Two years ago, Edward Snowden revealed that around the world governments are illegally and unnecessarily spying on our internet and phone use. They are storing our private information. In the wrong hands, this could put us in danger. In June 2015 Amnesty International UK screened Laura Portrais film, Citizen Four. Before the Oscar winning documentary, Edward Snowden participated in a live question and answer session via links between Russia and the Human Rights Action Centre in London. This photograph shows......

Edward Snowden: Mal som s tým vyjsť skôr

Dva roky odvtedy, čo po prvý krát zverejnil dokumenty, ktoré odhalili rozmery vládneho špehovania sa s nami Edward Snowden porozprával o tom ako sa zmenil on, aj politické myslenie.

Čo si myslíte, že sa zmenilo za posledné dva roky?

Ľudia sa oveľa skeptickejšie pozerajú na sledovacie programy než predtým. Po tom, čo uvideli informácie, ktoré boli zverejnené, verejnosť potvrdila, že naše vlády porušovali zákony. Dokonca to spravili aj súdy, ktoré predtým mali motív povedať: „tu nič nie je, ideme ďalej“. Byť toho súčasťou a teraz mať príležitosť na obnovenie nie len mieru zákonnosti vlád, ale mieru slobody našich digitálnych životov sú dôvody, prečo ráno vstávam z postele.

Čo na to povedali ľudia, ktorí sa venujú sledovaniu?

Ľudia v tejto komunite majú silný motív, aby povedali, „odhalenia sú výnimočne zničujúce“. Ale v súkromí sa ich viacero zamýšľa, či je masové sledovanie správne alebo nie a či by sme ho mali robiť.

Predstavitelia si myslia, že povedomie verejnosti o masovom sledovaní je vlastne pre nich výhodné. Pretože ak svetu poviete, že máte najúžasnejší stroj na sledovanie na svete, každý špión sa chce s vami porozprávať a vymeniť si skúsenosti. Viackrát som to zažil.

Ľutujete niečo?

Ľutujem len jednu vec: Mal som s tým vyjsť skôr. Ak by som to spravil, myslím si, že by sme dnes mali vo svojich online životoch oveľa viac slobody. Pretože najväčší problém, ktorému čelíme v reformovaní sledovacích programov je, že už keď sa raz na tieto programy míňali peniaze a vyvíjali praktiky v tajnosti bez toho, aby o tom verejnosť vedela, bude veľmi ťažké to zmeniť.

Vláda nechce, aby sme tieto systémy prestali používať. Každý šéf špiónov si zvykol na možnosť povedať „my vlastne ani nepotrebujeme nariadiť sledovanie tejto osoby, jej súkromné záznamy už máme, veď špehujeme každého. Poďme sa pozrieť na to, komu táto osoba volala za posledných tridsať rokov, kde bola a kde cestovala“. Je veľmi ťažké presvedčiť ich, aby sa tohto vzdali.

Čo by ste povedali ľuďom, ktorí hovoria „nemám čo skrývať, preto nevadí, že nás masovo sledujú“?

Nie je to o tom, či máme čo skrývať. Je to o slobode byť tým, kým ste. Je to o tom, že sa budete priateliť s tým, s kým sa chcete priateliť, bez toho, aby ste sa strachovali ako to vyzerá na papieri alebo na nejakom súkromnom zázname v tajnom vládnom trezore.

Je to o pochopení toho, že existujú dôvody, prečo zatvárame dvere na kúpeľni. Že existujú dôvody, pre ktoré nechceme, aby mala polícia kameru tam, kde nás môžu pozorovať ako sa kúpeme vo vani. Že existujú dôvody, prečo sú ľudia znepokojení ohľadom televízoru Samsung, ktorý nahráva všetko čo poviete vo svojich obývačkách a potom to posiela tretím stranám. To je to, o čo tu ide. Že vy už nebudete sledovať televízor, televízor bude sledovať vás.

Čo si myslíte, že sa teraz stane?

Toto sa najbližších tridsať rokov stane ľudskoprávnym problémom s najväčším dopadom. Pretože to, čoho sme svedkami dnes je len začiatok. Každý inžinier, kto to vyvíja si myslí: Ako toto môžeme ešte posunúť? Ako môžeme zozbierať viac? Technológia sa stane lacnejšou, spojene sa uľahčí a siete budú všade – nikdy nebudete mimo dosahu prostriedkov, ktoré vysielajú dáta. Ak to nedostaneme pod kontrolu teraz a nenastavíme skutočne medzinárodné štandardy o tom, aké správanie je adekvátne v slobodnej a liberálnej spoločnosti zistíme, že slobodné a liberálne spoločnosti už vlastne neexistujú.

A ako sa máte vy?

Mám oveľa menej voľného času. Je to celkom zábavné. Ľudia si myslia, že žiť v utajení je nerozvážne. Ale v skutočnosti pracujem oveľa viac ako kedykoľvek predtým. A skutočne ma to napĺňa. Bežne pracujem sedem dní v týždni. Pretože toho treba veľa spraviť.

Za tie dva roky bolo pre mňa najťažšie odlúčenie od rodiny a domova. Musel som veľa obetovať. Žijem jednoduchšie ako predtým, ale stojí to za to. Ľudia mi vyjadrujú podporu – dokonca aj tí z bezpečnostnej komunity.

Posledné slová na záver?

Pokrok je produktom nesúhlasu. Ak nebude nikto  ochotný zmeniť veci, alebo skúsiť niečo iné, ak nebude nikto ochotný riskovať a vyjsť z komfortnej zóny, budeme žiť vo veľmi statických a podľa mňa veľmi obmedzených spoločnostiach.

 
Viac informácií o masovom sledovaní je dostupných na stránke https://www.amnesty.org/en/campaign-unfollowme/.