Austrália: Desivé porušovanie práv ľudí na úteku na ostrove Nauru

(Sydney, 3. august, 2016)— Podľa Human Rights Watch a Amnesty International čelí okolo 1 200 mužov, žien a detí, ktorí hľadali útočisko v Austrálii a boli nútene presunutí na vzdialený ostrov Nauru v Tichom oceáne vážnym porušeniam, neľudskému zaobchádzaniu a zanedbávaniu. Zdá sa, že zlyhanie austrálskej vlády riešiť závažné porušenia je zámernou politikou odstrašiť ďalších žiadateľov o azyl pred príchodmi do krajiny.

Ľudia na úteku a žiadatelia o azyl sa na ostrove Nauru nachádzajú už tri roky. Za ten čas opakovane čelia zanedbávaniu zo strany zdravotných pracovníkov a ostatných poskytovateľov služieb, ktorých najala austrálska vláda, ako aj častým nepotrestaným útokom zo strany miestnych obyvateľov. Zažívajú nepotrebne dlhé zdržania či neposkytnutie zdravotnej služby často ani v život ohrozujúcich situáciách. Mnohí majú závažné duševné choroby a zažívajú zúfalstvo – časté sú prípady sebapoškodzovania či pokusy o samovraždu. Všetci čelia neistote o svojej budúcnosti.

„Politika Austrálie deportovať žiadateľov o azyl, ktorí prichádzajú na lodiach je extrémne krutá“, povedala Anna Neistatová, riaditeľka Amnesty International pre výskum, ktorá viedla na ostrove výskum.

„Len málo iných krajín má podobné opatrenia, ktoré zámerne spôsobujú utrpenie tým, ktorí hľadajú bezpečie a slobodu.“ 

Austrálske úrady veľmi dobre vedia o porušeniach, ku ktorým na Nauru dochádza. Austrálsky výbor pre ľudské práva, Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Výbor vybraných senátorov, a vládou vybraný nezávislý expert poukázali na tieto praktiky a vyzvali vládu, aby ich zmenila. Pokračujúce zlyhanie austrálskej vlády riešiť porušenia spáchané pod jej správou na Nauru naznačujú, že tieto praktiky sú súčasťou politiky.

Podľa Human Rights Watch a Amnesty International porušila austrálska vláda núteným presúvaním ľudí na úteku a žiadateľov o azyl na ostrov Nauru, zadržiavaním na dlhý čas v neľudských podmienkach, odopieraním adekvátnej zdravotnej starostlivosti a inými opatreniami, ktoré vedú k závažným zhoršeniam duševného stavu týchto osôb, právo nebyť mučený alebo podrobovaný inému zlému zaobchádzaniu, právo nebyť svojvoľne väznený ako aj ďalšie základné ochrany. 

„Otrasné zaobchádzanie s ľuďmi na úteku na ostrove Nauru si za posledné tri roky vyžiadalo obrovskú daň na ich životoch,“ povedal Michael Bochenek, poradca Human Rights Watch pre práva detí, ktorý viedol pre organizáciu výskum na ostrove.

„Zdá sa, že jedným z cieľov Austrálie na ostrove Nauru je dostať dospelých a dokonca aj deti na úteku k bodu zlomu nekonečnými porušovaniami ich práv.“

Austrália a Nauru držia procesy žiadateľov o azyl na ostrove Nauru v tajnosti a odmietajú väčšinu žiadostí o návštevu od novinárov či výskumníkov. Výskumníci Amnesty International a Human Rights Watch sa dostali na ostrov legálne a v júli 2016 tam zostali 12 dní. Keď vypĺňali vstupné formality, nepýtali sa ich na ich materskú organizáciu. Spravili rozhovory s 84 osobami na úteku a žiadateľmi o azyl z Iránu, Iraku, Pakistanu, Somálska, Bangladéša, Kuvajtu a Afganistanu, vrátane Kurdov bez štátnej príslušnosti, ktorí žili v Iráne alebo v Iraku. Dvadsaťdeväť z nich boli ženy, päť dievčat a štyria chlapci. Výskumníci tiež spravili rozhovory s niekoľkými poskytovateľmi služieb, ktorí súhlasili, že sa podelia o informácie aj napriek hrozbe trestného stíhania.

Nauru je maličký chudobný ostrov s rozlohou 21 štvorcových kilometrov a je menší ako letisko v Melbourne. Žije na ňom 10 tisíc obyvateľov. Vnútro ostrova, zdevastované po 40tich rokoch ťaženia fosfátu, je neobývané a nedá sa tam nič pestovať. Na ostrove je len málo príležitostí zamestnať sa a základné služby ako je zdravotná starostlivosť či vzdelanie nie sú dostatočné.

Od septembra 2012 Austrália na základe Memoranda o porozumení medzi oboma krajinami  nútene presúva na ostrov  rodiny s deťmi, maloletých bez sprievodu a slobodných mužov. Austrália súhlasila, že pokryje všetky náklady súvisiace so zadržaním mimo svojho územia a procesovanie žiadateľov o azyl a ľudí na úteku. Austrálska vláda minula na operácie na ostrove Nauru vo fiškálnom roku, ktorý skončil 30. apríla 2015 415 miliónov austrálskych dolárov (314 miliónov USD). Na každú osobu držanú na ostrove to len za ten rok vychádza na takmer 350 tisíc dolárov.

Ľudia presunutí na ostrov Nauru strávia v zásade rok až viac v malých vinylových stanoch v detenčnom centre s názvom „Regionálne centrum pre procesovanie“, RPC. Teploty vo vnútri centra dosahujú 45 – 50 stupňov Celzia, bežné sú prívalové dažde a záplavy.

Ľudia na úteku a žiadatelia o azyl opísali podmienky v týchto táboroch ako „pripomínajúce väzenie“. Ich stany sú pravidelne prehliadané, „zakázané“ tovary ako jedlo či nástroje na šitie sú konfiškované, toalety sú špinavé.

RPC je pod správou súkromnej spoločnosti, ktorú najala austrálska vláda. Tá ma kontrolu nad zariadením a je zodpovedná za zdravie a životné podmienky žiadateľov o azyl, ktorí sa tam nachádzajú. Austrália je spolu s ostrovom Nauru zodpovedná za porušenia ľudských práv osôb na úteku a žiadateľov o azyl.

Tí, ktorým vlády Austrálie a Nauru priznajú štatút utečenca, vo všeobecnosti dostanú ubytovanie v otvorených táboroch alebo inde na ostrove. Rodinám sú pridelené predpripravené jednotky, alebo prerobené kontajnery. Slobodní muži bývajú v izbách, v ktorých je miesto len na jednu posteľ a malú poličku. Asi tretina z 1200 osôb na úteku a žiadateľov o azyl na ostrove Nauru zostáva v stanoch.

Od októbra 2015 povolilo Nauru žiadateľom o azyl pohybovať sa po ostrove. Tento krok bol odpoveďou na súdny proces v Austrálii, v ktorom bola napadnutá oprávnenosť zadržiavania žiadateľov a azyl. Ale tí, ktorí zostávajú v stanoch musia dodržiavať večierku, nesmú si do centra vziať mobilný telefón, sú monitorovaní strážami a čelia ďalším obmedzeniam ich osobnej slobody.

Ľudia na úteku a žiadatelia o azyl potvrdili, že sa u nich prejavuje úzkosť, neschopnosť spať, zmeny nálad, dlhotrvajúce depresie, strata krátkodobej pamäti. Deti zažívajú nočné mory a ich správanie je znepokojivé. Dospelí aj deti otvorene rozprávali o tom, že chcú ukončiť svoj život. Osoby na úteku na ostrove Nauru ale nedostávajú adekvátnu podporu ani starostlivosť o duševné zdravie.

Úroveň zdravotnej starostlivosti pre ľudí na úteku a žiadateľov o azyl na ostrove je chabá. Zdravotné vybavenie je veľmi základné, špeciálna zdravotná starostlivosť nie je vždy dostupná. Zubná starostlivosť sa obmedzuje len na vytrhnutie zubov.

Ľudia, s ktorými výskumníci robili rozhovory opísali dlhé čakanie na špecialistov, alebo presuny do zdravotných zariadení mimo ostrov, kvôli nedostupnosti starostlivosti na Nauru. Podľa nových pravidiel musia ísť ľudia, ktorých presunuli kvôli zdravotnej starostlivosti do Austrálie, bez svojich rodinných príslušníkov. Očividne ide o pokus donútiť ich vrátiť sa naspäť na ostrov.

Keď Amnesty International a Human Rights Watch posunuli tieto informácie organizácii Medzinárodné zdravotné služby, spoločnosti najatej austrálskou vládou, ktorá má na ostrove poskytovať zdravotnú starostlivosť, táto odmietla, že služby sú slabé.

Osobná bezpečnosť tých, ktorí sú na ostrove zadržiavaní, je ďalším zdrojom znepokojenia. Mnoho žiadateľov o azyl bolo okradnutých a zbitých. Každá žena, s ktorou sa výskumníci rozprávali potvrdila, že nemôže ísť sama von. Podľa ľudí sa miestna polícia nesnaží vyšetriť útoky namierené proti nim.

Deti, ktorí navštevujú miestne školy, opísali časté šikanovanie zo strany miestnych študentov, ktorí im hovoria, aby sa vrátili do svojich krajín. Mnoho z nich prestalo chodiť do školy.

Niektorí ľudia na úteku a žiadatelia o azyl potvrdili, že porušenia, ktoré zažívajú, im nedávajú inú možnosť než súhlasiť, alebo požiadať o návrat do krajín, v ktorých im hrozí prenasledovanie či iné závažné hrozby.

Austrálska vláda by mala okamžite presídliť všetky osoby na úteku do Austrálie a zavrieť centrum na ostrove Nauru. Zatiaľ čo sa títo ľudia nachádzajú na ostrove, mala by Austrália zaručiť, že dostanú kvalitnú zdravotnú a duševnú starostlivosť . Nauru musí povoliť prístup na ostrov pre nezávislé ľudskoprávne monitorovanie a pre novinárov a Austrália by mala spraviť to isté vo svojich zariadeniach pre žiadateľov o azyl.