Je ťažké prehliadnuť čoraz intenzívnejšie diskusie o pojme „rod“. V uplynulých desaťročiach došlo k historickým úspechom v boji za rovnosť v prístupe k právam a príležitostiam pre ženy a dievčatá na celom svete. Hoci je pred nami ešte dlhá cesta, podarilo sa dosiahnuť určité pokroky aj v oblasti uznávania práv LGBTI+ osôb.
Napriek tomu sa rozšírila nebezpečná „antirodová“ kampaň, ktorá ohrozuje ľudské práva miliónov ľudí na celom svete. Nepravdivé informácie a dezinformácie sa využívajú ako zbraň proti všetkému, čo súvisí s „rodovou identitou“. Sem môže patriť všetko od komplexnej sexuálnej výchovy, cez šport až po práva LGBTI+ ľudí a sexuálne a reprodukčné práva.
Nedávne politické a legislatívne rozhodnutia poukazujú na alarmujúci návrat k represii, netolerancii a diskriminácii. Patrí sem napríklad rozsudok britského Najvyššieho súdu o výklade britského zákona o rovnosti. Môžeme sem zaradiť aj výkonné nariadenia amerického prezidenta Donalda Trumpa zamerané na „ochranu žien pred rodovou ideológiou.“
Čo je rod?
Vo všeobecnosti možno pojem rod chápať ako spoločensky konštruovaný súbor noriem, rolí a správania. Tie sa spájajú s pohlavím pripísaným osobe pri narodení. To ovplyvňuje okrem iného jej prístup k moci, zdrojom a spravodlivému požívaniu práv.
Keď sa narodí dieťa, pripíšu mu na základe pohlavných znakov „mužské“ alebo „ženské“ pohlavie. Pohlavie sa väčšinou pripisuje na základe vonkajších pohlavných orgánov, ale v niektorých prípadoch aj na základe hormónov a chromozómov. Osobám s penisom zvyčajne pripíšu „mužské“ a osobám s vulvou „ženské“ pohlavie.
Nie každý však má pohlavné znaky, ktoré zodpovedajú typickým predstavám o „mužskom“ a „ženskom“ pohlaví. Existuje napríklad mnoho ľudí, ktorí sa narodili s rôznymi intersex variáciami. Môžu mať rôznorodé kombinácie pohlavných chromozómov. Ich vonkajšie pohlavné orgány, hormóny alebo vnútorné orgány nemusia zodpovedať typickým binárnym predstavám o „mužskom“ a „ženskom“ tele. Existuje množstvo prirodzene sa vyskytujúcich intersex variácií, ktoré nepredstavujú zdravotné komplikácie. Napriek tomu väčšinu ľudí zaradia alebo nútia do binárnych kategórií pohlavia a rodovej identity.
Čo sú rodové normy a roly?
Od detstva nás vystavujú informáciám o tom, ako sa máme správať, akým aktivitám sa máme venovať, aké oblečenie máme nosiť, čo sa od nás očakáva a ako sa máme vyjadrovať v závislosti od našich pohlavných charakteristík. Tieto predstavy sa môžu v priebehu času meniť a líšiť v závislosti od spoločnosti. Ovplyvňujú ich rôzne faktory, ako je triedna príslušnosť, zdravotné znevýhodnenie, rasa, kasta, etnická príslušnosť a podobne.
Normy vštepené v ranom veku môžu viesť k tomu, že mnohí z nás dodržiavajú rodové roly a prejavy, ktoré nám boli prisúdené. Niektorým z nás to môže vyhovovať. Pre mnohých je to však náročné. To, ako vnímame sami seba, totiž nemusí zodpovedať tomu, ako nás vníma spoločnosť.
Ľudia, ktorých rod nie je v súlade s pohlavím, ktoré im pripísali pri narodení, môžu mať transrodovú identitu, nebinárnu identitu a celé spektrum rôznych rodových identít. Osobné prežívanie týchto ľudí často nie je v súlade s rodovými normami, rolami a prejavmi, ktoré sa od nich očakávajú na základe pohlavia, ktoré im pripísali. To znamená, že náš rod nemusí byť v súlade s pohlavím, ktoré nám pripísali pri narodení.
Striktné vymáhanie plnenia pripísaných rodových rolí a noriem vedie k diskriminácii a porušovaniu ľudských práv
Rodové roly a normy vytvárajú spoločenskú štruktúru, ktorá ovplyvňuje prístup jednotlivcov k moci, zdrojom a právam, často nespravodlivým spôsobom. Zvyčajne sa vlastnosti spájané s mužským správaním a postojmi (vlastnosti považované za typické pre „muža“) cenia viac. Vlastnosti spájané so ženským správaním a postojmi (vlastnosti považované za typické pre „ženu“) sa pritom cenia menej. Napríklad asertivitu u mužov ľudia často oceňujú a považujú za prednosť. Citlivosť, ktorú zvyčajne očakávajú od žien, často znevažujú. Tieto dvojaké štandardy sa odrážajú v rodovej nerovnosti v mnohých oblastiach, ako sú odmeňovanie, prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti.
Nútenie ľudí, aby sa prispôsobili spoločensky predpísaným predstavám o rodovej identite, v nich môže zanechať hlboké emocionálne a psychické jazvy a obmedziť ich možnosť žiť plnohodnotný život. Treba si uvedomiť, že tieto predstavy sme sa naučili a preto sa ich možno aj odučiť.
V čom spočíva panika týkajúca sa „rodovej ideológie“?
Po nástupe do úradu v januári 2025 vydal prezident USA Donald Trump výkonné nariadenie, ktorého cieľom je chrániť ženy „pred extrémizmom rodovej ideológie“. Tento termín okrem iných používajú politici a náboženské skupiny. Stal sa skratkou pre útoky na rôzne aspekty sexuality, progresívne rodové normy a telesnú autonómiu.
V roku 1997 sa Vatikán odvolával na „rodovú ideológiu“, aby zdôraznil, že roly mužov a žien sú biologicky dané, „prirodzené“ a nemenné. Odvtedy bol tento argument použitý nespočetne veľa ráz. Akýkoľvek pokus o jeho spochybnenie sa považuje za útok na „tradície“ a „rodinné hodnoty“.
Odkedy sa pojem „rodová ideológia“ (alebo „gender ideológia“) dostal do širšej verejnej diskusie. Tento pojem sa využíva na obmedzovanie práv na telesnú autonómiu, súkromie, slobodu prejavu, zdravie a celý rad ďalších práv žien, dievčat a LGBTI+ osôb. V dôsledku toho došlo k obmedzeniu prístupu ku komplexnej sexuálnej výchove. Okrem toho došlo k obmedzovaniu sexuálnych a reprodukčných práv a práv LGBTI+ osôb. Regres sledujeme aj v oblasti akceptácie rôznych foriem rodiny, snáh o komplexné riešenie rodovo podmieneného násilia, prevencie HIV a v mnohých ďalších oblastiach.
Vzhľadom na to, že rod je spoločensky konštruovaný a jeho prejavy sa v priebehu času menia, musíme túto umelo vytvorenú paniku nazvať tým, čím skutočne je. V skutočnosti totiž ide o pokus zabrániť rôznym skupinám obyvateľstva presadzovať svoje požiadavky na vytvorenie spravodlivejšieho a nediskriminačného sociálneho, ekonomického a politického systému.
Ohrozuje rešpektovanie rodovej rozmanitosti práva žien?
Stručná odpoveď znie: neohrozuje. Hierarchia rodových rolí a ich prísne dodržiavanie vedú k diskriminácii, násiliu a porušovaniu ľudských práv všetkých žien a dievčat, ako aj ľudí s rozmanitou rodovou identitou.
Prísne pravidlá týkajúce sa rodu a nútenie ľudí, aby sa týmto pravidlám podriaďovali, majú závažné dôsledky. Obmedzujú ľudí v napĺňaní ich potenciálu a v slobodnom prejave. Napríklad predstavy, že „muži sú agresívni“ a „ženy sú pasívne“, môžu podnecovať a normalizovať násilie. Podobne predstavy o „prirodzenej starostlivosti“ žien a dievčat vedú k nerovnomernému rozdeleniu povinností v oblasti starostlivosti. V dôsledku toho musia ženy a dievčatá často prerušiť školskú dochádzku. Rodové stereotypy im bránia v získaní plnohodnotného zamestnania a negatívne vplývajú aj na ich zdravie. Ľudia, ktorých rodová identita a/alebo rodový prejav sa líšia od prísnych noriem, po celom svete čelia diskriminácii a násiliu za to, že sa týmto normám „vzpierajú“.
Preto namiesto toho, aby sme sa zameriavali len na minimalizáciu porušovania práv jednej skupiny, musíme pochopiť, že násilie páchané na ženách a dievčatách má spoločné korene s násilím páchaným na LGBTI+ osobách. Toto násilie vychádza z prísneho vynucovania noriem, rolí, stereotypov a prejavov týkajúcich sa pohlavia a sexuality a prehlbuje štruktúry mocenskej nerovnosti. Keď pochopíme tieto fakty, môžeme k tomuto problému pristupovať ako k štrukturálnemu problému, ktorý si vyžaduje hlbšiu analýzu a komplexné riešenia.