Slabá regulácia obchodu so slzotvorným plynom podnecuje políciu k prekračovaniu svojich právomocí

Slabá regulácia obchodu so slzotvorným plynom podnecuje políciu k prekračovaniu svojich právomocí 

  • Amnesty International spúšťa interaktívny web, ktorý mapuje prípady neprimeraného použitia slzotvorného plynu bezpečnostnými zložkami.
  • Nová analýza reflektuje takmer 80 udalostí v rámci 22 krajín a území.
  • Spustenie webu je reakciou na situáciu v Hongkongu, Paríži a mestách v USA, kde sa slzotvorný plyn opäť vo veľkom používa.
  • Web bude po spustení dostupný na nasledovnom odkaze: https://teargas.amnesty.org/.

Nedostatočná regulácia svetového obchodu so slzotvorným plynom má vplyv na častejšie porušovanie ľudských práv demonštrantov a demonštrantiek zúčastňujúcich sa pokojných protestov po celom svete. Vyplýva to z novej analýzy Amnesty International, ktorá dnešným dňom spúšťa web mapujúci prípady zneužívania tohto prostriedku potláčania nepokojov bezpečnostnými zložkami. 

Interaktívny a multimediálny web Tear Gas: An investigation prináša základné informácie o slzotvornom plyne a jeho účinkoch, ako aj o tom, za akých okolností by sa nemal používať. Zároveň dokumentuje množstvo prípadov neprimeraného použitia slzotvorného plynu bezpečnostnými zložkami po celom svete. Analýza pritom poukazuje aj na to, že tieto prípady často končili vážnymi zraneniami alebo smrťou.

To, že Amnesty International spustila stránku práve dnes, nie je náhoda – presne pred rokom totiž polícia v Hongkongu použila prvýkrát slzotvorný plyn na potlačenie pokojných protestov a pokračovala v tom celé mesiace – a aktuálne tak robí opäť. Stránka zároveň reaguje aj na súčasnú situáciu v USA, kde policajné zložky v desiatkach miest používajú na rozohnanie demonštrantov a demonštrantiek slzotvorný plyn.

„Bezpečnostné zložky často vytvárajú dojem, že slzotvorný plyn predstavuje ‚bezpečný‘ spôsob, ako rozptýliť násilné davy ľudí, vďaka čomu sa nemusia uchýliť ku škodlivejším prostriedkom a zbraniam. Naša analýza však potvrdzuje, že slzotvorný plyn sa veľmi často používa neprimeraným spôsobom,“ uviedol Sam Dubberley, vedúci Investigatívneho oddelenia programu Amnesty International zameraného na dokumentovanie postupov použitých v krízových situáciách.

„Polícia často používa slzotvorný plyn v priveľkom množstve a proti ľuďom, zúčastňujúcim sa pokojných demonštrácií a protestov. Zaznamenali sme aj prípady, keď strieľali kanistre so slzotvorným plynom priamo do ľudí a spôsobili im zranenia alebo ich usmrtili.“

Analýza formou open source

Posledný rok sa na sociálnych platformách ako Facebook, YouTube a Twitter objavilo množstvo videí z celého sveta, ktoré zachytili prípady neprimeraného používania slzotvorného plynu počas demonštrácií. Amnesty International preverila pravosť takmer 500 videí z viac ako 80 zásahov, odohrávajúcich sa v 22 krajinách a územiach. Ku každému videu boli doplnené informácie o dátume a mieste, na ktorom k neprimeranému použitiu slzotvorného plynu došlo.

Analýza je výsledkom kolektívnej práce Zboru digitálnej verifikácie, dobrovoľníckej siete v Amnesty International, ktorá pozostáva z vysokoškolských študentov a študentiek vyškolených v oblasti získavania a overovania obsahu a zdrojov zo sociálnych médií.

Dôležitým zdrojom informácií sa stali aj svedectvá samotných demonštrantov a demonštrantiek, ktoré spoločne s videami odhaľujú znepokojivý celosvetový trend protizákonného používania slzotvorného plynu.

Nový web Amnesty International obsahuje aj video, ktoré analyzuje typické účinky slzotvorného plynu, vysvetľuje, ako sa takáto munícia používa, a poukazuje na to, ako jej neprimerané použitie môže viesť k zmrzačeniu alebo usmrteniu ľudí. Video vzniklo v spolupráci so SITU Research.

Príklady neprimeraného použitia slzotvorného plynu

Amnesty International sa podarilo zdokumentovať rôzne prípady neprimeraného použitia slzotvorného plynu: v školskom autobuse, nemocniciach, obytných budovách, nákupných centrách, na staniciach metra, proti pohrebnému sprievodu – alebo len tak na prázdnu ulicu. Jedno z videí zachytáva aj to, ako vystrelený kanister so slzotvorným plynom prerazil čelné sklo auta.

Bezpečnostné zložky tiež vystreľovali kanistre so slzotvorným plynom z rýchlo sa pohybujúcich vozidiel a dronov, čo im znemožnilo precízne mieriť, alebo v iných prípadoch naopak mierili priamo na jednotlivé osoby, ktorým spôsobili smrteľné zranenia.

Medzi ľuďmi, ktorých slzotvorný plyn zasiahol, boli klimatickí aktivisti a aktivistky, študenti a študentky stredných škôl, zdravotnícky personál, novinári a novinárky, migranti a migrantky a obrancovia a obrankyne ľudských práv, ako napríklad členovia a členky hnutia Bring Back Our Girls (Vráťte nám naše dievčatá) v Nigérii.

Ďalšie z videí ukazuje, ako polícia v americkom meste Philadelphia 1. júna 2020 opakovane vypúšťala dávky slzotvorného plynu na desiatky demonštrantov a demonštrantiek na strmom svahu pri diaľnici, ktorým odrezali únikovú cestu.

Skúsenosti so slzotvorným plynom majú aj lekári z Omdurmanu pri sudánskom hlavnom meste Chartúm. Pre Amnesty International potvrdili, že bezpečnostné jednotky minulý rok vpadli do ich nemocnice, na oddelení pohotovosti vypustili škodlivý plyn a spôsobili ním zranenia 10 pacientom a pacientkám. „Vojaci použili v interiéri nemocnice slzotvorný plyn a ostrú muníciu, niektorí z nich vbehli aj na pohotovosť, kde vystrelili ďalšie štyri kanistre so slzotvorným plynom“, doplnil jeden z lekárov. Kanister hodili aj pod posteľ 70-ročného pacienta hospitalizovaného po zástave srdca. Zomrel o 10 minút neskôr.

Video z Venezuely zase ukazuje, ako kanister so slzotvorným plynom prerazil dieru do provizórneho dreveného štítu, ktorým sa demonštrant v Caracase chránil pred ozbrojeným policajným zásahom. Kanister ho minul len o pár centimetrov a mohol mu spôsobiť život ohrozujúce zranenia.

Amnesty International zdokumentovala prípady, v ktorých polícia neprimerane použila slzotvorný plyn nasledujúcimi spôsobmi:

  • v uzavretých priestoroch,
  • v nadmerných množstvách,
  • proti pokojným protestujúcim,
  • mierila priamo na jednotlivé osoby,
  • proti skupinám ľudí, ktorí nemali možnosť pred účinkami plynu uniknúť a skupinám náchylným na rizikové reakcie (napríklad deti, starší ľudia a ľudia so zdravotným znevýhodnením).

Stránka obsahuje aj videorozhovory s externými analytikmi a analytičkami – pohotovostným lekárom, odborníkmi a odborníčkami z oblastí ako je ochrana verejného poriadku, obchodného práva i ľudských práv –, ktorí a ktoré poukazujú na vysokú mieru škodlivosti slzotvorného plynu pri jeho nesprávnom použití.

Amnesty International sa pripája k stanovisku osobitného spravodajcu OSN pre problematiku mučenia, ktorý použitie slzotvorného plynu v istých situáciách prirovnal k mučeniu alebo inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu.

Neregulovaný obchod

Napriek tomu, že po celom svete dochádza k neprimeranému používaniu slzotvorného plynu, neexistujú žiadne medzinárodné dohody, ktoré by jeho predaj regulovali. Len málo štátov zverejňuje informácie o tom, do ktorých krajín a v akom množstve slzotvorný plyn vyvážajú. Netransparentné obchodovanie s prostriedkami na kontrolu davu celú situáciu ešte viac komplikuje.

Amnesty International a Omega Research Foundation vedú už viac ako dve desaťročia kampaň za sprísnenie kontroly výroby, používania a obchodovania so slzotvorným plynom a inými zbraňami kategorizovanými ako menej smrtiace, a podporujú iniciatívu Alliance for Torture-Free Trade. Výsledkom je, že OSN, ale aj Európska únia a Rada Európy, uznali potrebu regulácie vývozu menej smrtiacich zbraní.

OSN v súčasnosti skúma možnosti kontroly medzinárodného obchodu s menej smrtiacimi zbraňami a iným tovarom, vďaka ktorej by nedochádzalo k ich použitiu pri mučení, inom krutom zaobchádzaní alebo pri výkone trestu smrti. Amnesty International a Omega Research Foundation apelujú na to, aby sa podobné obmedzenia vzťahovali aj na slzotvorný plyn a ďalšie látky určené na potláčanie nepokojov.

„Komplikácie spôsobuje aj to, že niektoré zložky polície nechápu, akým spôsobom a za akých okolností môžu slzotvorný plyn legálne použiť, zatiaľ čo iné sa rozhodli takéto usmernenie ignorovať,“ ozrejmil Patrick Wilcken, výskumník Amnesty International pre kontrolu zbraní, bezpečnosť a ľudské práva.

„Súčasťou riešenia však musí byť aj prísnejšia kontrola globálneho obchodu so slzotvorným plynom a inými prostriedkami určenými na potláčanie nepokojov. Slzotvorný plyn by mal takisto podliehať medzinárodným kontrolám menej smrtiacich zbraní a obmedzeniam, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje na pôde OSN,“ dodal.

Zistite viac

Zoznam krajín a území, ktorých prípady boli zahrnuté do analýzy:

Bolívia, Čile, Kolumbia, Konžská demokratická republika, Ekvádor, Francúzsko, Guinea, Hongkong, Honduras, Haiti, India (Kašmír pod správou Indie), Irak, Irán, Keňa, Libanon, Nigéria, Izrael/Palestínske okupované územia, Sudán, Turecko, USA vrátane hranice s Mexikom, Venezuela, Zimbabwe.

Zoznam výrobcov slzotvorného plynu spomenutých v analýze:

Cavim; Condor Non-Lethal Technologies; DJI*; Falken; PepperBall; The Safariland Group; Tippmann Sports LLC.

* vyrába komerčné drony, ktoré boli použité izraelskou armádou na rozstrekovanie slzotvorného plynu v Gaze

Amnesty International oslovila všetkých sedem spoločností na pripomienkovanie analýzy, iba jedna z nich túto možnosť využila.