A child stands inside the Moria detention center in Mytilene on April 5, 2016. Migrants return from Greece to Turkey begun on April 4 under the terms of an EU deal that has worried aid groups, as Athens struggles to manage the overload of desperate people on its soil. Over 51,000 refugees and migrants seeking to reach northern Europe are stuck in Greece, after Balkan states sealed their borders. Hundreds more continue to land on the Greek islands every day despite the EU deal. / AFP / ARIS MESSINIS (Photo credit should read ARIS MESSINIS/AFP/Getty Images)

Grécko: Ľudí na úteku zadržiavajú v katastrofálnych podmienkach

Tisícky ľudí na úteku, migrantov a migrantiek sú svojvoľne zadržiavaní v otrasných podmienkach. Podľa Amnesty International, ktorej sa podarilo získať prístup do dvoch zadržiavacích centier na ostrovoch Lesbos a Chios, narastá medzi nimi atmosféra neistoty, strachu a zúfalstva.

5. a 6. apríla získal výskumný tím Amnesty International prístup do dvoch uzavretých zadržiavacích centier – Moria na ostrove Lesbos a VIAL na ostrove Chios. V týchto dvoch centrách je v súčasnosti zadržiavaných 4200 ľudí. Väčšina z nich prišla na grécke ostrovy po tom, čo dohoda medzi EÚ a Tureckom vstúpila do platnosti 20. marca. Niektorí z nich sú zadržiavaní už dva týždne.

Z 89 osôb, s ktorými sa Amnesty International rozprávala, tvorili väčšinu zraniteľné osoby, vrátane tehotných žien, deti, ľudia so zdravotným znevýhodnením, osoby, ktoré prežili traumu, či osoby v zlom zdravotnom stave.

“Na okraji Európy sú ľudia na úteku uväznení v tuneli, na ktorého konci však nie je svetlo. Súčasné nastavenie je chybné, bolo spravené narýchlo a je zle pripravené. Preto vznikajú chyby a porušujú sa práva najzraniteľnejších ľudí,” povedala Gauri van Guliková, zástupkyňa riaditeľa pre Európu a strednú Áziu.

“Ľudia zadržiavaní na Lesbose a Chiose nemajú v podstate žiadny prístup k právnej pomoci, obmedzený prístup k službám a asistencii a takmer žiadne informácie o ich súčasnom stave alebo budúcom osude.  Strach a zúfalstvo sa dajú takmer uchopiť.”

Od prijatia k zadržaniu

“Utiekol som zo Sýrie, aby som sa vyhol väzeniu, ale teraz som vo väzení,” povedal takmer 30- ročný muž zo Sýrie Amnesty International v zadržiavacom centre Moria.

Kvôli rozhodnutiu presunúť tých, ktorí prichádzajú z Turecka cez Egejské more z otvorených prijímacích centier do uzavretých zadržiavacích centier sú tisícky ľudí svojvoľne väznení. V niektorých prípadoch trávia v zadržaní týždne, zatiaľ čo čakajú na novinky ohľadom ich žiadostí o azyl a budúcnosti.

Grécka polícia a armáda prísne kontroluje príchody a odchody  v zadržiavacom centre Moria na ostrove Lesbos. V tábore sa teraz nachádza asi 3150 ľudí, ktorých od vonkajšieho sveta delí niekoľko plotov s ostatným drôtom.

V zadržiavacom centre VIAL na ostrove Chios, ktorý bol postavený pri opustenej továrni na hliník sa tiež prísne stráži prístup. Bezpečnostné opatrenia sú prítomné odvtedy, čo v noci 1. apríla vypukli v tábore strety medzi ľuďmi rôznych národností. Viac ako 400 ľudí vtedy z tábora utieklo.

Väčšina z tých, ktorí utiekli, dnes trávia noci vonku, v okolí hlavného prístavu v Chiose. Nie je tam veľmi bezpečne a k základným službám majú len obmedzený prístup.

Iba dvaja zo všetkých ľudí, s ktorými sa Amnesty International rozprávala, dostali príkaz na zadržanie, ktorý bol vydaný na základe individuálnych okolností. Automatické zadržanie na základe príslušnosti k skupine je svojvoľné, a teda nezákonné.

Zraniteľné skupiny

 

Automatické zadržiavanie každého, kto v súčasnosti príde na grécke ostrovy znamená, že individuálne špeciálne okolnosti a potreby každého žiadateľa či žiadateľky o azyl nie sú brané do úvahy. Sú to ľudia, ktorí prežili mučenie, rodiny s veľmi malými deťmi a bábätkami, ženy, ktoré samé cestujú so svojimi deťmi, zdravotne znevýhodnené osoby, alebo ľudia, ktorí potrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, tehotné ženy a ľudia, ktorí potrebujú psychologickú starostlivosť. Deti by nikdy nemali byť umiestnené do imigračného zadržiavania.

Úrady v centre Moria povedali Amnesty International, že identifikácia tých osôb, ktoré patria do zraniteľných skupín je prioritou a 50-100 ľudí už bolo prepustených do otvorených centier. Mnoho ľudí však stále zostáva v zadržiavacích centrách.

Amnesty International videla v centre Moria malé bábätko, ktoré malo komplikácie po útoku v Sýrii, tehotné ženy, ľudí, ktorí nemohli kráčať či mladé dievča s vývojovým znevýhodnením.

Prvá rodina, s ktorou sa výskumný tým rozprával v centre Moria prišla 19. marca. Šesťročné sýrsko-palestínske dievčatko z tejto rodiny utrpelo vážne zranenie chrbta, keď naň spadla strecha následkom bombového útoku. Ukázala nám opuchnutý chrbát a zdravotné záznamy zo Sýrie.

“Žiaden žiadateľ alebo žiadateľka o azyl nesmie byť automaticky zadržiavaný. Tieto zadržiavacie centrá v Lesbose a v Chiose nie sú v žiadnom prípade vhodné pre mnoho malých detí, ľudí so znevýhodnením, alebo tých, čo potrebujú okamžitú zdravotnú starostlivosť. Musia byť okamžite prepustení,” povedala Gauri van Guliková.

Podmienky a prístup k službám

Ľudia sa v centrách Moria a VIAL sťažujú predovšetkým na nedostatok jedla, nedostatok prikrývok a súkromia a neadekvátny prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti.

Mnoho ľudí na úteku rozprávalo o nedostatočnom prístupe k lekárom alebo inému zdravotnému personálu v oboch centrách. Toto sa predovšetkým týkalo zraniteľných skupín, ktoré potrebujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť.

Iracká rodina, ktorá žije v malom stane s nedostatkom prikrývok povedala Amnesty International ako sa od minulého týždňa snažila nájsť pomoc pre osemročnú dcéru, ktorej v Iraku zistili infekciu bedrovej kosti. Jej choroba sa stále zhoršuje a vyžaduje okamžité liečenie.

Amnesty International ukázali zdravotné záznamy, ktoré priniesli lekárovi, ale ten ich už po druhý krát vrátil. Prvýkrát im povedali, že nemajú tlmočníka a druhý krát im jednoducho zamietli prístup.

“Stále ju to bolí,” povedala matka.

V centre Moria sú zvyčajne na 3150 ľudí iba traja lekári. Vo VIAL sú zdravotné služby prístupné iba počas obmedzených hodín. Nie je tam dostatok liekov či ostatných potrieb.

Prístup k jedlu je tiež obmedzený. Tri matky, ktoré cestujú samé so svojimi bábätkami a s malými deťmi sa napríklad rozplakali, keď rozprávali o tom, ako nemôžu pre svoje deti získať jedlo či dokonca mlieko.

V centre Moria nie je dostatok miesta pre 3150 ľudí, kapacita je presiahnutá asi o 1000 ľudí. Amnesty International spozorovala najmenej 70 tenkých stanov, ktoré sa nachádzali pri okraji plotu a na ďalších miestach v tábore. Mnoho rodín či ľudí so zraniteľných skupín spáva v malých stanoch. Niekedy ich spí až päť v jednom stane. Situácia sa s príchodom ďalších na grécke ostrovy bude naďalej zhoršovať.

V centre VIAL, ktorého kapacita 1200 ľudí je takmer naplnená, sa niekoľko rodín nachádza v oplotených kontajneroch s rozlohou 30 alebo 40 metrov štvorcových. Môžu sa pohybovať len vo veľmi malom priestore v okolí.

Mnoho ľudí sa sťažovalo na nedostatok prikrývok, dvaja a viac členov rodín sa musia počas stále chladných nocí často deliť o jednu tenkú deku.

Príslušníci sýrskej rodiny, ktorú tvorí osem členov, vrátane tehotnej ženy, jej štvorročného syna, ktorý nemôže chodiť a jej chorého otca, ktorý je na vozíčku, povedali, že prvé dve noci v centre Moria spali vonku len s dvomi prikrývkami. Teraz sa delia o niekoľko stanov, pretože vo formálnych izbách je prekročená kapacita.

Nefunkčný azylový systém

Po dohode medzi EÚ a Tureckom upravilo Grécko 1. apríla svoju azylovú procedúru. Je jasné, že systém doteraz nefunguje kvôli nedostatku zdrojov a jasných pokynov.

Strach a neistota ohľadom dohody medzi EÚ a Tureckom spôsobil nárast v žiadostiach o azyl. Podľa úradov vyjadrila drvivá väčšina z 3150 ľudí zadržiavaných v centre Moria vôľu požiadať o azyl. Na ostrove Chios o azyl požiadalo viac ako 830 ľudí.

Aj napriek sľubom doteraz nenarástli kapacity pre procesovanie týchto žiadostí, ani v podobe azylových úradníkov z ostatných členských krajín. Spôsobilo to nahromadenie žiadostí.

6. apríla povedal azylový úradník, ktorý je v centre VIAL jediným úradníkom, že nárast žiadostí je nad jeho kapacity. Z 833 žiadostí, ktoré dostal, dokázal spracovať len 10 (niečo nad 1%). Z nich bola úspešná 1 žiadosť. Tieto prípady sa stále riešia podľa starej azylovej procedúry, ale odhaľujú nedostatky v súčasných personálnych kapacitách.

Urýchlená implementácia dohody medzi EÚ a Tureckom prispela k očividným zlyhaniam v registrovaní a procesovaní nových prichádzajúcich.

Nikto, s kým sa Amnesty International rozprávala, nedostal dostatočné informácie o tom, čo bude azylový proces zahŕňať. Nedostatok informácií je ešte prominentnejší kvôli tomu, že jednotlivci sú zadržiavaní počas vybavovania ich žiadosti. Mnohí nedostali žiadnu, či len nekompletnú dokumentáciu svojej registrácie.

Jedna sýrska žena napríklad povedala, že spolu s rodinou podpísali viacero dokumentov aj bez prítomného tlmočníka a nedostali kópie. “Nepotrebujem jedlo – potrebujem vedieť, čo sa deje,” povedala pre Amnesty International.

Viacerí ľudia opísali, že boli registrovaní neskoro, aj napriek tomu že prišli pred 20. marcom.

Inej žene zo Sýrie, ktorá prišla so svojou rodinou 19. marca povedali, že ju nemôžu zaregistrovať, pretože “nefunguje systém”.

Amnesty Internaitonal ukázala náramok, ktorý dostala pri príchode s dátumom 19. marca. Hoci prišli pred tým, ako vstúpila do platnosti dohoda medzi EÚ a Tureckom, v skutočnosti ich zaregistrovali 21. marca a zadržali.  Najmenej traja ďalší ľudia zažili to isté.

Pravidlo “bezpečnej” tretej krajiny

Nový grécky azylový systém sa skladá z dvoch krokov. V prvom sa rozhodne, či môže byť tranzitná krajina (v tomto prípade Turecko), považovaná pre danú osobu za bezpečnú tretiu krajinu. Iba ak sa ukáže, že tak nie je, bude môcť byť žiadosť ďalej posúdená.

Úradník v centre VIAL dodal, že rozhodnutie či je Turecko bezpečnou treťou krajinou pre ľudí, ktorí požiadajú o azyl v Grécku, bude záležať od jednotlivých pracovníkov na prípade. Keď Amnesty International navštívila centrum VIAL, ohľadom kritérií či informácií, ktoré majú byť v tomto postupe zohľadnené, neboli žiadne jasné inštrukcie.

Kvôli nedostatku právnej pomoci, jej neprístupnosti pre väčšinu žiadateľov/iek o azyl, a urýchlené azylové procedúry je pravdepodobné, že tisícky žiadateľov a žiadateliek o azyl budú navrátení do Turecka aj napriek zjavnému nebezpečenstvu.

Niekoľko ľudí na úteku opísali svoj strach z návratu do Turecka. Mladá, tehotná žena zo Sýrie ukázala výskumnému tímu modriny na ruke a tvrdila, že turecká hraničná polícia ju zbila obuškom. Jej manžel mal podobné modriny na nohách. Povedali, že ich poslali naspäť do Sýrie. Keď opätovne prekročili hranice do Turecka 14. marca, turecká polícia na nich strieľala, ale podarilo sa im uniknúť.

“Z Európy sa namiesto cesty k ochrane stáva nočná mora plná ostatného drôtu, nebezpečenstva a úzkosti z možného návratu naspäť do Turecka,” povedala Gauri van Guliková.

“Okamžite sa musia prijať závažné kroky, ktoré sa vzťahujú na problémy, ktoré sme zdokumentovali na ostrovoch Lesbos a Chios. Nielenže nie je Turecko bezpečné pre ľudí na úteku ale na gréckej strane sú takisto vážne nedostatky. Pokiaľ nebudú tieto problémy vyriešené, nesmie dôjsť k ďalším návratom.”

Odporúčania

 

Úrady Grécka a EÚ musia okamžite zastaviť masové návraty, pokiaľ nebudú platiť nasledujúce podmienky:

–       Zadržanie je poslednou možnosťou, alternatívy k zadržaniu sú zvažované

–       Všetky rozhodnutia o zadržaní musia byť postavené na detailnom a individualizovanom zhodnotení nevyhnutnosti zadržania v súlade s legitímnym dôvodom

–       Všetci zadržiavaní musia dostať príležitosť odvolať sa voči legalite zadržania s prístupom k právnej pomoci

–       Prístup k azylovej procedúre musí byť realistický a účinný. Termíny pre doplnenie podporujúcich informácií musia byť adekvátne nastavené pre ľudí v zadržaní a prístup k právnym a jazykovým službám musí byť zabezpečený

–       Významne musí byť navýšená kapacita pre procesovanie žiadostí

–       Zadržiavaní žiadatelia/ľky o azyl majú adekvátne právne informácie o azylových procesoch a svojich právach

–       Podmienky v zadržaní musia byť ľudské a dôstojné

–       Všetky deti musia byť okamžite zo zadržania prepustené

–       Špeciálne okolnosti a potreby individuálnych žiadateľov/liek o azyl musia byť vzaté do úvahy, vrátane obetí mučenia, detí, žien, starších ľudí a žiadateľov/liek o azyl so znevýhodnením

–       O aplikovaní pravidla bezpečnej tretej krajiny musia byť vytvorené jasné pokyny v súlade s právom. Treba zaručiť, že individuálne okolnosti ako aj aktuálne a nezávislé informácie o zaobchádzaní s a postavení žiadateľov/liek o azyl v Turecku sú vzaté do úvahy v plnom rozsahu.