Aké to je hladovať niekoľko dní? Nebyť schopný zabezpečiť jedlo a lieky pre svoje choré deti? Oplachovať si jedlo špinavou, kontaminovanou vodou? Aké je to prebdieť dlhé noci počas bombardovania a ostreľovania so strachom o život svojej rodiny a seba samého? Vidieť svoj dom zhorieť do tla a svoje milované mesto zmiznúť pod nekonečnými hromadami trosiek? Deň čo deň musím myslieť na tieto otázky počas toho, ako sa rozprávam s ľuďmi uväznenými v sýrskej Východnej Ghúte.
Takáto je tu dnešná realita. Vidiecka oblasť v okolí Damasku, nie väčšia než 100 km2, je domovom pre 400 tisíc ľudí obkľúčených od konca roku 2012 sýrskymi vládnymi salami. Títo ľudia zažívajú akútny nedostatok jedla, vody, liekov a ďalších nevyhnutných zásob. Navyše, situácia sa vo Východnej Ghúte v novembri 2017 zhoršila, keď sýrska vláda – podporovaná Ruskom – sprísnila obliehanie a zintenzívnila bombové útoky, zámerne namierené na civilné obyvateľstvo a infraštruktúru, vrátane nemocníc a trhov.
Napriek medzinárodným protestom a prijatiu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 2401 z 24. februára, požadujúcej 30-dňové zastavenie bojov v Sýrii s cieľom umožnenia prístupu humanitárnej pomoci, každodenné bombardovanie pokračuje. To donútilo konvoj humanitárnej pomoci OSN, ktorý 5. marca po prvý krát od novembra vstúpil do oblasti, opustiť Východnú Ghútu po tom, čo doručil pomoc iba do niektorých jej častí.
Tieto kruté boje pretrvávajú v Sýrii už sedem rokov. Sedem rokov úmrtí, ničenia, strachu a bolesti v Aleppe, Homse, Deir Ezzore, Rakke, Idlibe, Afrine a mnohých ďalších mestách, dedinách a domovoch. Šesť z týchto siedmich rokov sú už civilisti vo Východnej Ghúte neprávom obliehaní. Áno, neustále to pokračuje.
Keď rozprávam o ľuďoch uväznených vo Východnej Ghúte – vyhladovaných, vyčerpaných a nahnevaných, no aj napriek tomu odvážnych a odhodlaných, bojujúcich o svoje životy zubami nechtami – cítim sa byť pokorená a inšpirovaná. Východná Ghúta je poznačená smrťou, ale aj vytrvalosťou tých, ktorí sa snažia prežiť. Ich tragédia je hanbou pre celý svet, no ich sila a odhodlanie by nás mali motivovať ku konaniu.
Pri siedmom výročí začiatku sýrskej krízy požadujeme viac než nádej, priania a modlitby. S neustálym nárastom obetí, ktorý už prekonal 420 životov, dnes spomíname, požadujeme a konáme pre Východnú Ghútu. Aj naďalej musíme žiadať, aby sýrsky prezident Bashar Al-Assad a ruský prezident Vladimír Putin okamžite ukončili útoky na civilné obyvateľstvo a obliehanie v oblasti.
Pridajte sa svojim hlasom k nám:
https://www.amnesty.org/en/get-involved/take-action/Stop-the-bombing-of-people-in-Eastern-Ghouta-Syria/
Ľudia vo Východnej Ghúte naďalej bojujú o svoje životy. My naďalej bojujeme za nich.
Svedectvá:
“Chceme, aby OSN vyvinula tlak na ukončenie obliehania civilného obyvateľstva, medzi ktorým je mnoho žien, detí a ranených, či chorých. Je tu viac než 100 000 detí trpiacich chronickými a vážnymi chorobami bez akýchkoľvek dostupných liekov. Početné prípady podvýživy sú hanbou pre celé ľudstvo.” Doktor z Východnej Ghúty
“Je tu veľa urgentných prípadov, ktoré potrebujú byť evakuované – rakovina, ochorenia srdca, vážne zranenia a poškodenia obličiek. Väčšinu týchto prípadov je možné mimo Ghúty vyliečiť, tu to však kvôli obliehaniu nie je možné.” Aktivista z Východnej Ghúty.
“Dojčiace matky nedokážu kojiť svoje deti kvôli podvýžive, keďže strava tu väčšinou pozostáva z jačmeňa, z ktorého robíme chlieb.” Aktivista z Východnej Ghúty
“V Ghúte chýbajú základné potraviny, čistá pitná voda, elektrina, plyn na varenie a palivo. Podvýživa, rovnako ako aj choroby sú veľmi rozšírené medzi deťmi aj dospelými.” Doktor z Východnej Ghúty
“Nemocnice a ďalšie nemocničné zariadenia sa opakovane stávajú terčom útokov. Na moju nemocnicu sa útočilo už trikrát. Útočí sa dokonca aj na sanitky. Väčšinu času sme nútení pracovať v podzemí, v nehygienických podmienkach, no snažíme sa urobiť čo najviac pre to, aby sme chorým a zraneným poskytli to, čo potrebujú.” Doktor z Východnej Ghúty
“Stav Ramy je momentálne veľmi vážny. Tumory v jej hrdle sa rozširujú. Žiadna operácia alebo liečba pre ňu tu v Ghúte nie je možná…Prisahám vám, že Rama je už niekoľko dní bez jedla. Prisahám vám, že už niekoľko dní spí ohlade. Jej otec zbiera odpadky, aby ich predal a priniesol nám jačmeň. To ale stále nestačí…Žiadam medzinárodné spoločenstvo, aby mi pomohlo dostať Ramu von z Ghúty, kde by mohla podstúpiť liečbu. Potrebujem tiež pomoc na to, aby som jej kúpila jedlo. “ – Matka Ramy Helwi, štvorročného dievčatka s rakovinou hrdla vo Východnej Ghúte