Nová analýza Amnesty International upozorňuje na pretrvávanie neprijateľnej situácie, v ktorej sa ocitajú ľudia na úteku, keď sa z dôvodu prenasledovania, vojnového konfliktu, chudoby alebo nepriaznivých environmentálnych podmienok rozhodnú pre nebezpečnú cestu cez Stredozemné more. Ich žiadosti o bezpečné vylodenie často ostávajú nevypočuté.
Analýza s titulom „Uväznení v Stredozemnom mori“ reaguje na prípad zo začiatku roka 2019, keď sa 49 mužov, žien a detí ocitlo uväznených v stredomorskej oblasti. Ešte v decembri 2018 ich zachránila humanitárna loď Sea-Watch 3, ale následne ich opakované žiadosti o poskytnutie bezpečného vylodenia ostali zo strany maltských a talianskych úradov nevypočuté 19 dní.
Úrady uvádzali Lýbiu ako krajinu zodpovednú za poskytnutie prístavu lodi Sea-Watch 3. Bezohľadnosť a ignorovanie bezpečia ľudí na palube však spôsobila aj neschopnosť európskych lídrov vo vzniknutej situácii zasiahnuť. Tento prípad nie je prvým, a pravdepodobne ani posledným podobným od roku 2011.
„Podľa platného medzinárodného práva musí byť ľuďom, ktorí sa ocitnú na mori v nebezpečenstve, poskytnutá rýchla záchrana a bezpečie. Za bezpečnú sa v tomto prípade považuje krajina, v ktorej majú ľudia možnosť požiadať o azyl, a v ktorej im je garantované dodržiavanie ich ľudských práv,“ povedal Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko. „Na základe dohody medzi EÚ a Lýbiou, v rámci ktorej sú ľudia na úteku navracaní zo Stredomoria do Lýbie, však dochádza k hrubému porušovaniu ich práv. Na území Lýbie často čelia násiliu, zneužívaniu a nehumánnemu zaobchádzaniu.“
Prípad lode Sea-Watch 3 má podľa Amnesty International viacero príčin: Na základe Dublinského systému, ktorý upravuje azylové procesy v rámci Európskej únie, nesie najväčší podiel zodpovednosti niekoľko krajín tvoriacich vonkajšiu hranicu únie. Tie sú totiž povinné spracovať všetky žiadosti o azyl.“ Pobrežné krajiny stredomorskej oblasti preto váhajú pri poskytnutí bezpečného prístavu ľuďom v núdzi, čím porušujú medzinárodné právo.”
K neznesiteľným situáciám, v ktorých sa ocitajú ľudia na úteku v oblasti Stredozemného mora, prispievajú aj nenávistné a xenofóbne vyhlásenia európskych lídrov, motivované ziskom politických preferencií. Väčšinu ľudí na úteku pritom stále prijíma iba niekoľko krajín subsaharskej Afriky a Blízkeho východu. „Muži, ženy a deti trpiace na mori sa tak stávajú pešiakmi v politickej hre európskych lídrov.“
Amnesty International žiada, aby európske vlády poskytli ľuďom na úteku možnosť dostať sa do Európy v lepších podmienkach a bezpečnými cestami. Na úrovni Únie žiada, aby prehodnotili svoje politiky upravujúce azylový proces, tak aby zabezpečili spravodlivý systém zdieľanej zodpovednosti a zrušili dohody, ktoré nepredstavujú komplexné riešenie, porušujú medzinárodné právo a prispievajú k utrpeniu ľudí na úteku.
Páči sa Vám čo robíme? Podporte nás vstupom do Krajiny ľudskosti
Podporte svojím podpisom ľudí na úteku v USA.