Blog, Lenka Machlicová
,,Zajtra budem pochodovať bez strachu.“ Napísal na Facebook dvadsaťtriročný Basil Costa z Venezuely, deň predtým, ako bol zastrelený políciou v otvorenej paľbe proti demonštrantom. Tak ako pred dvadsiatimi piatimi rokmi, aj dnes študenti protestujú v uliciach svojich miest.
Na často nenásilné a pokojné demonštrácie bezpečnostné zložky reagujú silou – použitím otvorenej streľby, slzným plynom či vodnými delami. Tak ako pred dvadsiatimi piatimi rokmi, aj dnes vo Venezuele, Brazílii či Burkina Faso zomierajú mladí ľudia. Po štvrťstoročí sa tak naďalej odohrávajú príbehy individuálnej odvahy, neprimeraného násilia a beztrestnosti zo strany bezpečnostných zložiek.
Február vo Venezuele bežne nedosahuje tropických výšok. Kvôli šnúre protestov ale atmosféra v krajine bola tropická. Protestná vlna demonštrácii sa tam rozšírila potom, ako bolo niekoľko študentov v krajine zadržaných. Tí, vyšli do ulíc protestovať po sérii krádeži a pokusu o znásilnenie. Hlasy demonštrujúcich volali po ich prepustení, ale najmä vyjadrovali nespokojnosť nad nedostatkom bežných potravín a bezpečnosťou v uliciach. Strety študentov, bezpečnostných zložiek a vládnych skupín vyústili v zabíjania a zranenia na jednej a na druhej strane. V krajine, ktorá je silno politicky a sociálne polarizovaná nie je až také jednoduché určiť, kto je zodpovedný za smrť viac ako štyridsať ľudí a stovky zranených. Ľudskoprávne organizácie, rodiny zranených a očití svedkovia ale prinášajú dôkazy o neprimeraných reakciách vládnych zložiek. Množstvo ľudí bolo zadržaných. Novinári, ktorí pokrývali protesty sa stretli s vyhrážkami, napádaním a zadržiavaním.
Strety s bezpečnostnými silami a protestantmi sa zopakovali aj v Brazílii. Ľudí do ulíc vyhnal najmä hnev nad údajnou korupciou súvisiacou s organizovaním majstrovstiev sveta vo futbale. Ďalšími dôvodmi bola frustrácia zo sociálnej nerovnosti ekonomicky rozdeleného severu a juhu. Protesty boli testom polície, či sa poučila z minulých chýb. Polícia už v minulom roku v masívnych demonštráciách nasadila voči nenásilným demonštrantom slzný plyn, gumové projektily a obušky. Tento rok polícia ostala verná svojim metódam násilia. Jednou z taktík zastrašovania bolo nasadenie absurdne vysokého počtu vojenských jednotiek – šesť na jedného demonštranta. Niektorí demonštranti sa počas protestov správali násilne. Aj kvôli tomu, vláda volá po rozšírení právomocí pre políciu na potlačenie protestov. Takéto politiky ale skôr zasiahnu drvivú väčšinu tých, ktorí násilie nevyvolávajú a nepomôžu vyšetriť prípady stoviek zranených a smrť niekoľkých študentov.
Študenti tiež stáli na popredných barikádach októbrových protestov v Burkine Faso. História nenásilného odporu sa ale začala pred tromi rokmi, kedy ľudí pobúrila smrť študenta v cele zadržiavania. Ani súčasne nepokoje sa nezaobišli bez strát na životoch. Bitky, slzný plyn a otvorené streľby boli metódami policajného nasadenia.
Hybnou silou a autorom reforiem v Hongkongu bola tiež federácia študentov. Polícia, známa skôr pre svoje dobré správanie prekvapila tvrdým postojom. Na rozohnanie prodemokratických protestujúcich použila slzný plyn a masívne zadržiavanie protestujúcich. Nebola schopná ani zabrániť násiliu na dievčatách zo strany protidemonštrantov.
Tak ako pred 25 rokmi aj dnes sú túžby po slobode, demokracii a naplnení ľudských práv aktuálne. Násilie v uliciach sa ale musí vyšetriť, aby sa neopakovali príbehy beztrestnosti. Otec zavraždeného Geraldína Morena z Venezuely, ktorý bol zasiahnutý počas protestov povedal: „Nenávisť musí prestať a spravodlivosť musí byť vykonaná. Jedine čo potrebujeme je mier.“