V správe, ktorú dnes vydala Amnesty International, organizácia upozorňuje na to, že zatiaľ čo sa všetky oči upierajú na implementáciu dohody medzi EÚ a Tureckom, hrozí, že sa zabudne na vážnu situáciu ľudí na úteku, migrantov a migrantiek, ktorí uviazli v príšerných podmienkach v Grécku.
Správa Uviazli v Grécku: Utečenecká kríza, ktorej sa dalo zabrániť, skúma situáciu ľudí na úteku, migrantov a migrantiek, z ktorých väčšinu tvoria ženy a deti, a ktorí uviazli v Grécku po uzavretí hraníc s Macedónskom dňa 7. marca.
“Kvôli rozhodnutiu uzavrieť cestu po Západnom Balkáne zostalo viac ako 46 tisíc ľudí na úteku, migrantov a migrantiek uväznených v otrasných podmienkach, v atmosfére strachu a neistoty,” povedal John Dalhuisen, riaditeľ Amnesty International pre Európu a strednú Áziu.
“Členské krajiny EÚ túto krízu len zhoršili tým, že rozhodne nezasiahli a nepomohli relokovať tisícky žiadateľov a žiadateliek o azyl, ktorí uviazli v Grécku. Ak predstavitelia a predstaviteľky EÚ nesplnia svoje relokačné sľuby a nezlepšia podmienky pre ľudí na úteku, migrantov a migrantky, ktorí v Grécku uviazli, budú čeliť humanitárnej kalamite, ktorú sami vyrobili.”
Podľa informácií, ktoré zverejnila Európska komisia dňa 12. apríla 2016, bolo doteraz relokovaných iba 615 žiadateľov a žiadateliek o azyl zo 66 400 prisľúbených.
V 31 dočasných ubytovacích miestach nie sú adekvátne podmienky. Tieto miesta, ktoré v Grécku vznikli za významnej podpory EÚ sú veľmi preplnené, neexistuje tam súkromie, žiadne kúrenie. Ani sanitárne zariadenia nie sú dostatočné.
“Nie sú tu dobré podmienky. Spávame na zemi a naše deky sú premočené. Nie sú tu žiadne kúpeľne. Preto sú tu ľudia chorí,” povedala Amnesty International žena zo Sýrie v deviatom mesiaci tehotenstva v provizórnom tábore v Idomeni.
“Je tu chaos – nič tu nie je… Všetci spia na zemi v starej odletovej hale. Nemáme ani základné veci. Je tu síce WC, ale je veľmi špinavé. Nespím tam, pretože tam smrdí,” povedal Amnesty International mladý muž z Afganistanu o situácii v dočasnom ubytovacom centre Elliniko, bývalom nepoužívanom letisku v Aténach.
V neoficiálnom tábore v prístave Piraeus sa denne nachádza 3000 až 5000 ľudí. Nie je tam dostatok základných služieb, a zabezpečujú ich len dobrovoľníci, niekoľko humanitárnych organizácií a úrady prístavu.
Mnohí z ľudí na úteku, migrantov a migrantiek s ktorými sa organizácia rozprávala počas dvoch výskumných misií od 8. februára do 13. marca dúfali, že budú pokračovať vo svojej ceste do západnej Európy za svojimi rodinami. Väčšina z nich nemala takmer žiadne informácie o možnostiach, ktoré im zostali po uzavretí macedónskej hranice.
“Prečo nás nepustia ďalej? Chcú, aby sme tu zomreli?” pýtal sa 70- ročný pár z Aleppa v tábore Idomeni. “Je zima a tlačíme sa na seba.”
Okrem toho, že ľudia na úteku nemajú dostatok informácií ohľadom svojich práv v Grécku, špecificky zraniteľní ľudia na úteku, migranti a migrantky sú často prehliadaní. Ženy potvrdili, že sa necítia bezpečne, a že sa v niektorých táboroch obávajú zneužívania zo strany mužov. Amnesty International sa tiež rozprávala s maloletými bez sprievodu, ktorých predtým, ako ich presunuli do domova pre mladistvých, zadržiavali na polícii niekedy až 15 dní.
Amnesty International vyzýva Grécko, aby okamžite zlepšilo azylový systém v krajine, a aby pre všetkých, čo v krajine uviazli, zaručilo prístup k efektívnej ochrane. Prioritou musí byť vytvorenie mechanizmu pre poskytovanie informácií a rozpoznanie jednotlivcov so špeciálnymi potrebami.
Členské štáty EÚ by mali pokračovať v podpore Grécka, aby mohlo adekvátne prijímať ľudí žiadajúcich o azyl. Takisto musia okamžite prijať žiadateľov a žiadateľky o azyl z Grécka do svojich krajín. To znamená urýchlene relokovať veľký počet ľudí žiadajúcich o azyl v rámci existujúcej relokačnej schémy EÚ.