Amnesty International sa teší z oslobodenia bývalého bieloruského väzňa svedomia Alesa Beljackeho, ktorý strávil takmer tri roky za mrežami. Obavy však aj napriek tomu ostávajú, pretože jeho oslobodenie nebolo bezpodmienečné a dvaja ďalší väzni svedomia ostávajú aj naďalej za mrežami.
Ales Beljatskij bol prepustený z väzenskej kolónie Bobrujsk v južnom Minsku, v sobotu 21. júna. Po jeho prepustení pre Amnesty International vyhlásil, že ho jeho oslobodenie úprimne prekvapilo. Práve v spomenuté sobotňajšie ráno počas jeho obvyklej cesty do práce mu väzenskí strážcovia dali pokyn, aby sa dostavil do väzenského administratívneho úradu. Tam mu bolo oznámené, že je na mieste oslobodený a to na základe amnestie vydanej na podnet osláv 70. výročia oslobodenia Bieloruska od fašizmu. Následne ho posadili na vlak do Minska, kde ho privítala jeho manželka a tiež veľký dav jeho zástancov.
Ales Beljackij sa domnieva, že k jeho oslobodeniu, ktoré prišlo rok aj osem mesiacov skôr, ako bolo oficiálne stanovené, prispel práve neutíchajúci domáci a medzinárodný spoločenský tlak. Taktiež vyhlásil, že mieni naďalej pokračovať vo svojej práci v oblasti ľudských práv tak, ako pred jeho zatknutím.
Výskumníkovi Amnesty International pre Bielorusko povedal nasledovné: „Chcel by som sa Vám poďakovať predovšetkým za Vašu morálnu podporu. To, čo v skutočnosti pomohlo, boli listy, ktoré som dostával od úplne bežných ľudí. Chcel by som Vás poprosiť, aby ste práve za ne vyjadrili moju vďaku všetkým vašim aktivistom a aktivistkám.“
Keďže každý mesiac sa musí hlásiť svojej okresnej policajnej stanici v Minsku, jeho prepustenie sa nedá považovať za bezpodmienečné. V prípade, že spácha tri úradné priestupky, bude opätovne odsúdený za porušenie podmienok prepustenia, ktoré by pravdepodobne viedli k jeho opätovnému uväzneniu.
Ales Beljackij, ktorý je predsedom bieloruského Centra pre ľudské práva Viasna a tiež viceprezidentom Medzinárodnej federácie pre ľudské práva, bol zatknutý 4. augusta 2011 v centre Minsku a 21. novembra 2011 bol následne odsúdený na štyri a pol roka väzenia za rozsiahly daňový podvod. Už od jeho zatknutia sa Amnesty International domnievala, že sa stal terčom útoku práve kvôli jeho legitímnemu boju za ľudské práva a následne sa dovolávala jeho okamžitého a bezpodmienečného prepustenia.
Práve na Beljackeho prípad bola zameraná nedávna medzinárodná kampaň Amnesty International prebiehajúca súčasne so Svetovými majstrovstvami v hokeji konajúcimi sa v máji tohto roku v Bielorusku. Táto kampaň zahŕňala dvoch ďalších väzňov svedomia, Mikolu Statkieviča a Eduarda Lobaua, o ktorých okamžité a bezpodmienečné prepustenie sa bude Amnesty International naďalej usilovať.
Pozadie prípadu:
Ales Beljacki vystupoval proti režimu už v 80. rokoch, kedy bolo Bielorusko súčasťou Sovietskeho zväzu.
Dva roky potom, čo sa moci v zemi chopil dosiaľ vládnuci prezident Alexander Lukašenko, Beljacki spoluzaložil organizáciu Vjasna sídliacu v Minsku. Ta poskytovala finančnú a právnu pomoc politickým väzňom v krajine. Za túto činnosť si on a jeho kolegovia vyslúžili dohľad bieloruskej tajnej služby. V roku 2003 odobrali úrady organizácii registráciu , aby nemohla fungovať a podlamovať tak moc nedemokratického politického systému.
V roku 2011 bol Beljacki zadržaný a odsúdený na 4,5 rokov väzenia. Jeho byt i sídlo organizácie Viasna prehľadali a zabavili dokumenty, zariadenie kancelárie a počítače. Výsledkom procesu bola aj finančná pokuta, konfiškácia pozemku, vrátane bytu, kde žije jeho žena a syn, ktorý slúži aj ako kancelária Centra pre ľudské práva Viasna. Oficiálne jeho zadržanie súviselo s používaním bankových účtov v Lotyšsku a Poľsku vytvorených na podporu jeho ľudskoprávnej práce v Bielorusku. Bankové informácie boli predané ministrom spravodlivosti Lotyšska a úradmi v Poľsku, ktoré sa následne verejne ospravedlnili za predanie informácii autoritám v Bielorusku.
Centrum pre ľudské práva Viasna prestalo byť uznávané orgánmi v roku 2003 potom čo sa zaoberalo monitorovaním volieb v krajine a dostalo zákaz si vytvoriť bankové konto v Bielorusku. Preto si Viasna otvorila účty v susedných krajinách, z ktorých financovali svoje aktivity. Ales tvrdí, že mu vláda zabránila spravovať peniaze priamo v Bielorusku.
Proces sprevádzalo niekoľko procesných nedostatkov, čo poukazuje na jeho politický charakter. Vypočúvanie svedkov často nesúviselo s obvineniami, niektoré dôkazy predložené žalobcom pochádzali z anonymných zdrojov, čo je v rozpore s procesnými postupmi v krajine. Aj keď sa jeho právnik odvolal, sťažnosť bola v januári tohto roka zamietnutá. Na procese sa zúčastnili diplomati EÚ, mnohým pozorovateľom bol ale vstup do krajiny odmietnutý.
Za svoje prodemokratické a ľudskoprávne aktivity bol Ales niekoľkokrát ocenený (švédskou cenou Per Anger, cenou Andreje Sacharova či cenou Homo Homini českej organizácie Člověk v tísni). 3x bol navhrnutý na Nobelovu cenu mieru (2006, 2007, 2012).