Aj počas leta pokračujeme v monitorovaní aktuálneho diania v oblasti ľudských práv. A v júni sme učiteľstvu stredných a základných škôl okrem workshopov priniesli aj novinky a podnety na vzdelávacie aktivity, ktoré reflektujú aktuálne ľudskoprávne témy. Tieto materiály môžu učitelia priamo zapracovať do svojich vzdelávacích hodín, workshopov či školení – alebo sa nimi jednoducho inšpirovať vo vlastnej práci v nasledujúcom školskom roku.
Civilné obyvateľstvo v meste Sumy na Ukrajine čoraz častejšie čelí nezákonným útokom, keďže ruské vojenské sily zintenzívnili útoky v tejto oblasti. Uviedla to dnes organizácia Amnesty International vo svojej tlačovej správe.
Prezident USA Donald Trump vydal 6. februára 2025 vykonávacie nariadenie, ktorým povolil sankcie voči Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) a jeho generálnemu prokurátorovi Karimovi Khanovi. Cieľom vykonávacieho nariadenia je zabrániť ICC vykonávať svoj nezávislý mandát. Nariadenie zároveň predstavuje vážnu hrozbu pre funkčnosť ICC a jeho zamestnanectvo. Experti a expertky OSN tento krok odsúdili ako „útok na právny štát v globálnom meradle“, ktorý podkopáva medzinárodnú spravodlivosť.
Od roku 2014 čelí obyvateľstvo Ukrajiny neutíchajúcej agresii zo strany Ruskej federácie. Ruská agresia viedla k okupácii ukrajinského územia, zničeniu celých miest, násilným deportáciám ukrajinských detí, tisíckam obetí a zajatiu mnohých vojnových zajatcov a civilistov. Ruské sily dodnes zadržiavajú tisíce ukrajinských vojnových zajatcov v nevyhovujúcich a neľudských podmienkach. Mnohým z nich upierajú základné ľudské práva a ich rodiny zúfalo hľadajú akékoľvek informácie o svojich blízkych. Slovensko ako súčasť medzinárodného spoločenstva musí konať a využiť všetky dostupné diplomatické nástroje, aby sa zasadilo za dodržiavanie Ženevských konvencii a ľudských práv ukrajinských vojnových zajatcov
Ruské orgány vystavili ukrajinských vojnových zajatcov a zajatých civilistov v ruskom zajatí mučeniu, dlhodobému zadržiavaniu v izolácii, násilnému zmiznutiu a inému neľudskému zaobchádzaniu, čo predstavuje vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Od začiatku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine uplynuli tri roky, počas ktorých sme videli ohavné vojnové zločiny a zjavné porušovania medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie. V dôsledku agresie čelia ľudia na Ukrajine zabíjaniu, nútenému vysťahovaniu, vysídleniu a ničeniu kľúčovej infraštruktúry, ktoré vedú k vážnemu porušovaniu ich ľudských práv. V deň tragického výročia začiatku ruskej vojenskej agresie vyzývame vládu SR, aby jasne odsúdila ruskú agresiu, vyvinula maximálnu aktivitu pre vyvodenie zodpovednosti voči osobám, ktoré nesú zodpovednosť za zločiny podľa medzinárodného práva, a v maximálnej možnej miere poskytovala podporu obetiam a preživším ruskej agresie.
24. februára 2022 Rusko začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Pre milióny rodín v celej krajine to bol začiatok nočnej mory, ktorá stále pokračuje. Pri príležitosti tretieho výročia vpádu ruskej armády Oľga Padyj spomína* na tragickú stratu svojej netere Anastasie, vášnivej gymnastky, a synovca Maksyma, detského šampióna v karate. Obaja zahynuli spolu s matkou, keď ich dom v Kyjeve, ďaleko od frontovej línie, zasiahla ruská raketa. Od začiatku rozsiahlej invázie boli zabité alebo zranené státisíce Ukrajincov a Ukrajiniek. Amnesty International dokumentuje príbehy desiatok rodín, ktoré v dôsledku ruskej agresie prišli o svojich blízkych.
„Do očí bijúce porušenie Charty OSN, porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, bezpočetné vojnové zločiny a pravdepodobne aj zločiny proti ľudskosti – to je tragická charakteristika krutej ruskej invázie, ktorá spôsobila na Ukrajine hroznú humanitárnu a ľudskoprávnu katastrofu. Žiadne podsúvané „dôvody“ pre agresiu, páchanie vojnových zločinov či ďalšie protiprávne činy neplatili ani v roku 2014, ani v roku 2022 a rovnako neplatia ani dnes. Pre agresiu a zločiny podľa medzinárodného práva neexistuje ospravedlnenie.
Dňa 28. novembra 2024 ukrajinské úrady a médiá informovali o raketových a dronových útokoch podľa všetkého zameraných na kritickú infraštruktúru na celej Ukrajine. Útoky smerovali napríklad na ukrajinský energetický výrobný a distribučný systém, a to aj v najzápadnejších regiónoch, ktoré predchádzajúce ruské útoky postihovali menej. Ukrajinský štátny prevádzkovateľ rozvodnej siete oznámil, že vo viacerých regiónoch nariadil núdzové odstávky elektriny s cieľom stabilizovať energetický systém. Úrady varovali, že pokračujúce útoky takéhoto rozsahu prehlbujú situáciu, ktorú už teraz možno považovať za humanitárnu krízu.
Amnesty International dnes vydala vyhlásenie, v ktorom upozorňuje na pretrvávajúce utrpenie detí na Ukrajine, ktoré umierajú a trpia zraneniami v dôsledku ruských leteckých útokov vrátane takých, ktoré predstavujú vojnové zločiny.
Maksym Butkevyč, významný ukrajinský obranca ľudských práv a novinár, je po viac ako 2 rokoch nespravodlivého väznenia na slobode. Butkevyč sa po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu dobrovoľne prihlásil do ukrajinskej armády. V júni 2022 ho na fronte zajali ruské ozbrojené sily. Držali ho ako vojnového zajatca a ruské médiá proti nemu viedli očierňujúcu kampaň. V marci 2023 ho v nespravodlivom súdnom procese v Ruskom okupovanom Luhansku na východe Ukrajiny odsúdili na trinásť rokov väzenia za údajné vojnové zločiny. Podľa predložených dôkazov však tieto zločiny Maksym Butkevyč nemohol spáchať.
Amnesty International upozorňuje, že protipechotné míny, ktorými je posiate územie Ukrajiny v minulosti alebo v súčasnosti okupované ruskými silami, naďalej predstavujú smrteľnú hrozbu pre civilnú populáciu. Používanie protipechotných mín musí byť podľa organizácie rýchlo, dôkladne, nezávisle a nestranne vyšetrené ako možný vojnový zločin.