Amnesty International zverejnila novú správu Nútené zmiznutia v Sýrii: Medzi väzením a hrobom, v ktorej odhaľuje rozsiahlu škálu nútených zmiznutí, za ktoré je zodpovedná sýrska vláda. Za posledné štyri roky v krajine zmizli desiatky tisíc ľudí.
“Vládou uskutočňované nútené zmiznutia sú súčasťou chladne vykalkulovaného, rozsiahleho útoku proti civilnému obyvateľstvu. Sú to zločiny proti ľudskosti a sú súčasťou dôkladne pripravenej kampane na rozšírenie teroru a potlačenie čo i len najmenšieho znaku nesúhlasu v celej krajine,“ uviedol Philip Luther, riaditeľ Programu Amnesty International pre Blízky Východ a severnú Afriku.
Organizácia Sýrska sieť pre ľudské práva zdokumentovala od roku 2011 najmenej 65 tisíc zmiznutí – 58 tisíc z nich patrí k civilnému obyvateľstvu. Odvlečené osoby sú zvyčajne zadržiavané v strašných podmienkach v preplnených celách a sú odrezané od vonkajšieho sveta. Mnohí zomrú na následky agresívnych ochorení, mučenia a mimosúdnych popráv.
Nútené zmiznutia sa v Sýrii zakorenili natoľko, že umožnili vznik čierneho trhu, na ktorom “sprostredkovatelia“ berú úplatky vo výške stoviek až desiatok tisíc dolárov od zúfalých rodinných príbuzných, ktorí chcú zistiť, kde sú ich milovaní a či sú vôbec ešte nažive. Niektoré rodiny predali svoje majetky alebo sa vzdali celoživotných úspor, len aby mohli zaplatiť úplatky za informácie o osude svojich príbuzných – niekedy pritom dostali len falošné informácie. Príbuzní, ktorí sa snažia zistiť niečo o svojich zmiznutých blízkych, často tiež čelia zatknutiu alebo tomu, že zmiznú aj oni sami.
Terčom zmiznutí sú nenásilní oponenti režimu- demonštrujúci, ľudsko-právni aktivisti/tky, novinári/rky, lekári/ky či humanitárni pracovníci/čky. Iní boli považovaní za nelojálnych k vláde alebo úrady prenasledovali ich príbuzných.
V jednom obzvlášť šokujúcom prípade bola v roku 2013 zatknutá zubárka Rania Alabbasiová a jej šesť detí vo veku 2 až 14 rokov. Stalo sa to deň po tom, ako bol zatknutý jej manžel počas razie v ich dome. O rodine odvtedy nebolo počuť. Je pravdepodobné, že sa stali cieľom zásahu pre poskytovanie humanitárnej pomoci miestnym rodinám.
Nútené zmiznutia sú jedným z mnohých dôvodov, prečo ľudia utekajú zo Sýrie a hľadajú svoje útočisko v iných krajinách. Podľa svedectiev uvedených v správe, ak v blízkej alebo aj vzdialenej rodine prišlo k zmiznutiu, zvyšok rodiny sa zo strachu pred uväznením alebo zmiznutím rozhodol utiecť z krajiny.
“Sýrska vláda má moc skoncovať s utrpením tisícov ľudí, a to jednoduchým príkazom bezpečnostným silám na zastavenie zmiznutí, informovaním rodín o osude ich zmiznutých príbuzných a okamžitým a bezpodmienečným prepustením všetkých, ktorí boli uväznení za nenásilné využívanie svojich práv,“ uviedol Philip Luther.
Hoci niektoré štáty a OSN už nútené zmiznutia odsúdili, je potrebné oveľa viac. Vo februári 2014 prijala Bezpečnostná rada OSN Rezolúciu 2139, ktorá vyzýva na ukončenie nútených zmiznutí v Sýrii. Treba však urobiť ďalšie kroky na zabezpečenie jej implementácie.
“Bezpečnostná rada OSN musí naliehavo postúpiť situáciu v Sýrii prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu a musí zaviesť voči Sýrii cielené sankcie, vrátane zmrazenia aktív, aby vytvorila na autority nátlak na ukončenie nedobrovoľných zmiznutí,“ uviedol Philip Luther.
“Štáty podporujúce sýrsku vládu, vrátane Iránu a Ruska, ktoré nedávno začalo v Sýrii vojenské operácie, si nemôžu z rúk zmyť masové zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny. Rusko, ktorého patronát je pre vládu prezidenta Bašára al Asada nepostrádateľný, je v unikátnej pozícii umožňujúcej presvedčiť vládu, aby ukončila túto kampaň zmiznutí.“