Globálna Zmluva o obchodovaní so zbraňami (ATT), vytvorená na riadenie v súčasnosti slabo regulovaných celosvetových transferov zbraní,ktoré živia vojnové zločiny a vážne zneužitia ľudských práv, bude tento týždeň čeliť v Mexiku svojej prvej skúške, uviedla dnes Amnesty International.
Prvá konferencia strán zúčastnených na ATT sa uskutoční 24.-27. augusta v Cancúne a za účasti predstaviteľov a predstaviteliek desiatok krajín, vrátane niekoľkých, ktoré zmluvu zatiaľ ani nepodpísali, ani neratifikovali. Účastníkom bude aj Amnesty International, ktorá spolu s inými mimovládnymi organizáciami z celého sveta viedla kampaň za prijatie zmluvy viac než 20 rokov.
“Cancún je prvým veľkým testom pre Zmluvu o obchodovaní so zbraňami. Štáty budú mať významnú príležitosť zapísať sa do histórie, a to tým že dotiahnu do konca životy zachraňujúce ciele zmluvy,” uviedol Marek Marczynski, riaditeľ Amnesty International pre Vojenské záležitosti, bezpečnosť a políciu.
“Postaráme sa o to, aby rokovania neuviazli v byrokracii a nestratili z pohľadu základné princípy zmluvy – efektívnu a transparentnú reguláciu s cieľom ukončiť ľudské utrpenie spôsobené nezodpovednými tokmi konvenčných zbraní.”
Tri hlavné oblasti, ktoré bude Amnesty International presadzovať:
- Transparentnosť vo všetkých aspektoch ATT, vrátane komplexného vykazovania rozsahu importu a exportu zbraní jednotlivými štátmi;
- Zabezpečenie zmysluplného prístupu MVO na všetky rokovania o zmluve;
- Zavedenie mechanizmu, ktorý zabezpečí, že štáty budú dodržiavať svoje zmluvné záväzky a zamedzia presunom zbraní komukoľvek, kto by ich mohol použiť na vážne porušenia medzinárodného práva, vrátane vojnových zločinov a iných závažných porušení ľudských práv.
Transparentnosť je jedným z hlavných cieľov ATT, keďže svetový obchod so zbraňami bol doteraz zahalený tajomstvom. Je to tiež kľúčový spôsob, ako ukázať, že krajiny zmluvu realizujú a zistiť, ako je zmluva aplikovaná do praxe.
Počas príprav na konferenciu v Mexiku sa diskusie a stretnutia zameriavali na účasť občianskej spoločnosti, a tiež na to, koľko informácií o vývoze a dovoze zbraní by mali štáty poskytovať a zverejňovať.
Niektoré štáty sa snažia držať na uzde občiansku spoločnosť a výrazne obmedzujú jej účasť na budúcich konferenciách o ATT a čoraz viac kľúčových rozhodnutí robia na tajných stretnutiach za zatvorenými dverami.
Amnesty International je tiež znepokojená pokusom štátov zoštíhliť na minimum požiadavky na vykazovanie správ o exportoch a importoch zbraní. To znamená, že by mohli mať povinnosť vykazovať len finančnú hodnotu ročných transferov, bez detailov o veľkosti dodávky, počte kusov a bez zúčtovania ľahkých a ručných zbraní.
Tajomstvom by tiež boli detaily o tom, kde by zbrane skončili a na aký účel sú tam posielané. A práve toto sú rozhodujúce informácie potrebné na zabránenie tomu, aby zbrane napokon skončili na nelegálnych trhoch a v rukách neoprávnených používateľov.
“Vylúčenie občianskej spoločnosti z niektorých z najdôležitejších debát a nezverejňovanie výročných správ o dovoze a vývoze zbraní bude znamenať, že zostávame pri “bežnom biznise” – transfery zbraní budú naďalej zahalené rúškom tajomstva a účel ATT bude podkopaný. Nesmieme dovoliť, aby k takémuto niečomu prišlo,” povedal Marek Marczynski.
“Vďaka práci občianskej spoločnosti bok po boku s vládami bola dosiahnutá významná dohoda o právne záväzných pravidlách o medzinárodných transferoch zbraní. Tešíme sa na to, že aj naďalej, vo fáze implementácie, budeme zohrávať konštruktívnu úlohu. Štáty musia prijať komplexné a transparentné požiadavky na predkladanie správ, ktoré podajú kompletný obraz o globálnom obchode so zbraňami.”
Pozadie
Od začiatku 90tych rokov minulého storočia bojovala Amnesty International spolu s inými mimovládnymi organizáciami za vytvorenie silných, právne záväzných a celosvetovo platných pravidiel medzinárodného obchodu so zbraňami, s cieľom zastaviť prúd konvenčných zbraní a munície, ktorý živí zverstvá a porušenia ľudských práv. Ku kampani sa pridalo viac než milión ľudí na celom svete.
Na Valnom zhromaždení OSN 2. apríla 2013 súhlasilo 155 štátov s prijatím Zmluvy o obchode so zbraňami. 24. decembra 2014 vstúpila zmluva do platnosti ako záväzné medzinárodné právo pre všetky podpísané štáty.
Päť z desiatich najväčších vývozcov zbraní – Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Veľká Británia – sú medzi 72 štátmi, ktoré už zmluvu ratifikovali. USA, najväčší producent a exportér zbraní na svete, je medzi 58 krajinami, ktoré zmluvu podpísali, ale zatiaľ ju neratifikovali. Ďalší významní výrobcovia zbraní ako Čína, Kanada a Rusko odmietajú zmluvu podpísať, alebo ratifikovať.
V Zmluve o obchode so zbraňami sú ukotvené striktné pravidlá, ktoré majú zastaviť prísun zbraní do krajín, v ktorých prípade je známe, že tam budú použité na páchanie genocídy, zločinov proti ľudskosti, alebo vojnových zločinov. Vlády, ktoré sa zaviazali k plneniu zmluvy, musia objektívne zhodnotiť, či existuje riziko, že exportované zbrane budú použité na páchanie závažných porušení medzinárodných ľudských práv, alebo iných medzinárodných humanitárnych práv.
Hoci je celosvetový obchod so zbraňami zahalený tajomstvom, jeho hodnota je odhadovaná na takmer 100 miliárd USD ročne.
Amnesty International pokračuje v dokumentovaní a odhaľovaní nezodpovedných presunov zbraní, ktoré podporujú, alebo uľahčujú vážne zneužitia.
Toto sa dotýka hlavne zbraní a munície vyrobenej v Ruskej federácii/v bývalom Sovietskom zväze, Bielorusku, na Ukrajine a v Číne a vyvezených do Sudánu a následne použitých všetkými stranami konfliktov v Južnom Kordofáne a Darfúre, a tiež v susednom Južnom Sudáne. Amnesty International nedávno v Južnom Kordofáne zdokumentovala sériu útokov na civilné oblasti, vrátane nemocníc a škôl. Útoky mali charakter a rozsah vojnových zločinov, pravdepodobne až zločinov proti ľudskosti.
V Iraku a v Sýrii, ktoré zúrivo rozširujú svoj arzenál zbraní, bol zaznamenaný presun zbraní ozbrojenej skupine nazývajúcej sa Islamský štát a iným ozbrojeným skupinám. Tieto zbrane sú využívané na uľahčenie masového zabíjania, nútených zmiznutí, znásilňovania a mučenia, a iných vážnych porušení ľudských práv.
Rozšírenie zbraní a munície – najmä v rámci sovietskeho Varšavského paktu rozšírenie ručných a ľahkých zbraní, obrnených vozidiel a delostreleckých systémov zo 70. a 80. rokov minulého storočia – malo nevýslovný dosah na civilné obyvateľstvo. Výsledkom boli obrovské množstvá vnútorne vysídlených ľudí, utečencov a utečenkýň, obmedzený prístup k humanitárnej pomoci a nárast rodového násilia.
Zoznam štátov, ktoré podpísali a ratifikovali ATT, nájdete na: