Prezidentské voľby v Mexiku, ktoré sa konali 2. júla, môžu konečne znamenať pre túto krajinu posun k lepšiemu. V krajine bola 71 rokov pri moci jedna strana – Partido Revolucionario Institucional. Počas týchto rokov mexický súdny systém a bezpečnostné sily neboli schopné operovať v medziach zákona.
Toto obdobie znamenalo pre mnoho Mexičanov hrubé porušovanie ľudských práv práve zo strany týchto zložiek (svojvoľné zatýkanie, mučenie, vraždy, únosy a náhle ´zmiznutia´ nepohodlných osôb). Aj tieto fakty boli určite príčinou obrovského počtu emigrantov (údajne státisíce), ktorí každoročne prekročili hranice s USA. Počet emigrantov, ktorí opúšťajú Mexiko každý rok je väčší ako v ktorejkoľvek inej krajine na svete.
Napraviť nedostatky a hlavne zmeniť fungovanie súdnictva a bezpečnostných síl je najdôležitejšou úlohou pre novozvoleného prezidenta Vincenta Foxa a jeho stranu Partido de Accioun Nacional, ktorý bude v najbližšom období menovať členov vlády.
AI monitorovala situáciu v Mexiku viac ako 35 rokov a stále zverejňovala správy svedčiace o veľmi zlom stave dodržiavania ľudských práv v celej krajine. Správy o väčšine závažných incidentov sa nikdy nedostali do médií (napr. masaker stoviek študentov v Mexico City v r. 1968).
Situácia sa stala akútnou v posledných piatich rokoch najmä v troch mexických štátoch Chiapas, Oaxaca a Guerrero, keď v nich prebiehal konflikt medzi orgánmi ústrednej vlády a miestnymi opozičnými ozbrojenými skupinami – Zapatistickou národnooslobodzovacou armádou (EPR) a ďalšími. Zapatisti v januári 1994 vyvolali v Chiapase krátke povstanie pôvodných obyvateľov (indiánov). Žiadali pre nich širšiu demokraciu a väčšie práva.
Ako odpoveď na aktivizáciu opozičných skupín, vyslala vláda do týchto štátov armádu, ktorá mala za úlohu nastoliť v nich poriadok, znovu obnoviť dodržiavanie zákonov a eliminovať opozičné skupiny. Armáda je na územiach, kde bola vyslaná, neobmedzeným vládcom. Vykonáva všetky bezpečnostné funkcie, bez účasti polície, ktorá má inak tieto funkcie plniť, a tiež bez spolupráce s miestnymi úradmi a funkcionármi. Následkom toho je, že ľudia podozriví zo spolupráce s EPR alebo s inými opozičnými skupinami sú vládnymi vojakmi svojvoľne a bez príkazu súdu zadržaní. Často sú odvlečení na neznáme miesto, kde sú mučení – to všetko za tým účelom, aby sa priznali, že sú spolupracovníkmi EPR alebo aby označili iných stúpencov EPR.
Podľa mexických zákonov sú na prejednávanie trestných činov, ktoré spáchajú členovia armády príslušné vojenské súdy, ktoré však v žiadnom prípade nespĺňajú ani základné požiadavky nezávislosti a nestrannosti a sú vlastne mechanizmom, ktorým sa zabezpečuje beztrestnosť tých, ktorí páchajú trestné činy na obyvateľstve.
Prítomnosť vládnych ozbrojených jednotiek v spomínaných troch mexických štátoch a ich počínanie presvedčilo niektoré kruhy blízke vládnucej strane (najmä miestnych politikov z vládnucej strany a veľkých vlastníkov pôdy), že tiež môžu konať beztrestne. Využijúc ten fakt, vytvorili si z ľudí blízkych vládnucej strane rôzne polovojenské skupiny, ktoré vykonávajú svoje aktivity s tichým súhlasom vládnych úradov. (V tejto súvislosti treba spomenúť, že i za veľký masaker roľníkov v osade Acteal v štáte Chiapas sú zodpovedné tieto polovojenské skupiny.)
Nefungujúci prístup k spravodlivosti
Ľudia, ktorí boli obvinení zo spolupráce s rebelmi z EPR a obete zlého zaobchádzania zo strany vládnych vojsk a polovojenských skupín blízkych vláde sa nemôžu skutočne efektívne domôcť spravodlivosti. Advokáti ´ex offo´, ktorí sú štátom poverení zastupovať týchto ľudí, sa nezúčastňujú výsluchov a teda nie sú ani svedkami metód, ktoré sa pri nich použili. Zadržaným, ktorí nehovoria španielsky, je odmietaný prístup k tlmočníkovi, takže často presne ani nevedia, čo podpisujú.
Obete a ich príbuzní sú zviazaní existujúcim právnym stavom, podľa ktorého nie je možné osobne iniciovať stíhanie zodpovedných osôb. Súd nemôže dokonca začať ani vyšetrovanie. Toto všetko je oprávnená vykonávať výhradne len generálna prokuratúra, ktorá má podľa mexických zákonov extrémne rozsiahle právomoci. Obete trestných činov sú teda úplne závislé na rozhodnutí prokuratúry. Vedúci úradníci prokuratúry sú navyše menovaní vládou, čo dostáva tento úrad do závislosti od výkonnej moci a teda i od vládnucej strany. Generálnej prokuratúre je podriadená tzv. súdna polícia. Hoci mexická ústava obsahuje veľa garancií proti neoprávnenému zadržaniu, súdna polícia ho bežne vykonáva.
Pracovníkmi prokuratúry a príslušníkmi súdnej polície je často používané mučenie ako prostriedok na získanie priznaní a výpovedí. Používajú sa rôzne spôsoby: bitie, dusenie pomocou igelitových vreciek navlečených na hlavu obete, elektrické šoky.
Sudcovia prípadné oznámenia o tom, že priznanie alebo výpoveď bola urobená pod vplyvom mučenia vôbec neprešetrujú a teda v konečnom dôsledku pred súdom akceptujú ako dôkaz i priznanie, ktoré bolo vynútené mučením
>Je dokonca komplikované i dokázať, že niekto bol podrobený mučeniu, keďže lekári, ktorí majú obeť prehliadnuť, zamlčujú fakty o mučení, ktoré zistili.
´Zmiznutia´
Len od roku 1994 do roku 1997 bolo zaznamenaných viac ako 70 zmiznutí či únosov. Súvisia väčšinou s tzv. operáciami zameranými na potlačenie rebelov z EPR a akciami proti obchodu s drogami. Obete zahŕňajú členov roľníckych organizácií, pôvodných obyvateľov, študentov, učiteľov, odborových predákov a obchodníkov, ktorí sú nepohodlní. Unesení sú zadržiavaní na neznámom mieste, často sú mučení a niekedy dokonca i zavraždení. Prokuratúra a súdy zlyhávajú a veľká väčšina prípadov zostáva neobjasnená a páchatelia nepotrestaní. Fungovanie vojenských súdov, pod ktoré patrí takýto prípad vtedy, ak sú v ňom zainteresovaní príslušníci armády, zabezpečuje pre páchateľov beztrestnosť.
Mimosúdne popravy
Mimosúdne popravy resp. vraždy sú najčastejšie spojené s operáciami zameranými proti rebelom. V júni 1995 bolo napríklad 17 roľníkov zblízka postrieľaných štátnou políciou pri meste Aguas Blancas v štáte Guerrero. V decembri 1997 bolo 45 neozbrojených pôvodných obyvateľov, mužov, žien a detí, zavraždených v osade Prezidentské voľby v Mexiku, ktoré sa konali 2. júla, môžu konečne znamenať pre túto krajinu posun k lepšiemu. V krajine bola 71 rokov pri moci jedna strana – Partido Revolucionario Institucional. Počas týchto rokov mexický súdny systém a bezpečnostné sily neboli schopné operovať v medziach zákona. Toto obdobie znamenalo pre mnoho Mexičanov hrubé porušovanie ľudských práv práve zo strany týchto zložiek (svojvoľné zatýkanie, mučenie, vraždy, únosy a náhle ´zmiznutia´ nepohodlných osôb). Aj tieto fakty boli určite príčinou obrovského počtu emigrantov (údajne státisíce), ktorí každoročne prekročili hranice s USA. Počet emigrantov, ktorí opúšťajú Mexiko každý rok je väčší ako v ktorejkoľvek inej krajine na svete.
Napraviť nedostatky a hlavne zmeniť fungovanie súdnictva a bezpečnostných síl je najdôležitejšou úlohou pre novozvoleného prezidenta Vincenta Foxa a jeho stranu Partido de Accioun Nacional, ktorý bude v najbližšom období menovať členov vlády.
>AI monitorovala situáciu v Mexiku viac ako 35 rokov a stále zverejňovala správy svedčiace o veľmi zlom stave dodržiavania ľudských práv v celej krajine. Správy o väčšine závažných incidentov sa nikdy nedostali do médií (napr. masaker stoviek študentov v Mexico City v r. 1968).
Situácia sa stala akútnou v posledných piatich rokoch najmä v troch mexických štátoch Chiapas, Oaxaca a Guerrero, keď v nich prebiehal konflikt medzi orgánmi ústrednej vlády a miestnymi opozičnými ozbrojenými skupinami – Zapatistickou národnooslobodzovacou armádou (EPR) a ďalšími. Zapatisti v januári 1994 vyvolali v Chiapase krátke povstanie pôvodných obyvateľov (indiánov). Žiadali pre nich širšiu demokraciu a väčšie práva.
Ako odpoveď na aktivizáciu opozičných skupín, vyslala vláda do týchto štátov armádu, ktorá mala za úlohu nastoliť v nich poriadok, znovu obnoviť dodržiavanie zákonov a eliminovať opozičné skupiny. Armáda je na územiach, kde bola vyslaná, neobmedzeným vládcom. Vykonáva všetky bezpečnostné funkcie, bez účasti polície, ktorá má inak tieto funkcie plniť, a tiež bez spolupráce s miestnymi úradmi a funkcionármi. Následkom toho je, že ľudia podozriví zo spolupráce s EPR alebo s inými opozičnými skupinami sú vládnymi vojakmi svojvoľne a bez príkazu súdu zadržaní. Často sú odvlečení na neznáme miesto, kde sú mučení – to všetko za tým účelom, aby sa priznali, že sú spolupracovníkmi EPR alebo aby označili iných stúpencov EPR.
Podľa mexických zákonov sú na prejednávanie trestných činov, ktoré spáchajú členovia armády príslušné vojenské súdy, ktoré však v žiadnom prípade nespĺňajú ani základné požiadavky nezávislosti a nestrannosti a sú vlastne mechanizmom, ktorým sa zabezpečuje beztrestnosť tých, ktorí páchajú trestné činy na obyvateľstve.
Prítomnosť vládnych ozbrojených jednotiek v spomínaných troch mexických štátoch a ich počínanie presvedčilo niektoré kruhy blízke vládnucej strane (najmä miestnych politikov z vládnucej strany a veľkých vlastníkov pôdy), že tiež môžu konať beztrestne. Využijúc ten fakt, vytvorili si z ľudí blízkych vládnucej strane rôzne polovojenské skupiny, ktoré vykonávajú svoje aktivity s tichým súhlasom vládnych úradov. (V tejto súvislosti treba spomenúť, že i za veľký masaker roľníkov v osade Acteal v štáte Chiapas sú zodpovedné tieto polovojenské skupiny.)
Prenasledovanie ochrancov ľudských práv
Mexickí aktivisti za ľudské práva sú vystavení hrozbám, prenasledovaniu a musia prekonávať mnohé prekážky vo svojom odhodlaní chrániť ľudské práva. Okrem niekoľkých vrážd, únosov a mučenia aktivistov, je zaznamenané veľmi časté vyhrážanie sa zabitím alebo uväznením. Aktivisti pracujúci vo vzdialených častiach krajiny sú vystavení i útokom polovojenských jednotiek. Páchatelia všetkých týchto útokov sú len veľmi zriedka zistení. Medzinárodná verejnosť privítala opatrenia, ktoré boli vykonané v uplynulých rokoch (napr. sprísnenie zákona o zabránení a trestaní mučenia z r. 1991), no zdá sa, že to bola len politická deklarácia, pretože porušovanie ľudských práv stále pokračuje. Zvolenie nového prezidenta vzbudzuje však nádej do budúcnosti, že v Mexiku sa odstránia aspoň spomenuté najvážnejšie druhy porušovania ľudských práv.