TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
22. OKTÓBRA 2024
Izraelská armáda cielila útoky na pobočky neziskovej finančnej inštitúcie Qard al-Hassan, ktorá je napojená na Hizballáh. Inštitúcia má viac ako 30 pobočiek naprieč Libanonom. Podľa Amnesty International tým izraelská armáda pravdepodobne porušila medzinárodné humanitárne právo a preto sa tieto útoky musia vyšetriť ako vojnový zločin.
Podľa humanitárneho práva sú pobočky finančných inštitúcií, pokiaľ sa nepoužívajú na vojenské účely, civilnými objektmi. Útoky na pobočky Qard al-Hassan pravdepodobne predstavujú priame útoky na civilné objekty.
Dňa 20. októbra 2024 o 20.55 hod. arabský hovorca izraelskej armády oznámil na sieti X, že izraelské sily začnú „útočiť na infraštruktúru patriacu Qard al-Hassan Hizballáhu“. Obyvateľom okolitých budov hovorca nariadil, aby sa od týchto pobočiek okamžite vzdialili. Prvý útok bol zaznamenaný o 35 minút, približne o 21.30 hod. Libanonské štátne médiá informovali o celkovo 11 útokoch na budovy Qard al-Hassan na južnom predmestí Bejrútu, ako aj na niekoľko ďalších pobočiek v iných častiach krajiny vrátane juhu a regiónu Biká.
Qard al-Hassan poskytuje bezúročné pôžičky mnohým civilistom a civilistkám
Organizácia Qard al-Hassan, ktorej udelila licenciu na činnosť libanonská vláda, je v súčasnosti najväčším poskytovateľom mikroúverov v Libanone. Využíva ju mnoho libanonských civilistov a civilistiek, prevažne príslušníkov a príslušníčok šiitskej menšiny, aby získali prístup k malým bezúročným pôžičkám. Mnohí Libanončania sa čoraz častejšie spoliehajú na pôžičky od Qard al-Hassan, aby mohli platiť za vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a financovanie drobného podnikania, najmä od kolapsu libanonského bankového sektora v roku 2019. Od roku 2007 sa na organizáciu vzťahujú sankcie USA.
„Izraelské sily zacielili svoje útoky na inštitúciu, ktorá slúži ako ekonomické záchranné koleso pre nespočetné množstvo libanonských civilistov a civilistiek. Toto konanie a fakt, že evakuáciu zasiahnutých oblastí nariadili menej ako 40 minút pred začiatkom útokov, svedčí o tom, že Izrael nerešpektuje medzinárodné humanitárne právo. Aj keby bolo pravdou, že táto inštitúcia poskytuje finančné prostriedky Hizballáhu, ako tvrdí izraelská armáda, nie je pravdepodobné, že jej pobočky, najmä tie, ktoré poskytujú služby civilnej klientele, spĺňajú definíciu vojenského cieľa.
Medzinárodné humanitárne právo zakazuje cielené útoky na civilné osoby a objekty. Z tohto dôvodu musí medzinárodné spoločenstvo urýchlene spustiť medzinárodné vyšetrovanie útokov na Qard al-Hassan. Izraelská armáda musí medzitým prijať všetky potrebné opatrenia na ochranu civilných životov a prísne dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Izraelské sily musia vždy jasne rozlišovať medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi. Izrael musí upustiť od používania takej širokej definície vojenských cieľov, ktorá zahŕňa aj pobočky finančnej inštitúcie,“ uviedla Erika Guevara Rosas, riaditeľka Amnesty International pre globálny výskum, advokáciu a politiky.
Definícia vojenských cieľov na základe humanitárneho práva
Podľa zvykového medzinárodného humanitárneho práva na klasifikáciu objektu ako vojenského cieľa musia byť splnené dve kritériá. Ako prvé musí objekt svojím umiestnením, účelom alebo použitím účinne prispievať k vojenskej akcii. Zničenie objektu musí zároveň poskytovať jednoznačnú vojenskú výhodu za okolností, ktoré vládnu v čase útoku.
Medzinárodné humanitárne právo zakazuje priame útoky na „civilné objekty“, ako sú domy a byty, podniky a obchody, pokiaľ sa tieto budovy nepoužívajú na vojenské účely. Prepojenie s hnutím Hizballáh nestačí na to, aby sa civilná budova alebo civilisti v nej klasifikovali ako vojenský cieľ.
Mnohé pobočky a kancelárie Qard al-Hassan sa nachádzajú v bytových domoch a uprostred husto obývaných obytných oblastí. Na základe výziev izraelskej armády na evakuáciu museli svoje domovy opustiť stovky obyvateľov a obyvateliek.
Médiá citovali vysokého predstaviteľa izraelskej spravodajskej služby, ktorý uviedol, že okrem toho, že útok bráni Hizballáhu vo fungovaní a obnove po vojne, „hlavným cieľom je zasiahnuť dôveru medzi Hizballáhom a veľkou časťou šiitskej komunity, ktorá využíva túto inštitúciu ako bankový systém“. Podkopanie dôvery medzi Hizballáhom a šiitskou komunitou nie je zákonným odôvodnením pre vojenský zásah proti inštitúcii.