26. januára sa v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy uskutočnila debata o situácii v Bielorusku. AI vyzvala Parlamentné zhromaždenie, aby sa vážne zaoberalo zhoršujúcou sa situáciou v Bielorusku, použilo svoj vplyv a donútilo bieloruskú vládu rešpektovať ľudské práva.
Debata vychádzala zo správy predloženej spravodajcom Výboru pre politické udalosti, Wolfgangom Behrendtom. Správa odsudzuje prenasledovanie disidentov a zjavné “zmiznutia” politických oponentov a ľutuje, že Bielorusko je jediným európskym štátom vykonávajúcim trest smrti.
Správa odráža znepokojenie AI nad tým, ako vláda prezidenta Lukašenka, ktorý je pri moci od konca roku 1996, zaobchádza s politickými oponentami, nezávislými právnikmi, odborármi a novinármi.
Zjavné “zmiznutia” vedúcich členov opozície, ako bývalého ministra vnútra Jurija Zacharenka v máji 1999 a vedúceho neoficiálneho volebného výboru Viktora Gončara v septembri 1999 vyvolali značné znepokojenia. Miesto pobytu oboch menovaných je naďalej neznáme.
Len za politické názory, prezentované nenásilným spôsobom, boli zatknutí aj ďalší členovia opozície, vrátane členov rozpusteného bieloruského parlamentu Andreja Klimova a Vladimira Chudinova. Vlani v decembri väzenskí dozorcovia bili a skopali Andreja Klimova. Do súdnej siene v Minsku ho dotiahli v roztrhaných šatách a bosého.
Bývalého predsedu vlády Michaila Čigira zatkli v marci minulého roku. AI je presvedčená, že Michaila Čigira úrady cielene prenasledujú preto, že ohlásil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách v máji 1999. Podmienečne ho prepustili koncom novembra 1999 a jeho prípad sa teraz prejednáva na súde v Minsku. AI sa tak ako spravodajca Behrendt obávajú, že súdny proces nebude spravodlivý.
Počas roku 1999 v Bielorusku zatkli stovky ľudí počas pokojných demonštrácií organizovaných opozíciou. Správy o tom, že polícia zle zaobchádzala s účastníkmi demonštrácií počas a aj po protestných akciách sú početné.
“Keďže umlčovanie opozície stále trvá, prezident Lukašenko sa bude musieť zodpovedať pred Radou Európy,” uvádza AI.
AI opakovane vyzvala bieloruské úrady, aby prestali popravovať väzňov. Informácie o treste smrti sú považované za štátne tajomstvo a aj po poprave úrady neinformujú príbuzných popraveného o dátume a mieste popravy. Počas prvých siedmych mesiacov uplynulého roka bolo údajne popravených 29 ľudí .