Stav ľudských práv v Maďarsku v roku 2020

Výročná správa Amnesty International za rok 2020 

Hlava štátu: János Áder 

Predseda vlády: Viktor Orbán 

  • Ženy a transrodoví ľudia čelili viacnásobnej diskriminácii, na legislatívnej úrovni aj v praktickom živote.  
  • Ľuďom žiadajúcim o azyl štátne orgány na hraniciach znemožnili bezpečný vstup do krajiny.  
  • Zmeny zákonov prijaté v záujme zastavenia nákazy COVID-19 obmedzili slobodu prejavu a právo na pokojné zhromažďovanie.  
  • Vláda aj naďalej podkopávala nezávislosť súdnictva a dôveru verejnosti v jeho inštitúcie. 

Zhrnutie 

V marci 2020 došlo k zmene legislatívy, ktorá maďarskej vláde počas pandémie COVID-19 umožnila rozhodovať o prijímaní mimoriadnych opatrení formou dekrétov. Zákon o ochrane pred koronavírusom (Zákon T/9790) vládu oslobodil spod parlamentnej kontroly a rozšíril jej rozhodovacie právomoci na dobu neurčitú. Napriek tomu, že v júni došlo k zmene zákona, vláda si naďalej uplatňovala súbor dočasných právomocí, ktoré jej umožnili obmedzovať ľudské práva, ako napríklad právo na pokojné zhromažďovanie alebo právo na azyl. 

V septembri zverejnila Európska komisia svoju prvú správu o zásadách právneho štátu, v ktorej poukázala na vážne obavy týkajúce sa Maďarska. 

Vysokí štátni predstavitelia naďalej ohrozovali nezávislosť súdnictva a verejne napádali konečné rozsudky, čím odďaľovali ich účinnosť. Na tieto útoky zneužívali oficiálne vládne komunikačné kanály aj médiá. Zodpovední lídri nevenovali pozornosť postupujúcej erózii vnútornej nezávislosti súdnictva, kvôli čomu u sudcov a sudkýň naďalej narastali obavy z odvetných opatrení.1 

Diskriminácia 

LGBTI+ ľudia 

V máji parlament prijal zákon zakazujúci úradnú zmenu rodu. V praxi to znamená, že intersexuálni a transrodoví ľudia, ktorým bolo pri narodení priradené na základe biologických znakov (alebo chromozómov) pohlavie, ktoré nie je v súlade s ich rodovou identitou, nebudú môcť požiadať o jeho zmenu v žiadnych oficiálnych dokumentoch. Tento zákon odporuje maďarskej ústave aj medzinárodným ľudskoprávnym záväzkom Maďarska a porušuje právo transrodových ľudí na súkromný a rodinný život, ako aj na ľudskú dôstojnosť bez diskriminácie. V dôsledku novej legislatívy budú transrodoví a intersexuálni ľudia čeliť zvýšenému riziku diskriminácie, obťažovania a násilia zakaždým, keď sa budú musieť preukázať dokladom totožnosti či použiť ďalšie svoje osobné doklady.2 

Európsky súd pre ľudské práva v júli rozhodol, že Maďarsko porušilo právo transrodového muža z Iránu na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života. Mužovi bol v Maďarsku udelený štatút utečenca z dôvodu prenasledovania, ktorému v domovskej krajine čelil pre svoju rodovú identitu. Napriek tomu však úrady odmietli úradne uznať jeho rodovú identitu a meno. 

Ženy 

V máji potvrdil maďarský najvyšší súd (Kúria), že pôrodnícke oddelenie nemocnice v Miskolci diskriminovalo rómske rodičky zo sociálne a ekonomicky znevýhodneného prostredia. Osobám, ktoré ich chceli sprevádzať na pôrodnú sálu, totiž ukladalo povinnosť obliecť si hygienický „materský odev“, ktorý si bolo potrebné zakúpiť. Táto požiadavka často viedla k tomu, že rómske ženy boli nútené rodiť bez podpory blízkej osoby. Súd v rozhodnutí nariadil ukončenie tejto praxe. 

Pandémia COVID-19 prehĺbila dlhodobý problém rodovej nerovnosti na pracoviskách a na trhu práce.3 Ženy (predovšetkým tehotné a matky s malými deťmi) pociťovali v minulom roku dramaticky vyššiu mieru neistoty a diskriminácie ako pred krízou a úrady ich nechránili pred nezákonným prepúšťaním zo zamestnania, ani im nezabezpečili prístup k účinným opravným prostriedkom. 

Násilie páchané na ženách a dievčatách 

V máji prijal parlament politické vyhlásenie vyzývajúce vládu, aby neratifikovala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý krajina pôvodne podpísala v roku 2014. 

Právo na vzdelanie  

Vláda v januári odštartovala koordinovanú komunikačnú a mediálnu kampaň s cieľom diskreditovať 63 rómskych bývalých žiakov a žiačok základnej školy v meste Gyöngyöspata. Títo mladí ľudia sa obrátili na súd so žiadosťou o nápravu za segregáciu, ktorej boli v škole vystavení a v dôsledku ktorej sa im dostalo vzdelanie nižšej kvality. Napriek očierňujúcej kampani zo strany vlády maďarský najvyšší súd v máji potvrdil, že kompenzácie, ktoré boli mladým Rómom a Rómkam priznané, musia byť bezodkladne vyplatené v plnej výške. 

Výbor OSN pre práva dieťaťa vyjadril v marci vážne znepokojenie nad pokračujúcou segregáciou rómskych detí v Maďarsku, ku ktorej dochádza ich umiestňovaním do špeciálnych škôl. Výbor zároveň upozornil na rastúce rozdiely medzi študijnými výsledkami rómskych a nerómskych detí a na samotný problém nedostatku údajov týkajúcich sa vzdelávania rómskych detí. 

Na začiatku školského roka 2020/2021 boli do praxe zavedené nové učebné osnovy pre základné a stredné školy. Osnovy neboli predmetom verejnej debaty a ministerstvo školstva ich zaviedlo aj napriek rozsiahlej kritike zo strany odborníkov a odborníčok v oblasti vzdelávania. 

Študenti a študentky Univerzity divadelných a filmových umení v Budapešti v septembri „okupovali“ budovu školy na protest proti zmenám vo vlastníctve a spôsobe riadenia školy, po ktorých sa univerzita dostala pod kontrolu vlády. Protestujúce študentstvo považovalo tieto zmeny za obmedzenie akademickej slobody. V reakcii na zmeny rezignovalo zo svojich postov aj niekoľko významných pedagógov a pedagogičiek. 

Sloboda prejavu, zhromažďovania a združovania 

Po začiatku pandémie COVID-19 prijal maďarský parlament zákon, ktorý zavádza vysoké tresty za „poskytovanie a šírenie nepravdivých informácií“ súvisiacich s pandémiou a vládnymi reakciami na ňu. Zákon zároveň definuje trestný čin marenia výkonu karanténneho alebo izolačného príkazu.4 

V júni 2020 prijalo Maďarsko prechodné ustanovenia, ktorými sa menia a dopĺňajú pravidlá aplikovateľné počas „stavu zdravotnej pohotovosti“. Tieto ustanovenia umožnili maďarskej vláde svojvoľne obmedziť právo na slobodný pohyb a pokojné zhromažďovanie. 

V tom istom mesiaci rozhodol Súdny dvor Európskej únie o tom, že tzv. Zákon o transparentnosti organizácií čerpajúcich finančnú podporu zo zahraničia je v rozpore s právnymi predpismi EÚ. Zákon porušuje európsku legislatívu tým, že organizácie občianskej spoločnosti obmedzuje v prijímaní dotácií od zahraničných donorov. 

V júli minulého roka bol odvolaný šéfredaktor nezávislého online spravodajského portálu Index. V reakcii na toto rozhodnutie podali výpoveď všetci členovia a členky redakcie a takmer 100 novinárok a novinárov, ktorí s portálom spolupracovali. Odchádzajúca redakčná rada verejne oznámila, že k tomuto kroku ju viedli obavy o nezávislosť najväčšieho a najčítanejšieho spravodajského portálu v krajine. K odvolaniu šéfredaktora došlo po tom, ako vedenie reklamného oddelenia portálu prevzal mediálny manažér s úzkym napojením na vládu. 

Právo na azyl 

Maďarská vláda prehrala tri súdne spory týkajúce sa porušenia medzinárodných záväzkov vrátane smerníc EÚ o podmienkach prijatia ľudí na úteku a udelení azylu. Súdny dvor EÚ v apríli rozhodol, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti vyplývajúce z legislatívy EÚ, keď odmietlo prijať ľudí žiadajúcich o azyl, ktorí mali byť presídlení v rámci systému zdieľanej zodpovednosti. Únia tento mechanizmus zriadila v záujme odbremenenia Talianska a Grécka, ktoré v rámci EÚ čelia najväčšiemu náporu ľudí na úteku. 

V máji rozhodol Súdny dvor EÚ o tom, že automaticky zadržiavať ľudí hľadajúcich azyl v pohraničných strediskách známych ako „tranzitné zóny“ bolo nezákonné. Opatrenia prijaté v strediskách boli podľa rozhodnutia súdu neprimerané, doba zadržiavania prekračovala zákonný limit a zadržiavaní nemali možnosť tieto opatrenia napadnúť súdnou cestou. Napriek tomu, že vláda spočiatku proti rozhodnutiu protestovala, ešte v máji pustila ľudí zadržiavaných v tranzitných zónach na slobodu.  

Prechodné ustanovenia týkajúce sa „stavu zdravotnej pohotovosti“ výrazne ovplyvnili aj právo na prístup k azylovému konaniu. Legislatíva, ktorú odsúdil aj Úrad vysokého komisára OSN pre ľudí na úteku (UNHCR), od júna zrušila ľuďom hľadajúcim azyl možnosť požiadať o udelenie azylu v Maďarsku. Žiadatelia a žiadateľky museli namiesto toho podať „vyhlásenie o zámere“ požiadať o azyl, a to na vybraných zastupiteľských úradoch mimo Maďarska. Štátne orgány zaznamenali do konca roka iba zopár takýchto vyhlásení a povolenie na vstup do Maďarska s cieľom podať žiadosť o azyl, udelili jednej rodine. V októbri Európska komisia začala konanie proti Maďarsku za nesplnenie si povinností a argumentovala, že tieto obmedzenia boli protiprávne.  

Ľudia, ktorí sa o vstup do krajiny pokúsili mimo oficiálnych ciest, predovšetkým ľudia prichádzajúci zo Srbska, boli (často hromadne) vytlačení mimo územia štátu. Do konca roka polícia zahnala za hraničný plot viac ako 30-tisíc ľudí. Toto konanie bolo v rozpore s povinnosťou individuálne vyhodnotiť riziká núteného navrátenia jednotlivcov a jednotlivkýň do krajín, kde im hrozí vážne porušovanie ich ľudských práv. Súdny dvor EÚ v decembri rozhodol, že tieto nútené návraty boli porušením právnych predpisov EÚ.