Belarus Rights Activist Ales Bialiatski Released From Jail, 21 June 2014. A prominent Belarusian human rights activist was released from prison on Saturday. Ales Bialiatski, the 51-year-old leader of the Vyasna rights group, was released nearly three years into his prison sentence, 20 months ahead of schedule. Mr. Bialiatski was nominated for the Nobel Peace Prize in 2012

Väzeň svedomia Ales Beljackij PREPUSTENÝ

Amnesty International sa teší z oslobodenia bývalého bieloruského väzňa svedomia Alesa Beljackeho, ktorý strávil takmer tri roky za mrežami. Obavy však aj napriek tomu ostávajú, pretože jeho oslobodenie nebolo bezpodmienečné a dvaja ďalší väzni svedomia ostávajú aj naďalej za mrežami.

Ales Beljatskij bol prepustený z väzenskej kolónie Bobrujsk v južnom Minsku, v sobotu 21. júna. Po jeho prepustení pre Amnesty International vyhlásil, že ho jeho oslobodenie úprimne prekvapilo. Práve v spomenuté sobotňajšie ráno počas jeho obvyklej cesty do práce mu väzenskí strážcovia dali pokyn, aby sa dostavil do väzenského administratívneho úradu. Tam mu bolo oznámené, že je na mieste oslobodený a to na základe amnestie vydanej na podnet osláv 70. výročia oslobodenia Bieloruska od fašizmu. Následne ho posadili na vlak do Minska, kde ho privítala jeho manželka a tiež veľký dav jeho zástancov.

Ales Beljackij sa domnieva, že k jeho oslobodeniu, ktoré prišlo rok aj osem mesiacov skôr, ako bolo oficiálne stanovené, prispel práve neutíchajúci domáci a medzinárodný spoločenský tlak. Taktiež vyhlásil, že mieni naďalej pokračovať vo svojej práci v oblasti ľudských práv tak, ako pred jeho zatknutím.

Výskumníkovi Amnesty International pre Bielorusko povedal nasledovné: „Chcel by som sa Vám poďakovať predovšetkým za Vašu morálnu podporu. To, čo v skutočnosti pomohlo, boli listy, ktoré som dostával od úplne bežných ľudí. Chcel by som Vás poprosiť, aby ste práve za ne vyjadrili moju vďaku všetkým vašim aktivistom a aktivistkám.“

Keďže každý mesiac sa musí hlásiť svojej okresnej policajnej stanici v Minsku, jeho prepustenie sa nedá považovať za bezpodmienečné. V prípade, že spácha tri úradné priestupky, bude opätovne odsúdený za porušenie podmienok prepustenia, ktoré by pravdepodobne viedli k jeho opätovnému uväzneniu.

Ales Beljackij, ktorý je predsedom bieloruského Centra pre ľudské práva Viasna a tiež viceprezidentom Medzinárodnej federácie pre ľudské práva, bol zatknutý 4. augusta 2011 v centre Minsku a 21. novembra 2011 bol následne odsúdený na štyri a pol roka väzenia za rozsiahly daňový podvod. Už od jeho zatknutia sa Amnesty International domnievala, že sa stal terčom útoku práve kvôli jeho legitímnemu boju za ľudské práva a následne sa dovolávala jeho okamžitého a bezpodmienečného prepustenia.

Práve na Beljackeho prípad bola zameraná nedávna medzinárodná kampaň Amnesty International prebiehajúca súčasne so Svetovými majstrovstvami v hokeji konajúcimi sa v máji tohto roku v Bielorusku. Táto kampaň zahŕňala dvoch ďalších väzňov svedomia, Mikolu Statkieviča a Eduarda Lobaua, o ktorých okamžité a bezpodmienečné prepustenie sa bude Amnesty International naďalej usilovať.

Pozadie prípadu:


Ales Beljacki vystupoval proti režimu už v 80. rokoch, kedy bolo Bielorusko súčasťou Sovietskeho zväzu.

Dva roky potom, čo sa moci v zemi chopil dosiaľ vládnuci prezident Alexander Lukašenko, Beljacki spoluzaložil organizáciu Vjasna sídliacu v Minsku. Ta poskytovala finančnú a právnu pomoc politickým väzňom v krajine. Za túto činnosť si on a jeho kolegovia vyslúžili dohľad bieloruskej tajnej služby. V roku 2003 odobrali úrady organizácii registráciu , aby nemohla fungovať a podlamovať tak moc nedemokratického politického systému.

V roku 2011 bol Beljacki zadržaný a odsúdený na 4,5 rokov väzenia. Jeho byt i sídlo organizácie Viasna prehľadali  a zabavili dokumenty, zariadenie kancelárie a počítače. Výsledkom procesu bola aj finančná pokuta, konfiškácia pozemku, vrátane bytu, kde žije jeho žena a syn, ktorý slúži aj ako kancelária Centra pre ľudské práva Viasna. Oficiálne jeho zadržanie súviselo s používaním bankových účtov v Lotyšsku a Poľsku vytvorených na podporu jeho ľudskoprávnej práce v Bielorusku. Bankové informácie boli predané ministrom spravodlivosti Lotyšska a úradmi v Poľsku, ktoré sa následne verejne ospravedlnili za predanie informácii autoritám v Bielorusku.

Centrum pre ľudské práva Viasna prestalo byť uznávané orgánmi v roku 2003 potom čo sa zaoberalo monitorovaním volieb v krajine a dostalo zákaz si vytvoriť bankové konto v Bielorusku. Preto si Viasna otvorila účty v susedných krajinách, z ktorých financovali svoje aktivity. Ales tvrdí, že mu vláda zabránila spravovať peniaze priamo v Bielorusku.

Proces sprevádzalo niekoľko procesných nedostatkov, čo poukazuje na jeho politický charakter. Vypočúvanie svedkov často nesúviselo s obvineniami, niektoré dôkazy predložené žalobcom pochádzali z anonymných zdrojov, čo je v rozpore s procesnými postupmi v krajine. Aj keď sa jeho právnik odvolal, sťažnosť bola v januári tohto roka zamietnutá. Na procese sa zúčastnili diplomati EÚ, mnohým pozorovateľom bol ale vstup do krajiny odmietnutý.

Za svoje prodemokratické a ľudskoprávne aktivity bol Ales niekoľkokrát ocenený (švédskou cenou Per Anger, cenou Andreje Sacharova či cenou Homo Homini českej organizácie Člověk v tísni). 3x bol navhrnutý na Nobelovu cenu mieru (2006, 2007, 2012).