Sankcie a vyvodenie zodpovednosti sú kľúčom na ukončenie vojnových zločinov v Benghází

Amnesty International žiada okamžité uvalenie sankcií Bezpečnostnou radou OSN na Líbyiu a vyvodenie zodpovednosti Medzinárodným trestným súdom. Cieľom sankcií je ukončiť nekontrolované únosy, mučenie a zabíjanie spôsobené dvoma súperiacimi silami v Líbyi.

Nová správa „Benghází zostúpila do chaosu: únosy, zabíjanie a ďalšie porušovanie práv“ vrhá svetlo na sériu hrozných zneužití, ktoré páchajú Bengálski revolucionári (koalícia zložená z islamistických milícií a ozbrojených skupín) a sily lojálne voči generálovi Chalífimu Haftárovi, tzv. Operácia dôstojnosť, ktoré bojujú v krajine od mája roku 2014.

“Útoky v posledných mesiacov naďalej eskalujú a Benghází postupne upadla do chaosu a nepokojov.  Mesto sa rozpadlo kvôli eskalujúcemu násiliu spôsobeného súperiacimi skupinami a ich priaznivcami, ktorí sa chcú pomstiť,“ povedal Hassiba Hadj Sahraoui, námestník riaditeľa Amnesty International pre Blízky východ a severnú Afriku. “Ak medzinárodné spoločenstvo neprejaví vôľu vyšetrovať vojnové zločiny a nevyvodí zodpovednosť, zneužívanie práv a utrpenie obetí sa pravdepodobne ešte zhorší. Klíma beztrestnosti umocnená bezprávím musí skončiť.”

Amnesty International vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby uvalila sankcie a zmrazila aktíva tým, ktorí podľa rezolúcie 2174 prijatej v auguste roku 2014 porušujú ľudské práva alebo medzinárodné humanitárne právo. Organizácia zároveň nalieha na Medzinárodný trestný súd, ktorý má právomoc súdiť vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané v Líbyi, aby rozšíril svoje vyšetrovanie. Doteraz súd len vyšetroval trestné činy spáchané v priebehu povstania  a ozbrojeného konfliktu v roku 2011. Súd by mal vyšetrovať aj vojnové zločiny a zločiny podľa medzinárodného práva, ktorého sa dopustili všetky ozbrojené skupiny a milície od februára roku 2011.

Posledné týždne prebiehajúcich OSN rokovaní v Ženeve prinášajú nádej, že Líbyjčania možno budú schopní vytiahnuť krajinu z okraja priepasti. “Dosiahnutie politického riešenia však nebude mať žiaden zmysel, ak nebude zahŕňať aj porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopustili bojujúce strany. Tie nemožno zamiesť pod koberec, ” dodal Hassiba Hadj Sahraoui. “Záväzok strán obnoviť právny štát a dodržiavanie ľudských práv je dôležitý prvý krok, samotné slová ale nezmenia veci v krajine. Musia sa prijať účinné opatrenia na vyvodenie zodpovednosti.”

Celé mesiace bojujú líbyjskí politici a ozbrojené skupiny o to, kto je legitímnym zástupcom líbyjského ľudu. Všetky strany sú zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv a obyčajní Líbyjčania sa ocitli v strede medzi dvoma ohňami. Odkedy líbyjský ľud povstal proti plukovníkovi Muammarovi Kaddáfímu uplynuli takmer štyri roky. Väčšina ich nádejí na stabilnú budúcnosť je v troskách.

Medzinárodné spoločenstvo a najmä štáty, ktoré sa v roku 2011 zúčastnili vojenského ťaženia NATO v Líbyi majú zodpovednosť za riešenie zhoršujúcej sa situácie. Existuje riziko, že tento stav môže vyústiť do regionálneho konfliktu s nebezpečnými dôsledkami.

Správa Amnesty International odkrýva komplexnú sieť ozbrojených skupín, ktoré stoja za vlnou násilia. “Velitelia ozbrojených skupín na všetkých stranách musia vyslať jasný signál, že násilie nebude tolerované, inak aj im hrozí trestné stíhanie,” uviedol Hassiba Hadj Sahraoui.

Na sociálnych sieťach sa objavili videá a fotky, ktoré ukazujú hrozné detaily zabitých tiel so známkami mučenia. Aktivisti, náboženskí vodcovia a novinári boli zavraždení v politicky motivovaných útokoch. Páchatelia zostávajú neznámi. Mnoho ľudí v Benghází z násilia obviňuje skupiny spojené s bengálskymi revolucionármi, najmä skupinu Ansar aš-Šaría, ktorá chce presadiť striktný výklad islamského práva v Líbyi.

15. októbra 2014 začala Operácia Dôstojnosť znovu dobýjať Benghází spod kontroly bengálskych síl. Tri mesiace intenzívnych bojov, nekontrolovateľného ostreľovania v obytných oblastiach a leteckých náletov spôsobili najmä v okolí obchodného prístavu a centra mesta rozsiahle škody. Desiatky domov, vnímaných ako obydlia tých, ktorí podporujú islamistické skupiny boli vyplienené, zničené, zapálené a v niektorých prípadoch zrovnané so zemou.

Humanitárne dôsledky bojov sú katastrofálne. Najmenej 90.000 ľudí bolo presídlených. Civilisti bojujú s nedostatkom vody, rastúcimi cenami potravín, výpadkami elektriny a s nedostatkom pohonných hmôt. Boje zapríčinili nedostatok zdravotníckeho materiálu a nedostatok zamestnancov vo verejných nemocniciach. Niektoré nemocnice boli evakuované. Všetky školy ostali zatvorené.

Podľa líbyjského Červeného polmesiaca bolo v Bengházi medzi júnom a novembrom roku 2014 viac ako 260 ľudí – civilistov a bojovníkov – nezvestných. Únosy (spáchali)vykonali skupiny pridružené k bengálskym bojovníkom. Vo väčšine prípadov vzali maskovaní ozbrojenci ľudí z ich domovov. Terčom únosov boli aj zdravotnícki pracovníci, ktorí boli nútení liečiť zranenia bengálskych síl v poľných nemocniciach.

Aj druhá strana uniesla, mučila a hromadne zabíjala bojovníkov a civilistov. Niektorí z nich boli na stránkach sociálnych sietí obvinení z toho, že patria k islamským ozbrojeným skupinám. Následne boli niektorí zadržaní.

Mnoho rodín identifikovalo telá svojich mŕtvych na fotografiách a videách zverejnených na Facebooku. Najmenej 17 fotiek neznámych mŕtvol bolo z mesta Al-Marj, ktoré sa nachádza asi 90 km východne od Benghází. Amnesty International našla dôkaz, že najmenej štyria z týchto mužov boli hromadne zabití Operáciou Dôstojnosť v meste v Al-Bayda.

Sestra jednej z obetí, Anas al-Khitab, popísala Amnesty International, ako jej brat videl fotografiu mŕtveho tela ich ďalšieho brata na Facebooku. „Forenzná správa uvádza, že Anas bol zabitý výstrelom do hlavy. Správa ale nespomína žiadne známky mučenia. Môj brat, ktorý je lekár, ale videl modriny na tele nášho brata, ktoré naznačujú že bol bitý,” povedala.