TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
14. MÁJA 2025
- Prítomnosť ugandských vojsk predstavuje jasné porušenie podmienok embarga.
- Satelitné snímky juhosudánskych vojenských vrtuľníkov nasvedčujú pokračujúcemu porušovaniu embarga.
- Embargo na dodávky zbraní, platné od roku 2018, má vypršať 31. mája.
Nasadenie ozbrojených ugandských vojakov a vojenskej techniky v Južnom Sudáne od 11. marca 2025 hrubo porušuje zbrojné embargo. Uviedla to dnes organizácia Amnesty International pred tohtomesačným hlasovaním Bezpečnostnej rady OSN o predĺžení embarga.
Ugandské ľudové obranné sily (UPDF) vyslali do Južného Sudánu v dôsledku eskalácie násilia v štáte Horný Níl. UPDF však poskytli protichodné informácie o účele svojej misie. Médiá citujú predstaviteľov UPDF, ktorí uvádzajú, že ich vyslali na žiadosť Južného Sudánu, aby zaistili bezpečnosť hlavného mesta Džuba, a že tam „nie sú na mierovej misii“. UPDF však na svojej webovej stránke uvádzajú, že cieľom nasadenia je „udržať mier a bezpečnosť v krajine“.
Amnesty International tiež zdokumentovala dôkazy o pokračujúcom nasadzovaní útočných vrtuľníkov zo strany Ľudových obranných síl Južného Sudánu (SSPDF). To jasne naznačuje, že dodávky náhradných dielov – porušenie zbrojného embarga, ktoré zdokumentovala Amnesty International – pokračujú. 4. mája organizácia Lekári bez hraníc (MSF) informovala, že deň predtým dva bojové vrtuľníky zbombardovali ich lekáreň v Old Fangaku. Okrem toho ostreľovali mesto, pričom zabili sedem ľudí a 20 ďalších zranili. Úmyselný útok na nemocnicu, ktorá plní humanitárnu funkciu, porušuje medzinárodné humanitárne právo a predstavuje vojnový zločin. Len o niekoľko dní neskôr médiá citovali svedkov, ktorí tvrdili, že bojové vrtuľníky SSPDF zabili šesť civilistov v okrese Mayom v štáte Unity.
„Hoci zbrojné embargo OSN nie je všeliekom, bez neho by bola situácia v oblasti ľudských práv takmer určite horšia. Teraz nie je čas na zrušenie embarga a dodanie ďalších zbraní do tohto konfliktu. Naliehavo vyzývame Bezpečnostnú radu, aby embargo obnovila, presadzovala ho a chránila životy civilistov,“ uviedol Tigere Chagutah, regionálny riaditeľ Amnesty International pre východnú a južnú Afriku.
UPDF otvorene porušujú zbrojné embargo
Investigatívne laboratórium Amnesty International overilo dve videá, ktoré zachytávajú príslušníkov a vybavenie UPDF. Prvé video zachytáva desiatky vojakov UPDF prichádzajúcich 11. marca na medzinárodné letisko v Džube. Druhé video zachytáva obrnené transportéry a vojenské nákladné vozidlá s ugandskými poznávacími značkami. Vozidlá 17. marca prevážali tanky v Nimule na juhosudánskej strane hranice medzi Južným Sudánom a Ugandou.
Podmienky embarga povoľujú výnimky zo zákazu dodávok, predaja alebo prevodu zbraní a súvisiacej pomoci. Tieto výnimky však platia len za určitých presne vymedzených okolností a len po predchádzajúcom oznámení Výboru pre sankcie Bezpečnostnej rady OSN.
Podľa informácií, ktoré zhromaždila Amnesty International, ani ugandské, ani juhosudánske orgány neinformovali Výbor pre sankcie Bezpečnostnej rady OSN. Okrem toho nepožiadali o výnimku z embarga na dodávky zbraní v súvislosti s nasadením vojakov UPDF. Tým porušili podmienky rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2428 z roku 2018 a následných rezolúcií, ktorými sa táto rezolúcia obnovila. Týmito rezolúciami sa uvalilo embargo na „priame alebo nepriame dodávky, predaj alebo transfer […] zbraní a súvisiaceho materiálu všetkých druhov vrátane zbraní a streliva, vojenských vozidiel a vybavenia, polovojenského vybavenia a náhradných dielov pre uvedené položky na územie Južného Sudánu“.
Amnesty International 11. apríla zaslala list ugandskému ministrovi obrany a veteránskych záležitostí, náčelníkovi ozbrojených síl a ugandskej stálej misii pri OSN v New Yorku, ale nedostala žiadnu odpoveď.
Spoločnosti musia prestať dodávať všetky zbrane a strelivo do Južného Sudánu a musia dodržiavať embargo
Amnesty International tiež overila videozáznamy, ktoré dokazujú, že let Freedom Airlines Express z 11. marca slúžil na prepravu vojakov UPDF a materiálu do Džuby.
16. apríla Amnesty International zaslala spoločnosti Freedom Airlines Express list, v ktorom jej oznámila svoje zistenia. Spoločnosť Freedom Airlines Express odpovedala 24. apríla a potvrdila, že prepravila príslušníkov UPDF z Ugandy na medzinárodné letisko v Džube. Poprela však, že by tým porušila zbrojné embargo. Spoločnosť tvrdila, že „neprepravila žiadne zbrane okrem štandardných strelných zbraní, ktoré mali príslušníci pri sebe“. Uviedla tiež, že „účel prítomnosti UPDF v Južnom Sudáne je vecou vlád Južného Sudánu a Ugandy“.
Amnesty International však naďalej zastáva názor, že preprava vojakov a strelných zbraní do Južného Sudánu spoločnosťou Freedom Airlines Express porušuje embargo.
Overené snímky ukazujú aj vojakov UPDF pri obsluhe tureckých obrnených transportérov Katmerciler Hizir. Tieto transportéry prepravila tretia strana do Južného Sudánu v rozpore s embargom. Amnesty International zaslala 16. apríla spoločnosti Katmerciler list s týmito zisteniami, ale doteraz nedostala žiadnu odpoveď.
Spoločnosti majú povinnosť dodržiavať ľudské práva, a to aj prostredníctvom toho, že sa budú náležite starať o to, aby v celom svojom dodávateľskom reťazci identifikovali a zmierňovali akékoľvek skutočné alebo potenciálne porušovanie ľudských práv a predchádzali im. Požiadavky náležite sa starať o dodržiavanie ľudských práv sú prísnejšie v prípade podnikateľských činností, ktoré ovplyvňujú oblasti postihnuté ozbrojeným konfliktom. Vzhľadom na značné riziko, že zbrane a strelivo dodávané do Južného Sudánu budú použité stranami konfliktu na páchanie závažného porušovania ľudských práv, spoločnosti – vrátane Freedom Airlines Express – sa musia okamžite prestať podieľať na dodávkach zbraní, aby nezapríčinili alebo neprispeli k tomuto porušovaniu ľudských práv.
Z letiska v Džube odlietali vojenské vrtuľníky
Satelitné snímky, ktoré analyzovala Amnesty International, dokazujú, že v období od januára do marca došlo k zvýšenému pohybu útočných vrtuľníkov Mi-24 vo vojenskej zóne medzinárodného letiska v Džube. Snímky s vyšším rozlíšením ukazujú, že tri vrtuľníky Mi-24, ktoré zvyčajne stoja na letisku, počas viacerých dní vo februári na svojom mieste chýbali. To naznačuje, že boli v prevádzke.
V roku 2020 zdroje informovali Amnesty International, že keď Bezpečnostná rada OSN v júli 2018 zaviedla zbrojné embargo, vládna flotila útočných vrtuľníkov Mi-24 bola nefunkčná a uzemnená. Amnesty International následne zistila, že vláda zakúpila náhradné diely na opravu vrtuľníkov, čím porušila zbrojné embargo. Skutočnosť, že tieto vrtuľníky zostávajú v prevádzke, jasne naznačuje ďalšie porušovanie zbrojného embarga v súvislosti s pokračujúcim nákupom náhradných dielov.
„Vzhľadom na zvýšené napätie v krajine majú Južný Sudán a jeho regionálni a medzinárodní partneri povinnosť chrániť civilné obyvateľstvo. Musia zabezpečiť dodržiavanie súčasného zbrojného embarga, a to aj prostredníctvom zákazu uvedenia nových zbraní, výzbroje alebo náhradných dielov do krajiny,“ uviedol Tigere Chagutah.
Kontext situácie
Nasadenie UPDF prišlo po ozbrojených zrážkach v štáte Horný Níl, vrátane následných útokov barelovými bombami zo strany vlády Južného Sudánu. Tá podľa správ použila zápalné zbrane, ktoré zabili najmenej 58 ľudí a ďalších zranili. Nasadenie UPDF bolo aj dôsledkom zvýšeného politického napätia. To vyústilo do svojvoľného zatýkania a zadržiavania v izolácii popredných opozičných predstaviteľov.
UPDF v posledných rokoch pravidelne čelia obvineniam, vrátane obvinení od orgánov OSN, z porušovania embarga voči Južnému Sudánu.