People attend a demonstration for the independence of justice and the resignation of Prime Minister Babiš, which took place in Prague on Letná Plain on 23 June 2019. The protest was organised by the non-governmental organisation Million Moments for Democracy - www.milionchvilek.cz.

Výročná správa za rok 2019: Česká republika

 
Parlament nedokázal schváliť ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Ministerstvo práce a sociálnych vecí predložilo návrh zákona o prídavku na bývanie, ktorý by ohrozil veľkú skupinu ľudí stratou bývania. Obavy naďalej vzbudzovala aj diskriminačná rétorika voči migrujúcim či príslušníkom a príslušníčkam rómskej menšiny.
 
Od apríla sa po celej krajine konali rozsiahle protesty v rámci kampane Milión chvíľok pre demokraciu, počas ktorých vyšli do ulíc státisíce ľudí. Medzi spúšťače protestov patrili aj obavy zo zasahovania vlády do súdnictva, začiatkom roka aj nedostatočné kroky vlády v reakcii na klimatickú krízu.
 
V auguste Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie (CERD) kritizoval diskrimináciu Rómov a Rómok v prístupe k ekonomickým, sociálnym a kultúrnym právam, ako aj rasistickú rétoriku politikov a političiek, či už v parlamente, vláde alebo na čele miestnych samospráv. Výbor upriamil pozornosť aj na pretrvávajúci výskyt rasovo motivovaných útokov na príslušníkov a príslušníčky rómskej či židovskej menšiny, migrujúcich a aktivistky a aktivistov za práva menšín.
 
Parlament nedokázal schváliť ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), navzdory tomu, že podľa dostupných informácií len malý počet páchateľov takýchto trestných činov je postavených pred súd.
 
Ekonomické, sociálne a kultúrne práva
 
Vo februári Európska komisia zaznamenala nedostatok cenovo dostupného bývania a vyhovujúceho sociálneho bývania v Českej republike, ako aj nárast bezdomovectva a osobnej zadlženosti.
V júni Ministerstvo práce a sociálnych vecí predložilo návrh zákona o prídavku na bývanie, ktorý by zaviedol prísnejšie kritériá na poberanie prídavku. V prípade jeho schválenia by na prídavok nemali nárok osoby a rodiny bývajúce v sociálnych ubytovniach. Mimovládne organizácie zamerané na bývanie varovali, že strata prídavku na bývanie by ohrozila tisícky rodín.
 
 Diskriminácia Rómov a Rómok: Bývanie
 
V marci Krajský úrad Stredočeského kraja rozhodol, že plošné vyhlásenie „zóny so zvýšeným výskytom sociálne nežiadúcich javov“ na území celého Kladna je protizákonné. Táto zonácia pre Kladno, mesto s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva, vstúpila do platnosti v súvislosti s novelou právnych predpisov o sociálnych dávkach z roku 2017, ktorá vylúčila obyvateľov a obyvateľky takto označenej zóny spomedzi osôb oprávnených požiadať o niektoré príspevky na bývanie. Krajský úrad konštatoval, že definovanie mesta Kladna ako takejto zóny nepredstavuje adekvátnu špecifikáciu lokality. V auguste zonáciu ako diskriminačnú prax kritizoval Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie.
 
Desiatky ďalších miest a obcí s významným podielom rómskeho obyvateľstva – ako napríklad Ústí nad Labem, Most, Karviná či Ostrava-Juh – však pokračovali vo vyhlasovaní takýchto „bezdoplatkových zón“ na svojich územiach, a to aj napriek výzvam od medzinárodných inštitúcií a organizácií monitorujúcich dodržiavanie ľudských práv, ktoré ich žiadali, aby podporili prístup rómskej populácie k adekvátnemu bývaniu a bojovali s diskriminačnou praxou v tomto sektore.
 
Diskriminácia Rómov a Rómok: Vzdelávanie
 
Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie v auguste vyjadril obavy z pretrvávania segregácie v školstve, v rámci ktorej sú v prevádzke oddelené školy s veľkou väčšinou rómskych žiakov a žiačok.
 
V septembri Výbor ministrov Rady Európy hodnotil opatrenia prijaté v záujme ukončenia diskriminácie rómskych žiakov a žiačok segregáciou do škôl a tried pre mentálne znevýhodnené deti (potom, ako opakovane nedošlo k implementácii rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade „D. H. a ďalší proti Českej republike“). Zatiaľ čo niektoré reformy Výbor uvítal, s obavami zaznamenal, že rómske deti naďalej zostávali nadmerne zastúpené vo vzdelávacích programoch pre deti s miernym mentálnym znevýhodnením. Podľa údajov vlády rómski žiaci a žiačky v školskom roku 2018/2019 tvorili v základných školách 3,7 % všetkých žiakov a žiačok, kým v školách s redukovaným vzdelávacím programom tvorili 29,1 % žiakov a žiačok.
 
V októbri Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy obmedzilo podporu dostupnú pre žiakov a žiačky so špeciálnymi potrebami, keď stanovilo maximálny počet vzdelávacích asistentov či asistentiek na jedného resp. jednu na každú triedu. Zároveň udelilo školám možnosť prevádzkovať samostatné triedy pre žiakov a žiačky s poruchami učenia a správania. Viacero mimovládnych organizácií vyjadrilo znepokojenie nad skutočnosťou, že tieto kroky segregáciu rómskych detí v školách namiesto žiaduceho vývoja ešte zvýšia.
 
Diskriminácia LGBTIQ osôb
 
V marci parlament rokoval o návrhu na úpravu občianskeho zákonníka, ktorá by zaviedla možnosť uzatvárať manželské zväzky aj párom rovnakého pohlavia, čím by nahradila existujúcu legislatívu oprávňujúcu páry rovnakého pohlavia vstupovať do registrovaného partnerstva. Protikladný návrh skupiny poslancov a poslankýň sa usiloval ukotviť v ústave nedotknutosť „tradičného manželstva“ medzi mužom a ženou. O žiadnom z týchto návrhov sa do konca roka nehlasovalo.
 
Ľudia na úteku, žiadatelia a žiadateľky o azyl
 
Česká republika pokračovala v zadržiavaní niektorých žiadateľov a žiadateliek o azyl, vrátane detí, ktorých sa týkalo nariadenie o transfere osôb v rámci európskeho azylového systému (Dublinské nariadenie).
 
Vláda naďalej odmietala zapojenie Českej republiky do mechanizmu núdzového premiestňovania žiadateľov a žiadateliek o azyl, ktorý stanovuje povinné kvóty na počet dočasne prijatých ľudí na úteku. Európska komisia podala v roku 2017 voči Českej republike na Súdnom dvore Európskej únie žalobu, ktorá do konca roka 2019 zostala nerozhodnutá.
 
Verejná ochrankyňa práv v minulosti kritizovala prístup úradov k skupine čínskych žiadateľov a žiadateliek o azyl na procedurálnom aj vecnom základe. V roku 2017 požiadalo o azyl v Českej republike 78 čínskych občanov a občianok z dôvodu náboženského prenasledovania vo vlasti, ale v roku 2018 bolo až 70 z týchto žiadostí zamietnutých. V septembri 2019 Najvyšší správny súd vrátil tri prípady zamietnutých žiadostí o azyl na opakované posúdenie.
 
Obchod so zbraňami
 
Česká republika pokračovala v zásielkach zbraní pre vojenskú koalíciu pod vedením Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, napriek značnému riziku, že dodané zbrane môžu byť použité pri vážnom porušovaní ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva vo vojenskom konflikte v Jemene.