Počet mŕtvych v Stredozemnom mori rastie, Európa odvracia zrak

Uplynulo rok od potopenia lode pri ostrove Lampedusa, pri ktorej zahynulo viac než 500 ľudí. Rok po tragédii vydáva dnes Amnesty International správu, v ktorej upozorňuje na nečinnosť krajín Európskej únie. Tá prispieva k nárastu počtu obetí utečencov a migrantov, ktorí sa snažia dostať k európskemu pobrežiu.

 

Konflikty a prenasledovania na Blízkom východe a v Afrike, zlá ekonomická situácia a zatváranie hraníc juhovýchodnej Európy nútia zúfalých ľudí vydať sa na more. Tento rok do 15. septembra 2014 zomrelo na mori viac než 2500 ľudí. Celkovo sa odhaduje, že pri pokusoch dostať sa k pobrežiu Európy sa od roku 1988 do 15. septembra 2014 v Stredozemnom mori utopilo viac ako 21 000 ľudí.

 

Správa Amnesty International “Stratené životy: Utečenci a migranti v ohrození v Stredozemnom mori” poskytuje výsledky nedávnych výskumov na Malte a v Taliansku a výskumného pobytu na lodi talianskeho námorníctva. Správa prináša tiež rozhovory s vládnymi predstaviteľmi, expertmi a tými, čo potopenie lodí v Taliansku a na Malte prežili. Viacerých spájal rovnaký príbeh nebezpečenstva, ktorému čelili počas cesty na mori, príbeh o bitkách a o preplnených lodiach.

22 ročný Mohammed z Damašku zo Sýrie povedal: „Keď sme odišli z Líbye bolo nás 400, vrátane asi sto detí. Aby sme sa dostali k väčšej lodi, museli sme sa k nej najskôr dopraviť na člne. Najskôr som väčšiu loď nevidel, ale keď som ju zbadal, bolo to veľmi zlé. Nechcel som sa nalodiť, ale pašerák sa mi vyhrážal zbraňou. Trvalo dve hodiny, kým sme sa nalodili. Potom som počul výstrely. Loď s ozbrojenými mužmi zastavila pred našou loďou a asi štyri hodiny sa nám snažili zabrániť v ceste. Strieľali z viacerých miest. Odišli pred svitaním. Poškodená loď sa kývala, tak sme zhodili všetky naše veci a záchranné vesty do mora – chceli sme žiť!“

 

Správa odhaľuje mieru nebezpečenstva, ktorému čelia ľudia, ktorí utekajú z vojny, od prenasledovania, chudoby a poukazuje na neadekvátnu odpoveď väčšiny európskych štátov. Správa tiež poukazuje na štrukturálne nedostatky v záchranných operáciách v Stredozemnom mori.

Amnesty International preto žiada vytvoriť viac bezpečných a legálnych  ciest do Európy pre ľudí, ktorí utekajú pred konfliktami a prenasledovaním. K ďalším opatreniam patrí presídľovanie, programy prijatia z humanitárnych dôvodov a umožnenie zjednotenia rodín. Správa znamená tiež príležitosť pre prehodnotenie Dublinského nariadenia, ktoré riadi procesy žiadania o azyl v Európskej únii. „Európska únia a jej členské krajiny musia okamžite zabezpečiť viac záchranných lodí v Stredozemnom mori, s jasne určeným mandátom zachrániť život. Európa nesmie naďalej ignorovať tragédiu odohrávajúcu sa pred jej dverami,“ povedal John Dalhuisen, programový riaditeľ Amnesty International pre Európu a Strednú Áziu.

 

 

Nebezpečenstvo na mori

Nedostatok koordinácie medzi pobrežnými štátmi, predovšetkým medzi Maltou a Talianskom tiež prispieva k zvýšeniu nebezpečenstva. Krajiny majú dlhotrvajúce spory, ktoré sa týkajú rozdelenia povinnosti pri záchranných operáciách.  Dôsledkom toho zomierajú ďalší ľudia. Príkladom je potopenie rybárskej lode minulého roku v októbri s viac než 400 ľuďmi v záchrannom priestore vymedzenom Malte.

Celosvetové pobúrenie, ktoré nastalo žiadalo viac prostriedkov do záchranných operácií. Žiadna akcia lídrov EÚ ale neprišla. Jedinou krajinou, ktorá odpovedala bolo Taliansko. Operácia Mare Nostrum zapojila do  záchranných aktivít v Stredozemnom mori významnú časť svojho námorníctva.   „Mare Nostrum síce zachránilo desiatky tisícok životov, ale nie je to dlhodobé riešenie. Je potrebná koordinovaná akcia všetkých krajín EÚ,” povedal John Dalhuisen.

Agentúra EÚ zodpovedná za monitorovanie hraníc – Frontex by sa mala tiež zapojiť do záchranných operácií, ale bude to fungovať len, ak sa v Stredozemnom mori bude nachádzať dostatok lodí a ich úlohou bude záchranná funkcia.

Potreba reformy azylového systému Európskej Únie

 

Dublinské nariadenie EÚ podľa ktorého je za azylové konanie zodpovedný vstupný štát, vytvára neúmerný tlak na krajiny zapojené do záchranných operácií a to z dôvodu dĺžky zodpovednosti za žiadateľov o azyl. Nedostatok spoločnej zodpovednosti medzi štátmi EÚ odrádza krajiny južnej Európy, predovšetkým Maltu, od prijímania utečencov a migrantov v maltských prístavoch.

„Bez ohľadu na nebezpečenstvá a snahy obmedziť  vstup migrantov a utečencov do EÚ, budú ľudia v ohrození naďalej pokračovať v riskovaní svojich životov a životov svojich detí. Budú utekať zo svojich krajín, ktoré sú poznačené vojnami, porušovaním ľudských práv alebo ekonomickými problémami. Európska únia ich nesmie nasmerovať na najnebezpečnejšiu cestu morom a potom ich ponechať svojmu osudu,” povedal John Dalhuisen.

 

 

 

Fakty a čísla

V roku 2011 sa počet mŕtvych vyšplhal na 1500,  o rok neskôr to bolo okolo 500 a v roku 2013 zomrelo viac než 600 ľudí.

Záchranné operácie

Talianske námorníctvo zachránilo vďaka Operácii Mare Nostrum v období od jej spustenia 18. októbra 2013 do 18. septembra tohto roku 138 866 ľudí.

Oblasť, ktorá spadá pod Operáciu Mare Nostrum pokrýva okolo 43 tisíc km², dosahuje 400 námorných míľ južne od ostrova Lampedusa a 150 námorných míľ na východ.  Prekrýva so záchrannými zónami, za ktoré sú zodpovedné Malta a Líbya. Operácia údajne stojí Taliansko okolo 9 miliónov eur mesačne. Keďže počas prvých 11 mesiacov zachránila 138 866 ľudí, každý zachránený život stojí okolo 712 eur.

Maltské ozbrojené zložky zachránili v období od začiatku roka do konca tohtoročného augusta 565 jednotlivcov.

Cesta cez more

Odhaduje sa, že sa v období medzi rokmi 1998 a 2013 k hraniciam Európskej únie dostalo 623 118 utečencov a migrantov, čo v priemere znamená takmer 40 tisíc ľudí za rok. Do 15. septembra 2014 sa k južným hraniciam Európy dostalo 130 tisíc ľudí. 118 tisíc z nich prišlo k hraniciam Talianska.

Dôvody zvýšeného nárastu ľudí prichádzajúcich po mori

Konflikty a prenasledovania na Blízkom Východe a v Afrike, zlá ekonomická situácia a uzatváranie prechodov po súši. V roku 2013 sa znížil počet zadržaných utečencov a žiadateľov o azyl na hraniciach s Gréckom, Bulharskom a Cyprom z 37 224 na 24 799, čo znamená 33% pokles. O 61% sa znížilo prekročenie hraníc (z 32 854 na 12 986), zatiaľ čo prechod cez more sa zvýšil o 171%, z 4370 na 11 831.

 

Národnosť ľudí, ktorí prichádzajú

Ľudia zo Sýrie, Eritrey, Afganistanu a Somálska tvorili 43% zo všetkých prekročení hraníc a 63% prechodov cez more. Prišli z krajín, v ktorých zúri vojna, a v ktorých je porušovanie ľudských práv rozšírené.

Počas prvých ôsmich mesiacov v tomto roku bolo okolo 40% ľudí smerujúcich do Európy cez Stredozemné more z Eritrey (23%) a zo Sýrie (17%).