Spoločné tlačové vyhlásenie Amnesty International a Privacy International, 5. júna 2015
Vlády musia uznať, že ich debata o legitimite masového sledovania zlyhala a musia zmeniť svoj dohľad nad spravodajskými službami. Uviedli to Amnesty International a Privacy International pri príležitosti uplynutia dvoch rokov odvtedy, čo si Edward Snowden posvietil na americké a britské spravodajské agentúry a ich celosvetovú špionážnu sieť.
„Miska váh moci sa začína nakláňať,“ povedal Edward Snowden v článku publikovanom v novinách na celom svete. „S každým víťazstvom na súde, s každou zmenou zákona dokazujeme, že fakty sú presvedčivejšie než strach.“
Správa s titulom Dva roky po Snowdenovi: Ochrana ľudských práv v ére masového sledovania varuje, že vlády sa snažia udržať a rozšíriť program masového sledovania, a to napriek tomu, že tieto praktiky sú súdmi, parlamentmi a ľudskoprávnymi subjektmi odsudzované ako porušenia ľudských práv. Jediným a obmedzeným kladným príkladom je tohto týždňové prijatie zákona Freedom Act (Zákon slobody) americkým Kongresom.
„Vďaka Edwardovi Snowdenovi milióny ľudí vedia, že ani ich najintímnejšie tajomstvá nie sú ochránené pred vládnym špehovaním. Národné a medzinárodné expertné skupiny a organizácie to nemohli povedať jasnejšie: masové sledovanie komunikácie medzi ľuďmi je porušením ľudských práv. Všetko bolo odhalené a hra sa skončila. Nadišiel čas, aby vlády zreformovali svoje programy masového sledovania,“ uviedla Carly Nystová, právna riaditeľka Privacy International.
“Je sklamaním, že vlády neuznali, že masové sledovanie porušuje ľudské práva. Kým prijatie zákona Freedom Act v USA ukazuje, že obmedzenie sledovania je možné, dotieravé špionážne veľmoci ako Francúzsko a Veľká Británia ukazujú, že apetít vlád po získaní čoraz viac informácií o našich súkromných životoch nie je nasýtený,“ povedal Sherif Elsayed-Ali, zástupca riaditeľa Amnesty International pre svetové záležitosti.
Vlády pohŕdajú názorom verejnosti a sledovanie rozširujú
Počas posledných dvoch rokov bolo masové sledovanie prehlásené za neúmerné a za porušenie ľudských práv. Vyhlásili to súdy, parlamentné vyšetrovacie komisie i právni a technologickí odborníci oslovení vládami a medzinárodnými inštitúciami ako Rada Európy a OSN.
Správa varuje, že napriek celosvetovému odporu a odsúdeniu zostávajú sledovacie programy USA a Veľkej Británie zahalené rúškom tajomstva a ďalšie vlády rozvíjajú svoje vlastné sledovacie programy.
Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Pakistan a Švajčiarsko rokujú a pripravujú nové zákony o spravodajských službách, ktoré umocnia ich schopnosť špehovať komunikáciu v týchto krajinách i za ich hranicami. Tento týždeň francúzsky Senát hlasoval o novom zákone, ktorý by udelil autoritám oveľa silnejšiu sledovaciu právomoc.
Správa tiež varuje, že technologický pokrok zlacnie, zosilní a rozšíri sledovacie technológie. Možnosti, ktoré má dnes len USA a Veľká Británia, budú v budúcnosti pravdepodobne dostupné v mnohých ďalších krajinách.
Sedem bodov na ochranu ľudských práv v digitálnom veku
Amnesty International a Privacy International predstavili sedem bodov, ktorý vyzýva vlády, aby sledovanie obmedzili a zaviedli jeho kontrolu, vrátane riadnej právnej kontroly a parlamentného dohľadu.
Ľudskoprávne skupiny žiadajú, aby sa sledovanie komunikácie vykonávalo v rámci medzinárodných ľudskoprávnych noriem. To znamená, že sledovanie sa uskutoční, len ak:
- je zacielené a založené na dostatočných dôkazoch o previnení, a je odobrené striktne nezávislou autoritou, akou je napríklad sudca,
- je nad sledovaním vykonávaný transparentný a nezávislý parlamentný a súdny dohľad,
- je riadené verejnými a dostatočne podrobnými pravidlami a zákonmi.
Ľudskoprávne organizácie tiež vyzývajú mocné internetové a telekomunikačné spoločnosti, aby viac chránili internetovú a telefonickú komunikáciu miliárd ľudí pred invazívnym sledovaním a trestnými útokmi. Firmy by mali investovať do nového a lepšieho šifrovania a iných technológií na zabezpečenie bezpečnosti a anonymity dát, a mali by informovať používateľov o prípadoch, keď zákon tieto firmy zaväzuje k odovzdaniu dát vláde.
“Technologické firmy musia urobiť oveľa viac na ochranu súkromia a slobody vyjadrovania na internete. Kým niektoré spoločnosti ako Apple a Google už zavádzajú silnejšie štandardy šifrovania, iné zaostávajú. Technologické spoločnosti musia vo svojich službách zaviesť zašifrovanie po celej dĺžke spojenia a takéto zašifrovanie musí byť v pôvodných nastaveniach vždy, keď je to možné,“ povedal Sherif Elsayed-Ali.
“Legitimita hromadného zbierania dát z komunikácie už nie je predmetom diskusie. Je to porušenie ľudských a medzinárodných práv. Masové sledovanie musí byť zrušené a nahradené cielenými a odôvodniteľnými opatreniami, ktoré rešpektujú ľudské práva,“ povedala Carly Nystová.
Ďalšie informácie:
Edward Snowden sa podelil s Amnesty International o svoje pocity z toho, ako sa zmenil on a svet dva roky po zverejnení informácií o masovom sledovaní.
Petícia za zastavenie masového sledovania.