Dmitrij Daškevič bol prepustený z väzenia!
Dmitrij Daškevič, bieloruský väzeň svedomia, bol dnes prepustený z väzenskej kolónie Šklou. Pôvodný trest odňatia slobody na 1,5 roka mu bol znížený na jeden rok. Dmitrij i jeho rodina úprimne ďakujú všetkým ľuďom, ktorí mu v rámci celosvetovej kampane Amnesty International posielali podporné listy a tým pomohli prežiť ťažké chvíle vo väzení.
Dmitrij, líder mládežníckeho opozičného hnutia Mladý front, bol odsúdený v novembri 2006 na jeden a pol ročné väzenie za „organizovanie a podieľanie sa na aktivitách neregistrovanej mimovládnej organizácie“. Odsúdili ho na základe článku 193 bieloruského Trestného zákona. Ten bol súčasťou série novelizačných opatrení z roku 2005, ktoré zaviedli tresty pre občianske hnutia a ostatných priamych kritikov vlády v súvislosti s prichádzajúcimi voľbami v marci 2006.
Amnesty International zorganizovala za Dmitrijovo prepustenie celosvetovú kampaň. Aktivisti AI Slovensko poskladali na jeho podporu niekoľko stoviek papierových origami. Ak totiž podľa jednej japonskej legendy z papiera poskladáte tisíc vtákov, splní sa vám želanie. Želaním Amnesty International pre Bielorusko bolo prepustenie väzňa svedomia Dmitrija Daškeviča a obnovenie slobody slova v krajine. Podporné listy s fotografiami poskladaných papierových vtákov spolu s nápismi ako „VYDRŽ“ či „SME S TEBOU“, posielali aktivisti Dmitrijovi do väzenia.
Pred niekoľkými mesiacmi, ešte z väzenia, odkázal Dmitrij po kolegoch z hnutia Mladý front všetkým z Amnesty International, že je za prejavy solidarity nesmierne vďačný. Povedal, že mu poskytujú obrovskú morálnu podporu a väzenská správa, ktorá sleduje doručovanie stoviek listov a pohľadníc, sa teraz k nemu správa inak – s rešpektom.
Podľa slov Dmitrijho otca, Viačeslava Daškeviča, pred desiatimi dňami poslal synovi do väzenia balík. Ten sa mu však bez akéhokoľvek vysvetlenia pred dvoma dňami vrátil. Rodičom ani len na um nezišlo, že by to mohlo byť znamením skoršieho prepustenia ich syna. Naopak, dôvody hľadali v byrokratických prekážkach. „Keď sme naposledy navštívili syna v kolónii, dal nám dve veľké vrecia plné listov. Ani on si nemyslel, že by mohol byť prepustený, očakával skôr čosi zlé. Dmitrij si bol istý, že vo väzení strávi ešte dlhý čas. Vôbec sme nepredpokladali, že by s nami mohol byť už čoskoro,“ hovorí Dmitrijho otec, kým jeho žene tečú po tvári slzy radosti. Má však ešte obavy z toho, ako sa Dmitrij dostane domov.
Rodičia si prečítali každý jeden list adresovaný ich synovi. Hovoria, že medzi nimi bolo množstvo listov z rozličných krajín sveta a tiež z rôznych bieloruských miest. Úprimne ďakujú všetkým ľuďom, ktorí Dmitrijovi pomohli prežiť aj v týchto ťažkých okamihoch. „Vďaka Bohu a všetkým ľuďom, ktorí nás podporovali. Želám si, aby bol Dmitrij už čím skôr doma. Všetko bude odteraz v poriadku, viem to,“ hovorí Dmitrijova mama.
