14-ročná Latifa z Indonézie bola znásilnená. Skutok nahlásila a následne bola miestnymi policajtmi obvinená z cudzoložstva.
30-ročnej indonézskej pomocníčke v domácnosti Marte odmietli lekári predpísať antikoncepciu v zdravotnom centre v Jakarte s odôvodnením, že ešte nerodila.
Na 10-ročnú Elenu, znásilnenú kňazom v Nikarague bol vyvíjaný tlak, aby svoje zneužitie nenahlásila a udržala ho v tajnosti. Násilníka napokon odsúdili na 30 rokov väzenia.
Louisa, mladá žena z Burkina Faso, bola verbálne obťažovaná a bitá počas pôrodu v lokálnej nemocnici.
Mená týchto žien boli zmenené, ale ich príbehy sú skutočné. Ukazujú následky diskriminácie, ktorej každodenne čelia milióny žien a dievčat na celom svete. „Od Indonézie, Peru, Sierra Leone až po USA, milióny žien a dievčat platia svojimi životmi za zlyhanie zdravotnej politiky, neadekvátnu starostlivosť a diskriminačné zákony. Mnohé čelia diskriminácii a násiliu vo svojich komunitách a rodinách, s minimálnou alebo takmer žiadnou nádejou na spravodlivosť alebo podporu od vlády,“ vyjadrila sa Marianne Mollmannová z Amnesty International.
Cena diskriminácie
V mnohých krajinách je pre ženy a dievčatá takmer nemožné dostať sa k základným informáciám o zdravotnej, sexuálnej a reprodukčnej starostlivosti. Dôvodom je neochota vlády urobiť z týchto otázok svoju prioritu, problémom sú aj prípady, kedy zdravotné centrá síce existujú, avšak sú koncentrované v centrách a rozvinutejších areáloch. Mnohé ženy z chudobnejších oblastí si preto nemôžu dovoliť cestu do týchto zariadení. Pokiaľ sa aj niektorým z nich podarí dostať do zdravotného centra, personál s nimi často zaobchádza zle kvôli ich chudobe – dôvodom je a aj rečová bariéra medzi pacientkami a ošetrujúcimi lekármi a sestrami.
“Milióny žien čelia problémom týkajúcich sa predovšetkým zdravotnej, sexuálnej a reprodukčnej starostlivosti Je im odmietaný prístup k informáciám o možnostiach ochrany pred neželaným počatím, problémy sa týkajú aj pôrodníckej starostlivosti. Tragédiou je, že mnohým úmrtiam a zraneniam spojených s pôrodom a tehotenstvom sa dá predísť,“ hovorí Mollmannová.
Nedostatok informácií
AI zistila, že hlavným dôvodom úmrtí žien je nedostatok informácií o dostupnej zdravotnej starostlivosti.
Nedostatok informácií spolu s obmedzeným prístupom k umelému prerušeniu tehotenstva má za následok skutočnosť, že mnohé ženy nemajú inú možnosť ako pokračovať v nechcenom tehotenstve alebo ísť na tajný potrat, zvyčajne za nebezpečných podmienok. Toto zúfalé riešenie však len zvyšuje ženskú úmrtnosť v daných oblastiach.
Podľa odhadov OSN je v rozvojovom svete zhruba 19 nebezpečných miliónov potratov z celkového počtu 2.5mil. vykonaných potratov ročne.
Globálny plán
V roku 1994 sa v Káhire uskutočnila konferencia OSN, na ktorej lídri 179 krajín opätovne potvrdili právo žien na prístup k bezpečným, efektívnym a akceptovateľným metódam plánovaného rodičovstva podľa vlastného výberu. Jej hlavnou myšlienkou bola snaha zabezpečiť, že otázky sexuálneho a reprodukčného zdravia, vrátane otázok prevencie a diskriminácie budú zakotvené v populačnej politike osvojenej krajinami na celom svete. Počas nej bol prijatý tzv. Akčný plán zameraný na spôsob implementácie populačnej politiky.
AI verí, že od Káhirskej konferencie sa uskutočnil významný krok k uvedomeniu si potreby týchto záväzkov. Konkrétne riešenia však prichádzajú veľmi pomaly – predovšetkým v oblasti týkajúcej sa sexuálneho a reprodukčného zdravia. „V posledných desaťročiach sme boli svedkami nárastu investícií do prenatálnej starostlivosti, čo viedlo k výraznému zlepšeniu v tejto oblasti. Len málo opatrení sa však dotklo problému nerovnocenného prístupu k informáciám o zdravotnej starostlivosti,“ hovorí Mollmannová.
Budúcnosť práv žien
Lídri členských štátov OSN sa opätovne zídu v roku 2014 aby zhodnotili pokrok Akčného plánu prijatého pred 20 rokmi. Na stretnutí sa chcú zamerať okrem iného aj na podrobné prešetrenie toho, ako jednotlivé krajiny implementovali svoje záväzky
„Každý človek by mal mať prístup k základným informáciám týkajúcich sa jeho zdravia, života a sexuálneho vzdelania a možnosť slobodného a nezávislého rozhodovania sa. “