Amnesty International masové hroby neobjavila

Amnesty International prináša nové dôkazy vyšetrovania, ktoré sa týkajú zabíjania proruskými separatistami a kyjevskými silami. Dôkazy hovoria o ojedinelých incidentov, ktoré sa udiali na oboch stranách, ale ktoré sa neudiali v takom rozsahu, ako o nich informovali ruské média a úrady.

Správa “Zabíjanie počas konfliktu vo východnej Ukrajine“ je súhrnom výsledkov výskumu, ktorý prebehol na konci augusta a konci septembra 2014 vo východnej časti Ukrajiny v Donbase. Správa obsahuje rozhovory s obeťami porušovania ľudských práv a ich rodinami, svedkami, miestnymi úradníkmi v Luhansku a Donecku, so zdravotníckym personálom a bojovníkmi na oboch stranách.

“Niet pochýb o tom, že krutosti vo východnej Ukrajine páchali jednak proruskí separatisti a jednak kyjevské sily. Zložité je ale zistiť rozsah týchto zneužití. Je pravdepodobné, že mnohé zneužitia ešte doteraz neboli odhalené, alebo zámerne zaznamenané, aj keď sa neudiali. Niektoré prípady, ktoré boli medializované najmä ruskými médiami, boli extrémne prehnané, “povedal John Dalhuisen, riaditeľ Amnesty International pre Európu a strednú Áziu. “Namiesto špekulatívneho obviňovania, by sa mali obe strany sústrediť na vyšetrovanie týchto zneužívaní a eliminináciu zabíjania.”

 

Objavenie “masových hrobov” v Doneckej oblasti

23. septembra ruské médiá informovali o objavení “masových hrobov” v Komunare a Nižnej Krynki, dvoch susedných dedinách v Doneckej oblasti. Média hovorili o objavení ženských tiel, ktoré mali známky mučenia. Medzi nimi malo byť aj telo tehotnej ženy. Dva dni predtým bola oblasť kontrolovaná kyjevskými silami. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov neskôr vyhlásil , že v hroboch sa našlo viac ako 400 tiel a vyzval na medzinárodné vyšetrovanie.

Amnesty International navštívila oblasť 26. septembra. Na mieste našla evidenciu štyroch miestnych obyvateľov pochovaných v dvoch hroboch blízko dediny Komunar. Zomreli mimosúdnou popravou ukrajinskými ozbrojenými silami alebo dobrovoľnými prápormi pôsobiacimi v tejto oblasti. Odhalených bolo ďalších päť tiel v jednom hrobe, ktoré patrili separatistickým bojovníkom. Amnesty International hovorila s členmi jednotky, ktorí uviedli, že boli zabití v priebehu bojov.

“Ruské vyhlásenia o existencii masových hroboch poukazujú, do akej miery sú v tejto propagandistickej vojne obvinenia zo zneužívania najmä z ruskej strany nafúknuté,” povedal John Dalhuisen.
Zabíjanie zajatcov proruskými povstaleckými skupinami

Od začiatku konfliktu, apríla 2014 Amnesty International získavala informácie o rastúcom počte obvinení z úmyselných vrážd a o zabíjaní separatistickými silami na východe Ukrajiny. Obeťami mali byť proukrajinskí aktivisti, miestny zločinci a zadržaní bojovníci. Prvé potvrdenie týchto obvinení prišlo 19.apríla, kedy boli objavené dve telá blízko mesta Raigorodok v Donecku. Jedným z nich bol Vladimir Rybak, miestny proukrajinský aktivista a člen strany Vlasť, druhým bol Yuri Popravko, študent z Kyjeva. Telá niesli známky mučenia.

22.júla našla Amnesty International presvedčivé dôkazy o zabití dvoch zajatcov. Obaja boli držaní separatistickými bojovníkmi v policajných zadržiavacích väzbách v Severodonecku. Miestny podnikateľ držaný v tom zariadení pre podozrivé spojenie so stranou Vlasť Amnesty International povedal: ,,4:30 nás jeden bojovník zobudil „Hore! Evakuácia!“..otvorili tri alebo štyri dvere cely …všetko, čo som potom počul, bolo šesť až osem výstrelov. Bolo to ako ruleta – niektorí boli zastrelení, niektorí prepustení, niektorých odviedli preč.

“Amnesty International nenašla alebo neboli jej predložené akékoľvek presvedčivé dôkazy o existencii masových vrážd a hrobov. To, čo sme videli, boli ojedinelé prípady popráv, ktoré v niektorých prípadoch predstavujú vojnové zločiny. Všetky podozrenia musia byť účinne vyšetrené a zodpovedné osoby na oboch stranách stíhané, “povedal John Dalhuisen.

Konflikt vo východnej Ukrajine začal potom, čo v apríli a máji ruskí separatisti obsadili miestne administratívne budovy a budovy bezpečnostných služieb v rôznych mestách v Donecku a Luhansku Nasledovala ruská anexia ukrajinského Krymu. Odpoveďou ukrajinských úradov boli protiteroristické operácie. Konflikt zosilnel potom, čo separatistické sily na začiatku júla opustili mesto Slovjansk a ukrajinské sily začali znovu dobývať územie. V auguste sa tento proces spomalil, kedy separatistické sily zoorganizovali protiútok, údajne s pomocou ruskej armády. Dohoda o prímerí bola podpísaná 5. Septembra. Boje to ale nezastavilo.

Správu v anglickom jazyku si môžete prečítať tu: https://www.amnesty.org/en/library/info/EUR50/042/2014/en