Pri príležitosti Svetového dňa utečencov (20. júna 2008), Amnesty International žiada štáty, aby potvrdili právo každého človeka uchádzať sa o ochranu pred prenasledovaním, tak ako ho zaručuje čl. 14 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Len v Sýrii a Jordánsku žijú dnes takmer dva milióny irackých utečencov, ktorí sa snažia vyhnúť smrti, únosom, mučeniu či zlému zaobchádzaniu. V oblasti Stredomoria žiadatelia o azyl a migranti, ktorých cieľom je Európa, naďalej umierajú na mori. Toto sú však len dva z mnohých problémov, ktorým utečenci na celom svete čelia.
Iračania, ktorí sa chcú dostať do Jordánska alebo Sýrie, narážajú na prísne vízové obmedzenia. Potreba medzinárodnej pomoci pre týchto utečencov je naliehavá, no prostriedky na to určené sú o to menej adekvátne. UNHCR v máji 2008 zopakovala svoju žiadosť o navýšenie financií na prácu s irackými utečencami. Ako uviedla, chýba jej $127 miliónov, bez ktorých nebude možné plne realizovať asistenčné programy potravinovej a zdravotníckej pomoci. To by mohlo zahnať mnohých Iračanov do situácie krajnej núdze a spôsobiť nárast počtu podvyživených osôb a detskej práce. Švédsko, ktoré sa v minulosti stalo novým domovom pre najväčší počet irackých utečencov v Európe, dnes posiela utečencov späť i do najnebezpečnejších oblastí tejto krajiny.
Európska únia (EÚ) by v zmysle svojich záväzkov voči utečencom mala zabezpečiť, že hraničné kontroly na jej území nebudú priamo či nepriamo nútiť utečencov k návratu do krajín, kde by im hrozilo nezákonné zadržiavanie, kolektívne vyhostenie, neľudské zaobchádzanie, či – ako sa častokrát stáva v prípade afrických štátov – hrozby, že ich vyložia uprostred púšte bez vody a jedla. Medzi krajiny Únie, ktoré posielajú utečencov späť do hrozivých podmienok krajín severnej a západnej Afriky, patria napr. Španielsko či Taliansko.
Organizácia tiež žiada EÚ, aby poskytla záruky, že pri tvorbe jej spoločného azylového systému budú mať všetci utečenci na území jej členských štátov prístup k spravodlivým azylovým konaniam, bez ohľadu na krajinu pôvodu či tranzitu. Upustiť by štáty Únie mali od využívania zrýchleného azylového konania.
Amnesty International považuje za jedno z dlhodobo vhodných riešení častejšie a širšie využívanie inštitútu presídlenia. Podľa UNHCR sa presídlenie utečenca do tretej krajiny môže javiť ako jediná možnosť, ktorá dokáže utečencovi zaistiť medzinárodnú ochranu v prípade, že utečenec nemôže požívať primeranú ochranu v krajine azylu, a nemôže sa vrátiť do krajiny pôvodu.
Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 alebo jeho Dodatkový protokol podpísalo 147 krajín sveta. AI preto vyzýva svetové vlády, aby dohliadli, že ich kroky a politiky nebudú podkopávať ochranu zaručenú týmto Dohovorom, ani inými medzinárodnými dokumentmi.