Stav ľudských práv v Česku v roku 2022

Hlava štátu: Miloš Zeman 

Premiér: Petr Fiala 

Prehľad

  • Česká republika prijala tretí najvyšší registrovaný počet ľudí na úteku z Ukrajiny spomedzi krajín EÚ a najvyšší počet ľudí v pomere na obyvateľa. 
  • Stovky Rómov a Rómok z Ukrajiny boli vystavené diskriminačnému zaobchádzaniu. 
  • Objavili sa obavy z diskriminačných vyjadrení verejného ochrancu práv.  
  • Tisícky rómskych žien, ktoré boli v minulosti nezákonne sterilizované, stále neboli plne odškodnené.  
  • Sterilizácia bola stále požiadavkou na právne uznanie zmeny pohlavia.  
  • Pretrvávali obavy z dohody o ukončení dlhodobého sporu o rozšírenie bane Turów v blízkosti česko-poľskej hranice. 

Kontext 

České úrady nepodnikli žiadne kroky smerom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (Istanbulský dohovor). 

Práva ľudí na úteku a migrujúcich 

Česká republika poskytla k 31. októbru štatút dočasnej ochrany 453 725 utečencom a utečenkám z Ukrajiny. Najviac prichádzajúcich zaregistrovali na začiatku invázie, od marca sa ich počet výrazne znížil. 47 % ľudí na úteku z Ukrajiny vstupujúcich do Českej republiky tvorili ženy a 33 % deti. Česká republika prijala najvyšší počet vysídlených Ukrajiniek a Ukrajincov na obyvateľa na svete. Na Ukrajinu sa však následne vrátili tisíce ľudí, ktorí dostali štatút dočasnej ochrany v Česku. Česká republika v súlade s rozhodnutím EÚ predĺžila dočasnú ochranu ukrajinským utečenkám a utečencom do marca 2023, no znížila mieru finančnej pomoci

Ukrajinskí Rómovia a Rómky čelili pri príchode do Českej republiky systémovému aj individuálnemu rasizmu. Rómovia a Rómky z Ukrajiny boli nútení čakať na pridelenie dočasného útočiska oveľa dlhšie ako zvyšok žiadateľstva. V priebehu apríla a mája tak uviazli stovky ľudí na niekoľko dní po svojom príchode do Prahy alebo Brna na železničných staniciach, keďže im nebol priznaný utečenecký štatút. Úrady im poskytnutie pomoci upierali aj niekoľko týždňov po ich príchode. 

Diskriminácia 

Verejný ochranca práv Stanislav Křeček pokračoval v diskriminačných vyjadreniach proti Rómom a Rómkam. Z problémov vyskytujúcich sa v sociálne vylúčených susedstvách a neformálnych sídlach vinil ich obyvateľstvo, pričom tvrdil, že ľudia, ktorí na týchto miestach žijú, sa dostatočne nesnažili svoju životnú situáciu zmeniť. Vyjadril sa, že jeho povinnosťou nie je brániť ľudské práva, ale chrániť občanov a občianky pred nespravodlivými rozhodnutiami českých úradov. V auguste bezprecedentným rozhodnutím odobral všetky kompetencie svoje zástupkyni Monike Šimůnkovej, ktorá následne rezignovala. 

Reprodukčné a sexuálne práva 

Rómske ženy, ktoré boli v minulosti podrobené nútenej sterilizácii, sa stále nedočkali reparácie po prijatí zákona v auguste 2021, ktorý vychádzal z odporúčaní predchádzajúceho Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva (Universal periodic review, 2017) a podľa ktorého ženy sterilizované bez ich vedomia či vyjadreného súhlasu v období od 1. júla 1966 do 31. marca 2012 majú nárok na jednorazové odškodnenie vo výške 300 000 Kč (okolo 12 000 eur). Odškodnenie v priebehu uplynulého roka dostalo len 30 z 260 žiadateliek. 

Práva LGBTI+ ľudí 

Útoky na LGBTI+ ľudí boli zriedkavo klasifikované ako zločiny z nenávisti. 

Ustanovenie v rámci českého práva, že každý, kto žiada o právne uznanie zmeny pohlavia, musí najprv podstúpiť sterilizáciu, zostalo nezmenené. 

Páry rovnakého pohlavia síce mali možnosť uzavrieť registrované partnerstvo, avšak stále im nebolo dovolené uzavrieť manželstvo. Návrh zákona o uznaní rovného práva na manželstvo pre všetkých, ktorý v roku 2018 v parlamente neprešiel, bol po voľbách znovu predložený v roku 2022, no do konca roka nebol prerokovaný. 

Práva detí 

Telesné tresty pre deti zostali legálne v rozpore s výzvami OSN a Rady Európy, aby ich české úrady zakázali. Vláda Českej republiky urobila minimum v boji proti používaniu telesných trestov, ako aj pri presadzovaní alternatív a nenásilných rodičovských praktík. 

V septembri zverejnil Európsky súd pre ľudské práva podrobnosti o dohode medzi českou vládou a Rómom, ktorý podal sťažnosť na segregačné praktiky voči jeho osobe. V detskom veku bol zaradený do špeciálnej školy na základe etnickej príslušnosti, nie z dôvodu špeciálnych potrieb v rámci vzdelávania. Vláda súhlasila s vyplatením odškodného vo výške 4 000 eur. 

Nezodpovedné obchodovanie so zbraňami 

Česká republika pokračovala v zásobovaní Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov zbraňami, ktoré boli pravdepodobne použité na páchanie alebo uľahčenie závažného porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva v Jemene. 

Znečisťovanie životného prostredia 

Česká a poľská vláda sa vo februári dohodli na ukončení dlhodobého sporu o rozšírenie povrchovej uhoľnej bane v meste Turów na poľskej strane hranice, ktorý sa dostal pred Súdny dvor EÚ v roku 2021. Súd nariadil Poľsku zastaviť ťažbu, pretože prispela k zvýšeniu emisií CO₂ a znečistila tiež vodu v obciach v Českej republike ležiacich blízko poľských hraníc. Vládna dohoda bola silne kritizovaná environmentálnymi skupinami za nedostatočnú transparentnosť. U miestneho obyvateľstva naďalej pretrvávala obava z nedostatku prístupu k čistej vode