Stav ľudských práv v Poľsku v roku 2020

Výročná správa Amnesty International za rok 2020 

Hlava štátu: Andrzej Duda  

Predseda vlády: Mateusz Morawiecki  

  • Poľské štátne orgány naďalej narúšali nezávislosť súdnictva.  
  • Opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19 slúžili ako zámienka na zásah proti pokojne protestujúcim a obmedzenie prístupu k azylu.  
  • Obvinenia z trestných činov boli použité na obmedzenie slobody prejavu.  
  • Práva LGBTI+ osôb zostávali terčom útokov.  
  • Úrady sa pokúšali ešte viac obmedziť prístup k interrupcii. 

Zhrnutie  

Pre pandémiu COVID-19 sa májové prezidentské voľby presunuli na júl a hlasovanie sa čiastočne konalo poštou. V reakcii na pandémiu vláda v marci zaviedla úplný zákaz verejných zhromaždení, v máji boli povolené zhromaždenia do 150 osôb, v októbri sa mohlo zhromaždiť len 10 alebo 25 ľudí v závislosti od zón. Legislatíva určená na podporu podnikov a pracujúcich, ktorých zasiahla pandémia, obsahovala aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k nesúvisiacim záležitostiam. To zahŕňalo sprísnené tresty za nezákonné interrupcie a za urážku prezidenta. 

Nadmerné zásahy zo strany štátu – nezávislosť súdnictva  

Vláda pokračovala vo prijímaní právnych a politických zmien, ktoré oslabili nezávislosť súdnictva.  

Parlament v januári prijal nový zákon, ktorý zaviedol prísne obmedzenia práv sudcov a sudkýň na slobodu prejavu a združovania.1 Zákon im zakazuje spochybňovať poverovacie listiny sudcov a sudkýň vymenovaných prezidentom. V auguste sa zástupca disciplinárnej komisie usiloval začať disciplinárne konanie voči 1 278 sudcom a sudkyniam, ktorí požiadali OBSE o monitorovanie prezidentských volieb. 

Pokračoval aj medzinárodný dohľad. Na Súdnom dvore EÚ (SD EÚ) a Na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) prebiehalo niekoľko prípadov proti Poľsku v súvislosti s útokmi na súdnictvo. V septembri Európsky parlament prijal uznesenie vyjadrujúce obavy o nezávislosť súdnictva a nad ohrozením ľudských práv v Poľsku. 

Súdny dvor Európskej únie vydal v apríli nariadenie o predbežných opatreniach obsahujúce požiadavku, aby vláda okamžite pozastavila svoj nový systém disciplinárnych konaní voči sudcom a sudkyniam. Poľské orgány však naďalej odmietali vykonať toto rozhodnutie a Najvyšší súd pokračoval v posudzovaní takýchto disciplinárnych prípadov. Štátny tajomník ministerstva spravodlivosti sa vyjadril, že SD EÚ zasahovaním do vnútorných záležitostí Poľska porušil jeho suverenitu. 

V septembri ESĽP formálne požiadal o odpoveď v prípade sudcu Igora Tuleyu, ktorý napadol disciplinárne konania vedené proti nemu ako porušovanie jeho práv na súkromný život a slobodu prejavu. Prokuratúra začala disciplinárne konanie proti Igorovi Tuleyovi v roku 2018. Ten, okrem iného, požiadal SD EÚ o predbežné rozhodnutie o tom, či je nový poľský zákon ohrozujúci nezávislosť súdnictva zlučiteľný s právom EÚ. 

Sloboda zhromažďovania 

Ľudia pokojne protestujúci proti vláde čelili pokutám a zadržiavaniu, pričom zásahy proti niektorým protestom boli zdôvodnené protiepidemickými opatreniami, aj keď presahovali rámec ochrany verejného zdravia.2 

V máji počas predvolebnej kampane polícia zatkla stovky pokojne protestujúcich len za to, že demonštrovali v uliciach, a uložili im vysoké pokuty. Polícia sa zamerala najmä na pokutovanie ľudí, ktorí požadovali zachovanie nezávislosti súdnictva a tých, ktorí kritizovali nedostatočnú podporu malých podnikov počas lockdownu. Úrady uložili pokuty aj ľuďom, ktorí pred štátnou rozhlasovou stanicou Trójka pokojne protestovali proti cenzúre piesne. 

Sloboda prejavu a združovania 

Aktivistka a aktivista boli v júni obvinení z „krádeže a vlámania“ za to, že nahradili reklamy na autobusových prístreškoch plagátmi, ktoré obviňovali vládu z manipulovania štatistikami o epidémii COVID-19.3 Na konci roka sa na uzavretie prípadu stále čakalo, pričom obvineným hrozil trest odňatia slobody až na 10 rokov. 

V júli bola obhajkyňa ľudských práv Elżbieta Podleśna obvinená z „urážky náboženského presvedčenia“ za údajné prechovávanie a distribúciu plagátov a nálepiek zobrazujúcich Pannu Máriu s dúhovou svätožiarou. 

Minister spravodlivosti a minister životného prostredia v auguste predložili návrh zákona, ktorý by zaväzoval mimovládne organizácie, aby deklarovali akékoľvek zdroje financovania zo zahraničia a zverejnili ich vo verejnom registri. 

Práva LGBTI+ ľudí  

Politici a političky pokračovali v rétorike proti LGBTI+ ľuďom. 

V júli prezident podpísal pamflet proti právam LGBTI+ osôb s názvom „Charta rodiny“, ktorým pred voľbami prisľúbil, že nedovolí zrovnoprávniť homosexuálnych ľudí v otázke uzatvárania manželstiev, adopciu detí LGBTI+ ľuďmi ani vzdelávanie o téme LGBTI+ v školách. 

V auguste polícia zatkla 48 LGBTI+ aktivistov a aktivistiek počas pokojného protestu proti zadržiavaniu významnej aktivistky vo vyšetrovacej väzbe. Boli proti nim vznesené obvinenia z „účasti na nepovolenom zhromaždení“. Vyšetrovanie do konca roka neskončilo. 

Od marca 2019 prijalo približne 100 miestnych úradov diskriminačné rezolúcie proti LGBT ľuďom. V niektorých sa uvádza výslovne, že sú „proti LGBT ideológii“, iné odkazujú na „tradičné hodnoty“ alebo „práva rodiny“. V júli Európska komisia zamietla šesť žiadostí o družobné partnerstvá, ktoré sa týkali takýchto obcí. V septembri predsedníčka Európskej komisie vyhlásila, že takzvané „Zóny bez LGBTI“ sú v skutočnosti zónami bez ľudskosti, aké nemajú miesto v Európskej únii.  

Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) v máji publikovala správu, podľa ktorej 15 percent LGBTI+ ľudí v Poľsku zažilo v posledných piatich rokoch fyzický útok alebo sexuálne násilie. Ide o najvyšší percentuálny podiel v rámci Európskej únie. Väčšina nahlásených útokov na LGBTI+ ľudí sa končí bez trestného stíhania páchateľov.4 

Sexuálne a reprodukčné práva  

Sexuálne a reprodukčné práva zostávali naďalej pod paľbou útokov.  

Na apríl bola naplánovaná parlamentná diskusia o dvoch „občianskych iniciatívach“, ktoré navrhovali stanoviť trestné postihy za sexuálnu výchovu v školách a ešte viac obmedziť prístup k interrupcii.5 Uskutočnili sa veľké protesty, ktoré sa konali buď online, alebo s dodržaním fyzických rozostupov s ohľadom na COVID-19. Poslanci a poslankyne odhlasovali návrhy zákonov, ktoré sa tak posunuli ďalej do parlamentných výborov, čím sa diskusie odložili.  

V júli ministerstvo spravodlivosti oznámilo plán odstúpiť od Istanbulského dohovoru (Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu). Vláda otvorene lobovala za to, aby od dohovoru odstúpili aj iné krajiny. Premiér oznámil plán preskúmať zlučiteľnosť dohovoru s poľskou ústavou, pričom tvrdil, že dohovor je „škodlivý“, pretože „obsahuje prvky ideologickej povahy.“ 

V októbri poľský Ústavný súd rozhodol, že prístup k interrupcii na základe „ťažkého a nezvratného poškodenia plodu alebo nevyliečiteľnej choroby, ktorá ohrozuje život plodu“ je v rozpore s ústavou. Nález Ústavného tribunálu umožnil takmer úplný zákaz interrupcií v krajine. 

Práva ľudí na úteku a hľadajúcich azyl 

V apríli SD EÚ rozhodol, že Poľsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov EÚ, keď odmietlo prijať žiadateľov a žiadateľky o azyl v rámci relokačnej schémy EÚ. 

ESĽP v júli rozhodol proti Poľsku, keď dospel k záveru, že situácia na hraničných priechodoch dosahovala neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v súvislosti s tým, že úrady odmietli prijímať žiadosti o azyl a vykonali hromadný odsun, ktorým niektorých ľudí ohrozili násilným premiestnením na miesto, kde existovalo riziko vážneho porušovania ich ľudských práv (šlo o porušenie princípu nenavracania). 

V dôsledku pandémie COVID-19 Cudzinecký úrad pozastavil priame služby klientom a klientkam a pri podávaní žiadostí o azyl na hraničných priechodoch tiež existovali určité obmedzenia.