juliana Assangea do USA represívnym krokom. Podľa sudkyne by mohli väzobné podmienky v USA viesť k sebapoškodeniu alebo samovražde. Vláda USA si vyhradzuje právo umiestniť Assangea do väzobného zariadenia s maximálnym stupňom stráženia alebo mu na základe jeho správania uložiť osobitné administratívne opatrenia. Toto dokazuje, že zjavne nejde o krajinu, v ktorej by platil absolútny zákaz mučenia.

Keď niečo sľubujú a hneď si aj vyhradzujú právo tento sľub porušiť, to predsa vôbec nie sú záruky.

Julia Hall

Dlhodobé umiestnenie do samoväzby, ku ktorému dochádza v zariadeniach s maximálnym stupňom stráženia, porušuje zákaz mučenia.

Rovnako aj vystavenie väznenej osoby tzv. „osobitným administratívnym opatreniam“. Zákaz mučenia je absolútnym zákazom, nemožno ho ničím podmieňovať. To znamená, že bez ohľadu na to, ako sa budete správať, podľa medzinárodných zákonov vás nemôžu mučiť. Nezabúdajte ani na to, že v Európe je normou klásť si otázku: hrozí tejto osobe mučenie alebo zlé zaobchádzanie? Nejde o to, či viete s istotou povedať, že bude mučená alebo s ňou budú zle zaobchádzať. Ide o to, či môžete konštatovať, že by tejto osobe mučenie hrozilo. USA v Assangeovom prípade takéto riziko zakomponovali priamo do poskytnutých záruk.

Zaoberám sa touto problematikou v súvislosti s programom USA na vydávanie osôb už takmer dve desaťročia. Spojené štáty si uľahčili vydávanie záruk pre iné vlády, ale v skutočnosti tým podkopávajú medzinárodný zákaz mučenia. A čo sa týka vlády Spojeného kráľovstva, tá by sa nemala podieľať na ďalšom oslabovaní celosvetového zákazu mučenia, práve naopak, mala by ho podporovať.

Nejde pritom len o Assangea. Jeho vydanie do USA a následné trestné stíhanie by malo ďalekosiahle dôsledky aj pre množstvo ďalších ľudí.

Novinárska a odborná obec, ktoré tento prípad sledujú už desať rokov, sa domnievajú, že americké a britské orgány chcú, aby Assange spáchal samovraždu alebo opustil britské väzenie v stave mozgovej smrti. Súhlasíte s týmto názorom?

Nie som súdna lekárka, ani odborníčka na mučenie. Môžem vám však potvrdiť, že prevozom Assangea do USA by štátne orgány porušili medzinárodné normy a vývoj jeho prípadu v nás vyvoláva veľmi vážne obavy. Súdne pojednávania s Assangeom sa už viac ako dva roky konajú v londýnskej väznici Belmarsh. Počas pandémie COVID-19 sa konajú v podmienkach, ktoré sa negatívne podpísali na jeho zdravotnom stave, zvlášť na duševnom zdraví.

My máme jasno v tom, že by ho mali prepustiť na kauciu, dokým sa konanie v Spojenom kráľovstve neuzavrie. Pokiaľ správny orgán neupustí od jeho vydania, súdny proces musí pokračovať, ale Assange by mal byť počas neho na slobode. Ak súd v rozhodnutí uviedol, že tento človek je v natoľko krehkom duševnom stave, že ďalšie oslabenie ho fatálne ohrozuje, nemôžete ho zadržiavať vo väznici Belmarsh, kde sa jeho stav ďalej zhoršuje.

Prevozom Assangea do USA by štátne orgány porušili medzinárodné normy a vývoj jeho prípadu v nás vyvoláva veľmi vážne obavy.

Julia Hall

USA by mohli podniknúť kroky, ktoré by viedli k stiahnutiu obvinení. Spojené kráľovstvo však nemusí čakať a rovno môže podniknúť kroky na zmiernenie a zlepšenie podmienok, ktoré reálne prispievajú k ďalšiemu zhoršovaniu Assangeovho podlomeného psychického zdravia.

Pred tým, ako Juliana Assangea zatkli, bol sledovaný, spolu so svojimi návštevami, na pôde ekvádorského veľvyslanectva. Aktuálne Amnesty International výrazne prispela k najnovšiemu odhaleniu skutočností o ohrození tisícok novinárov, ľudskoprávnych aktivistiek i politických predstaviteľov a predstaviteliek potenciálnymi kybernetickými útokmi. Týchto ľudí ohrozuje špionážny softvér s názvom Pegasus, ktorý predáva izraelská spoločnosť NSO Group. Myslíte si, že je čas na celosvetové moratórium?

Áno, vyzývame na moratórium, kým sa nezavedie silný, účinný regulačný rámec, zmysluplný z hľadiska ochrany ľudských práv. Zastavme teraz používanie tohto softvéru. Spojme sa a vytvorme rámec, v ktorom obrancovia ľudských práv, novinárky, opoziční politici, právničky a ďalší ľudia nebudú sledovaní. Ak sa zistí, že sú sledovaní, musia sa mať kam obrátiť a odvolať proti zneužívaniu kybernetických nástrojov. Naša výzva je jasná a priamočiara, bez dvojznačností.

Je načase, aby ľudia, ktorí obhajujú používanie takýchto nástrojov na protiteroristické účely, pochopili, že ide o zbrane – tzv. kybernetické zbrane.

Ja si vlastne myslím, že to už vedia. Vlády, ktoré nakupujú špionážny softvér od tejto spoločnosti, sa môžu tváriť, že chcú len sledovať kriminálne živly a osoby podozrivé z terorizmu. Ale základom štátneho monopolu na moc je pripravenosť použiť každý nový nástroj na udržanie si moci, teda aj nad rámec účelov, na ktoré má oficiálne slúžiť. A to sa evidentne deje aj s týmto špionážnym softvérom. Toto je varovný signál pre zvyšok sveta, že jednoducho dôverovať vláde a spoliehať sa, že bude nakupovať špionážny softvér len na to, aby mohla pochytať nejakých „kriminálnikov“, je naozaj nezmysel. Odhalila to aj výskumná správa Odhalenie ľadovca, ku ktorej sme spolu s partnerskou novinárskou sieťou Forbidden Stories prispeli i našou prácou v Amnesty. Je to nesmierne dôležitá kauza. Dúfame, že verejnosť sa o ňu bude zaujímať a pričiní sa o to, aby sa tento druh sledovania podarilo zvrátiť.

Dvadsať rokov po útokoch z 11. septembra v New Yorku vidíme, že v našich západných demokraciách sú vojnoví zločinci a tyrani na slobode, zatiaľ čo Julian Assange je vo väzení práve za to, že ich zločiny odhalil. Nie je načase, aby sa verejná mienka prebudila, prv ako bude pre naše demokracie príliš neskoro?

Presne o to sa snažíme správou o špionážnom softvéri Pegasus i prácou, ktorú venujeme Assangeovmu prípadu. Kto je v skutočnosti páchateľom porušovania ľudských práv? Kto porušuje humanitárne právo? Kto pácha vojnové zločiny? Nie je to Julian Assange, nie sú to novinári a novinárky či vydavatelia, ktorí s nasadením, vo verejnom záujme zverejňujú informácie.

Toto je varovný signál pre zvyšok sveta. Jednoducho dôverovať vláde a spoliehať sa, že bude nakupovať špionážny softvér len na to, aby mohla pochytať nejakých „kriminálnikov“, je naozaj nezmysel.

Julia Hall

Páchateľmi týchto zločinov sú štátni aktéri alebo zástupcovia štátu, a preto je pre nich Assange hrozbou. Rovnakou hrozbou sú pre nich aj jemu podobní vydavatelia – pretože sa odvážili naložiť si viac ako môžu uniesť. Pokúšajú sa vyvodiť zodpovednosť voči štátom, ktorým sa to, pochopiteľne, nepáči. Assangeov prípad je z tohto hľadiska modelový a bude predstavovať významný precedens v problematike štátnej moci. Ak ho Spojené kráľovstvo vydá, ak na neho USA dosiahnu svojou dlhou rukou, prevezú si ho na svoje územie a prehlásia, že nemá práva vyplývajúce z Prvého dodatku Ústavy USA, ktoré by ho oprávňovali robiť to, čo robí, zničujúce dôsledky takéhoto rozhodnutia môžu siahať skutočne veľmi ďaleko za hranice tohto jednotlivého prípadu. Preto sa tomu snažíme zabrániť.

Rozhovor s Juliou Hall viedla Stefania Maurizi pre taliansky denník Il Fatto quotidiano, kde vyšiel 24. júla 2021. Preklad publikujeme s povolením autorov.