TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
5. MARCA 2025
Amnesty International zverejnila výsledky výskumu štyroch izraelských útokov na zdravotnícke zariadenia a vozidlá v Bejrúte a v južnom Libanone. Izrael sa útokov dopustil v období od 3. do 9. októbra 2024. Pri útokoch zahynulo 19 zdravotníckych pracovníkov, ďalších 11 utrpelo zranenia. V priebehu jediného týždňa v októbri 2024 bolo poškodených alebo zničených niekoľko sanitiek a dve zdravotnícke zariadenia. Opakované nezákonné útoky izraelskej armády na zdravotnícke zariadenia, sanitky a zdravotníkov v Libanone sa musia vyšetriť ako vojnové zločiny.
Libanonská vláda by mala poskytnúť Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) právomoc vyšetrovať a stíhať zločiny, ktoré Izrael spáchal na libanonskom území v zmysle Rímskeho štatútu. Vláda by tiež mala zabezpečiť právo preživších a pozostalých na nápravu. Okrem toho musí vyzvať Izrael, aby preživším poskytol odškodnenie za vážne porušenia medzinárodného humanitárneho práva.
Počas vojny v Libanone v roku 2024 izraelská armáda opakovane útočila na zdravotnícke zariadenia a vozidlá. Izraelská armáda neposkytla dostatočné odôvodnenie ani konkrétne dôkazy o tom, že sa na miestach útokov nachádzali vojenské ciele. Útoky pritom oslabili beztak krehký systém zdravotnej starostlivosti a ohrozili životy civilnej populácie.
Izrael sa v Libanone pravdepodobne dopustil vojnových zločinov
„Nezákonné útoky Izraela na zdravotnícke zariadenia a personál sú vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva. Okrem toho pravdepodobne predstavujú vojnové zločiny a v širšom kontexte majú ničivé dôsledky pre civilné obyvateľstvo. Vyzývame libanonskú vládu, aby s podporou medzinárodného spoločenstva zintenzívnila svoju činnosť a napomohla tak vyvodeniu zodpovednosti voči osobám podozrivým zo spáchania vojnových zločinov. Libanonská vláda musí podľa Rímskeho štatútu udeliť Medzinárodnému trestnému súdu jurisdikciu nad všetkými zločinmi, ku ktorých spáchaniu došlo na území Libanonu, ako aj nad zločinmi spáchanými z jeho územia,“ uviedla riaditeľka Amnesty International pre globálny výskum, politiky, advokáciu a kampane Erika Guevara Rosas.
Libanon musí urýchlene pristúpiť k Rímskemu štatútu ICC a súdu udeliť jurisdikciu nad zločinmi, ku ktorým došlo od roku 2002. Medzitým by mal Libanon vydať ad hoc vyhlásenie a prijať výkon jurisdikcie ICC v súvislosti so všetkými zločinmi podľa Rímskeho štatútu. To sa musí týkať zločinov spáchaných na území Libanonu aj z jeho územia.
Izraelská armáda opakovane obvinila Hizballáh, že používa sanitky na prepravu bojovníkov a zbraní. Okrem toho obvinila Hizballáh z využívania zdravotníckych stredísk, ktoré prevádzkuje Islamská zdravotnícka asociácia (IHA), na „krytie teroristických aktivít“. Amnesty International preskúmala štyri z týchto izraelských útokov. Ani v jednom prípade však organizácia nenašla dôkazy o tom, že by sa tieto zariadenia alebo vozidlá v čase útokov používali na vojenské účely.
Útoky na zdravotnícky systém vedú k utrpeniu civilného obyvateľstva
„Keď sa útočí na zdravotnícky systém, trpia civilisti a civilistky. Aj v prípadoch, keď útočiaca strana predpokladá, že nepriateľská strana používa nemocnice na vojenské účely, následkom čoho strácajú štatút ochrany, podľa medzinárodného práva môžu byť zdravotnícke zariadenia cieľom útokov až po tom, ako neuposlúchnu dostatočne včasné varovanie a výzvu na evakuáciu pacientov a personálu. Útočiacu stranu zároveň vždy viaže zásada proporcionality. To znamená, že konkrétna a priama vojenská výhoda, ktorú od útoku očakáva, musí prevýšiť očakávané škody a ujmy spôsobené civilnej populácii a škody na civilných objektoch. Táto kalkulácia musí zahŕňať dozvuky útoku a humanitárne dôsledky, ktoré z útoku vyplývajú,“ uviedla Erika Guevara Rosas.
Amnesty International uskutočnila rozhovory so 17 ľuďmi vrátane zdravotníckych pracovníkov, svedkýň útokov, miestnych úradníkov a rodinných príslušníčok obetí. Výskumný tím navštívil aj miesto útoku na centrum IHA v Bachoure v meste Bejrút. Okrem toho Amnesty International overila 46 fotografií a videí z útokov, ktoré priamo s organizáciou zdieľali tretie strany, a snímky zverejnené v médiách a na sociálnych sieťach. Amnesty International 11. novembra 2024 upovedomila izraelskú armádu o svojich zisteniach, ale do uverejnenia tejto správy nedostala žiadnu odpoveď.
Medzinárodné humanitárne právo chráni zdravotnícky personál, nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia. Podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC) nesmú byť terčom útokov ani osoby, ktoré v ozbrojených skupinách plnia výlučne nebojové funkcie. Týka sa to aj nebojujúcich členov politických subjektov, ktoré majú aj ozbrojenú zložku (ako napríklad Hizballáh), alebo sú s týmito politickými subjektmi spojené, pokiaľ sa priamo nezúčastňujú na bojových akciách. Zdravotnícky personál pridružený k Hizballáhu vrátane personálu prideleného k organizáciám civilnej obrany, ktorého náplňou práce je výlučne plnenie zdravotníckych alebo humanitárnych úloh, požíva túto ochranu podľa medzinárodného práva, ak sa priamo nezúčastňuje bojov.
Prímerie nevyriešilo problémy spôsobené zničením budov a zariadení
Koncom novembra 2024 bolo v Libanone vyhlásené prímerie. Začiatkom roka 2025 zdravotnícki pracovníci, ktorých zasiahli izraelské útoky, uviedli, že robia všetko pre to, aby poskytovali zdravotnú starostlivosť. Pracovníci uviedli, že sa stále boria s poškodenými alebo zničenými zariadeniami a vozidlami a so stratou svojich kolegov a kolegýň. Jeden z členov tímu civilnej obrany, ktorý pracoval v zdravotníckom centre zničenom pri izraelskom útoku, v rozhovore s Amnesty povedal, že jeho tím teraz pracuje v dome miestneho obyvateľa, ktorý im podľa jeho slov „ponúkol, aby dočasne pracovali pod jeho strechou… kým si nenájdeme a nepresťahujeme sa do nového priestoru“.
„Je veľmi dôležité, aby došlo k vyšetreniu všetkých útokov na zdravotnícky personál a zariadenia. Tiež je potrebné zabezpečiť, aby boli páchatelia potrestaní, preživší získali odškodnenie a aby sa tieto zločiny už nikdy neopakovali. Prímerie je len prvým krokom k ukončeniu porušovania ľudských práv a k tomu, aby sa zabránilo ich ďalšiemu porušovaniu. Aby sme sa pohli vpred, obete a preživší závažného porušovania práva a ľudských práv všetkými stranami konfliktu sa musia dočkať spravodlivosti a odškodnenia,“ uviedla Erika Guevara Rosas.
Predtým, ako Izrael 23. septembra 2024 spustil operáciu Severné šípy, Amnesty International overila viac ako 80 fotografií a videí z 11 útokov, ktoré zasiahli zdravotnícky personál a zariadenia v Libanone v období od 8. októbra 2023 do 24. júna 2024.
Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva izraelská armáda v období od októbra 2023 do novembra 2024 zaútočila na 67 nemocníc, 56 centier primárnej zdravotnej starostlivosti a 238 záchranárskych tímov. Zabila najmenej 222 zdravotníckych a záchranárskych pracovníkov a pracovníčok.
47 % útokov na zdravotnícky personál a zariadenia viedlo k smrti zdravotníckeho personálu alebo pacientov
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa do 21. novembra 2024 až „47 % útokov na zdravotnícky systém (65 zo 137) ukázalo ako smrteľných pre aspoň jedného zdravotníckeho pracovníka alebo pacientku v Libanone“.
Libanonský sektor zdravotnej starostlivosti bol aj pred útokmi z minulého roka napätý v dôsledku viacerých pretrvávajúcich a stupňujúcich sa kríz. Po masívnej hospodárskej kríze, ktorá sa začala stupňovať koncom roka 2019 nasledoval výbuch v bejrútskom prístave v roku 2020, zatiaľ čo sa krajina snažila zotaviť z následkov pandémie COVID-19.
Izrael a Libanon sa 27. novembra dohodli na 60-dňovom prímerí. V priebehu niekoľkých dní boli nahlásené početné prípady porušenia tejto dohody. Dňa 27. januára sa prímerie predĺžilo o ďalších niekoľko týždňov. Izrael neskôr oznámil, že má v úmysle zostať na viacerých pozíciách na území Libanonu.
Amnesty International zdokumentovala aj dôkazy o nezákonných leteckých útokoch, pri ktorých došlo k zabitiu a zraneniu civilistov a civilistiek. V decembri 2024 Amnesty International zverejnila správu, ktorá dokumentuje štyri letecké útoky izraelských síl na území Libanonu. Pri týchto útokoch zahynulo najmenej 49 civilistov a civilistiek vrátane celých rodín. Tieto útoky sa musia vyšetriť ako vojnové zločiny.
Počas vojny Hizballáh opakovane vypálil neriadené rakety na severný Izrael. Pri útokoch Hizballáhu na Izrael zahynuli a boli zranení aj civilisti a civilistky. V niektorých prípadoch útočníci trvali na tom, že mierili na vojenské ciele. V iných však potvrdili, že útočili priamo na civilné mesto alebo obec.