TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
19. novembra 2025
Mená boli zmenené na ochranu identít.
Kenské orgány systematicky používali násilie sprostredkované technológiami, ukazuje to nová správa Amnesty International. Robili to v rámci koordinovanej a dlhodobej kampane, ktorá mala potlačiť protesty vedené generáciou Z medzi júnom 2024 a júlom 2025. Mladí ľudia protestovali proti korupcii a proti zavedeniu nových daňových zákonov.
Správa Tento strach cíti každý: Násilie sprostredkované technológiami voči mladým aktivistom a aktivistkám v Keni ukazuje, že vláda a jej spriaznené skupiny čoraz viac zneužívajú digitálne platformy. Usilujú sa nimi umlčať protesty a podporujú ich ďalšie represívne opatrenia, ktoré majú odstrániť digitálne organizovaný odpor.
„Naša analýza online aktivity počas viacerých vĺn protestov v rokoch 2024 a 2025 a rozhovory s mladými obhajcami a obhajkyňami ľudských práv jasne ukazujú rozšírené a koordinované taktiky. Tie mali umlčať a potláčať protesty mladých aktivistov cez online vyhrážky, zastrašovanie, urážky, ohováranie a cielené dezinformácie,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International, Agnès Callamard.
„Naše zistenia tiež dokazujú, že tieto kampane vedú štátom podporovaní trollovia. Ide o jednotlivcov a siete osôb, ktorých platia za šírenie a zosilňovanie prorvládnychozhlasových odkazov tak, aby sa dostali medzi najpopulárnejšie trendy na platforme X,“ dodala Callamard.
Sociálne siete zohrávajú kľúčovú úlohu
Medzi júnom a júlom 2024 viedla generácia Z – ľudia mladší ako 28 rokov – protesty #RejectFinanceBill proti navrhovaným daniam z nevyhnutných tovarov a služieb. Od júna 2024 do júla 2025 mladí ľudia zároveň organizovali online aj offline protesty za ukončenie femicídy a korupcie.
Masové demonštrácie sa konali v 44 z 47 kenských okresov vrátane Nairobi, Mombasy a Kisumu. Sociálne siete zohrali kľúčovú úlohu pri organizovaní protestov a pri posilnení hlasov protestujúcich.
Kenské orgány reagovali online zastrašovaním, vyhrážkami, podnecovaním nenávisti a sledovaním. Zasahovali do práva na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie.
Online obťažovanie a diskreditačné kampane sa stali jadrom štátnych nástrojov na podkopávanie dôveryhodnosti kritikov a kritičiek vlády. Časť týchto taktík umožnila a následne legitimizovala zatýkanie, nútené zmiznutia a zabitia významných organizátorov protestov.
Amnesty International odhaduje, že pri oboch vlnách protestov si neprimerané použitie sily bezpečnostnými zložkami vyžiadalo najmenej 128 obetí na životoch. Zatkli 3 000 ľudí a viac ako 83 ľudí zmizlo.
Zameriavanie sa na obhajcov a obhajkyne ľudských práv
Z 31 oslovených obhajcov a obhajkýň ľudských práv deväť uviedlo, že počas protestov v roku 2024 dostávali násilné vyhrážky. A to cez súkromné aj verejné správy na platformách X, TikTok, Facebook a WhatsApp.
„Ľudia mi písali do správ: ‚Zomrieš a zanecháš svoje deti. Prídeme ťa napadnúť,‘“ uviedla Mariam, 27-ročná obhajkyňa z Mombasy, ktorú polícia v roku 2024 násilne uniesla a držala dva dni.
Ďalší obhajca, Joseph, dostal na platforme X správu: „Ideme po teba.“
Výskum potvrdzuje, že mladí obhajcovia a obhajkyne čelili koordinovaným útokom cez štátom podporované trollovacie siete, ktoré šírili a zosilňovali nenávisť voči nim.
„Chcú si udržať svoj obraz na sociálnych sieťach. To znamená, že vždy, keď zverejníš niečo o určitom ministerstve alebo konkrétnej osobe, pošlú takzvaných 527 bloggerov. Sú to vládou platení blogeri. Ich práca je urážať ťa a písať veľmi dehumanizujúce, ponižujúce veci,“ uviedol študentský líder, ktorý prežil nútené zmiznutie, Josuhua.
Veľa online násilia prebieha verejne – cez koordinované príspevky a komentáre zamerané na spôsobenie ujmy. Platforma X (predtým Twitter) je ústredným nástrojom provládnych sietí, ktoré šíria dezinformácie a diskreditačné kampane. Tieto siete opakovane hromadne zverejňovali identické príspevky, aby ovplyvnili algoritmus a zvýšili viditeľnosť správ podporovaných vládou.
Výrazná kenská novinárka a obhajkyňa ľudských práv somálskeho pôvodu Hanifa Adan bola v príspevkoch označovaná ako „cudzinka“, „hlupaňa“ či „somálska teroristka“.
„Je ťažké čítať každý deň, čo o tebe píšu cudzinci. Byť terčom útokov každý deň je náročné. Vzalo mi to iskru, radosť. Vzalo mi to to, kým som bola,“ povedala pre Amnesty International.
Koordinované online útoky
V apríli 2025 čelila Hanifa Adan kampani #ToxicActivists, ktorú pravdepodobne viedli štátom podporovaní trollovia. Stalo sa tak po jej rozhovore pre dokument BBC Blood Parliament. Dokument sa zaoberal streľbou na protestujúcich 25. júna 2024 a údajnou účasťou kenskej armády.
Trollovia zverejňovali islamofóbne obrázky a opakované príspevky, ktoré ju a ďalších významných kenských aktivistov a aktivistky vykresľovali ako ľudí hnaných finančnými záujmami a korupciou.
Tieto kampane zároveň ukazujú, že platforma X nedokázala primerane riešiť organizované zastrašujúce útoky, hoci sú v rozpore s jej vlastnými pravidlami.
„Odstrašujúci účinok takýchto útokov a podnecovania k násiliu siaha ďaleko za ich priame ciele. Musíme to zastaviť skôr, než umlčia kritické hlasy, oslabia občianske slobody a vytvoria kultúru strachu, ktorá je nezlučiteľná s našimi ústavnými slobodami,“ uviedol výkonný riaditeľ Amnesty Kenya, Irungu Houghton.
Mladé ženy, ktoré sa zapojili do protestov generácie Z a kampane #EndFemicideKE, uviedli, že čelili mizogýnnym komentárom, zosmiešňovaniu vzhľadu, vyhrážkam, doxxingu a AI-generovanému pornografickému obsahu, ktorý mal slúžiť na ich zastrašenie a umlčanie.
„Nútia nás mlčať. Útočia na naše hlasy a na naše telá,“ uviedla Sarah.
Šírili sa aj falošné a škodlivé tvrdenia o obhajcoch a obhajkyniach ľudských práv, vrátane obvinení, že preživší nútených zmiznutí svoje únosy zinscenovali.
Platené kampane, dezinformácie a manipulácia algoritmov
John organizuje platené koordinované kampane na platforme X pre politických a komerčných klientov. Amnesty International povedal, že je súčasťou siete približne 20 ľudí, ktorým platia 25-tisíc až 50-tisíc KES denne (približne 190 až 390 USD), aby šírili a zosilňovali provládne správy tak, aby sa dostali medzi top trendy na X v Keni.
„Väčšina vecí, ktoré vidíte trendovať v Keni, pochádza odo mňa a mojej siete,“ povedal John.
Počas veľkých protestov jeho sieť v reálnom čase vytvárala proti-kampane a nové hashtagy, aby prehlušila populárne protestné hashtagy. Napríklad populárny hashtag #RutoMustGo nahradili hashtagom #RutoMustGoOn.
Na zistenia Amnesty reagoval minister vnútra Kipchumba Murkomen slovami: „Vláda Kene nepovoľuje obťažovanie ani násilie voči žiadnemu občanovi. Všetky bezpečnostné zložky musia postupovať striktne v súlade s ústavou, zákonom o národnej polícii a ďalšími platnými zákonmi. Každý príslušník, ktorý sa dopustí nezákonného konania, nesie osobnú zodpovednosť a podlieha vyšetrovaniu a sankciám podľa zákona.“
Výskum Amnesty však naznačuje opak. Zlyhanie štátnych orgánov a korporácií pri vyšetrovaní dôveryhodných tvrdení o nezákonnom sledovaní cez technológie podkopáva ľudské práva a vytvára rozšírený odstrašujúci účinok na právo na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie.
Obhajcovia a obhajkyne ľudských práv pre Amnesty International uviedli, že štátne sledovanie podporovala spoločnosť Safaricom, jeden z najväčších telekomunikačných operátorov v Keni. Tvrdia, že umožnila tajným policajným jednotkám sledovať aktivistov a aktivistky zapojené do protestov. Dôkazy naznačujú, že mnohí z nich následne zmizli.
Safaricom v reakcii na obvinenia uviedol, že „zdieľa údaje zákazníkov len zákonným spôsobom a na zákonné účely. Náš klient potvrdzuje, že jeho systémy nie sú navrhnuté na sledovanie živých polôh účastníkov a takáto funkcia v ich systémoch neexistuje.“
Amnesty International oslovila aj platformu X, ďalšie kenské orgány a osoby spomínané v správe, no nedostala odpoveď.
Výzvy Amnesty International
Amnesty International vyzýva kenskú vládu, aby zastavila technológiami sprostredkované štátne násilie voči pokojným protestujúcim a občianskej spoločnosti, ako aj trollovacie kampane a diskreditačné naratívy, ktoré označujú kritikov za „platených aktivistov“ alebo „zahraničných agentov“.
Kenské orgány musia zároveň spustiť vyšetrovanie nútených zmiznutí, nezákonných zabití a podozrení z nezákonného sledovania počas „protestov generácie Z“. Obete neprimeraného použitia sily a rodiny ľudí, ktorí prišli o život, musia získať primerané odškodnenie.