7 dôvodov prečo je „nemám čo skrývať“ zlou odpoveďou na masové sledovanie

Od Bena Beaumonta

Keď sme spustili #UnfollowMe , našu kampaň za ukončenie využívania vládneho sledovania, facebook a twitter účty Amnesty International boli zaplavené. Veľa ľudí nám povedalo: „Ak nemáte čo skrývať nemáte sa čoho obávať.“ Argument znie, že ak ste neurobili nič zlé, nezáleží na tom, či o Vás vlády chcú zbierať všetky dáta, emaily, telefónne hovory, obrázky z webkamery a internetového prehliadania, pretože nenájdu nič zaujímavé. Je to atraktívny argument, ale ako je vysvetlené nižšie, nie je správny. Odpovede boli vyzbierané z postov podporovateľov a podporovateliek Amnesty International na facebooku.

1. „Súkromie by malo byť právom až kým sa neudeje niečo, čo vzbudí legitímne podozrenie.“
 
Zvyčajne vlády vykonávajú cielené sledovanie, keď monitorujú osobu alebo skupinu pre špecifické legitímne dôvody. Na to potrebujú dostať povolenie od sudcu napríklad na monitorovanie využívania internetu niekým, koho podozrievajú z kriminálnych aktivít. Ak je sledovanie necielené, naša komunikácia je monitorovaná bez akéhokoľvek rozumného podozrenia, že by sme mohli robiť niečo nekalé. Vlády nás všetkých považujú za podozrivých zločincov a každý detail nášho osobného života je podozrivý. A existuje len málo zákonov, ktoré kontrolujú to, čo robia.

2. „Takže sa to netýka webkamery vo vašej kúpeľni alebo vašej spálni?“
 
Môžete si myslieť, že vás súkromie nezaujíma, ale v skutočnosti vás možno zaujíma. Každý deň robíme doma veci, ktoré by sme na verejnosti nerobili. Nie je to preto, že máme čo skrývať, ale že sú to okamihy našich životov, ktoré chceme aby zostali súkromnými. John Oliver, v americkej televíznej šou Last Week Tonight sa pýtal ľudí v New Yorku ako sa cítia keď sa vláda pozerá na ich súkromné, sexuálne explicitné obrázky. Ľudia sa necítili veľmi dobre, keď si pomysleli, že vládni agenti sa pozerajú na ich najintímnejšie fotografie.

3. „Mimochodom to, že chcem svoje súkromie sa nerovná tomu, že mám čo skrývať.“
 
Masové sledovanie je bezprecedentné narušenie súkromia obyčajných ľudí. Doteraz sme nikdy neprijali to, že vlády majú monitorovať všetko čo robíme, aby nás ochránili. Predstavte si, že by povedali, že chcú nainštalovať kamery do vašich obývačiek alebo mikrofóny pod stoly v kaviarňach, aby chytili zločincov. Toto je fyzický ekvivalent masového sledovania online. Je to obrovské prekročenie moci vlády a my s tým súhlasíme vždy, keď povieme, že „nemáme čo skrývať“. Namiesto toho by sme mali vládam povedať: „Nemám čo skrývať a moje súkromie nie je nič, do čoho by ste sa mali starať.“

4. „Nemám čo skrývať – iba dovtedy kým na 100% súhlasím s postojom a politikami svojej vlády.“
 
Tak ako právo na protest, naše súkromie je niečo čo si všimneme až keď nám to zoberú. V minulosti boli zdanlivo nevinné informácie o ľuďoch použité na ich prenasledovanie. Môžete veriť súčasnej vláde, že budú hľadať zločincov a s vašimi dátami nespravia nič nečestné. Ale čo ak by sa vláda zmenila a dramaticky presunula doľava alebo doprava? V takýchto situáciách by úrady mohli zozbierať dáta, aby našli a zadržali skupiny, s ktorými nesúhlasia. Môžu použiť informácie a zamerať sa na novinárov, prenasledovať aktivistov a diskriminovať menšiny.

5. „Premisa je, že ten, ktorý je za kamerou bude mať v srdci iba tie najlepšie záujmy ľudí.“
 
Môžete si myslieť, že ste neurobili nič zlé. Ale to predpokladá slepú vieru v ľudí, ktorí si prehliadajú vaše dáta a to, že rozmýšľajú tak isto. Ako nám povedal informátor Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) Edward Snowden: „Títo ľudia hľadajú zločincov. Mohli by ste byť tou najnevinnejšou osobou na svete, ale ak je niekto naprogramovaný, aby videl vzorce kriminality vo vašich dátach, budú vás vidieť ako zločincov.“

6. „Naozaj chcete žiť život nezmyselného opakovania a byť vo všetkom poslušní?“
 
Dôkazy naznačujú, že vedieť o tom, že ste monitorovaní mení vaše správanie. A ak si budeme viac vedomí počítačových algoritmov a databáz používaných na predpokladanie trestnej činnosti, budeme si viac dávať pozor čo povieme a urobíme online. Prestaneme rozprávať a robiť čokoľvek kontroverzné, aby sa to neprekrútilo. Výsledkom bude, že spoločnosti sa stanú konformnými a nikto nebude ochotný spochybňovať status quo.

7. „Ak nemáme čo skrývať, prečo sme odpočúvaní?“
 
Na „nemám čo skrývať“ bude vždy najlepšia odpoveď:„Ak som neurobil nič zlé, prečo je moje právo na súkromie porušované?“