1.augusta 2010 vstúpi do platnosti medzinárodný Dohovor o kazetovej munícii, ktorý zakazuje výrobu, skladovanie, použitie a transfer kazetovej munície. Zmluva priznáva aj právo prijímať pomoc pre jednotlivcov a komunity, ktoré boli postihnuté touto zbraňou.Od decembra 2008 podpísalo Dohovor už 107 krajín. Zmluvu podpísala aj absolútna väčšina členských štátov EÚ a NATO. „Zatiaľ čo tieto krajiny oslavujú začiatok platnosti zmluvy, ktorá zachráni nespočetné množstvo životov, na Slovensku sa naďalej táto nehumánna munícia , ktorá spôsobuje civilnému obyvateľstvu rovnaké utrpenie ako nášľapné míny, vyrába“, hovorí Martina Mazúrová, kampaňová koordinátorka Amnesty International Slovensko.
Slovensko zostáva jednou z posledných 4 krajín EÚ, ktoré vyrábali alebo vyrábajú kazetovú muníciu a nepodpísali túto medzinárodnú zmluvu. „Táto pozícia zaraďuje Slovenskú republiku na medzinárodnej scéne ku krajinám, ktorým sú ľahostajné desaťtisíce civilistov zabitých touto zbraňou. Nová vláda by mala prehodnotiť súčasnú pozíciu SR a v čo najkratšom čase by mala k Dohovoru pristúpiť.“, hovorí Mazúrová.
Aj EÚ vyzvala svoje členské štáty k prijatiu tejto významnej humanitárnej a odzbrojovacej zmluvy. V júli 2010 prijal Európsky parlament rezolúciu vyzývajúcu urgentne všetky členské štáty EÚ k podpísaniu a ratifikácii Dohovoru o kazetovej munícii do konca roka 2010. Rezolúcia tiež vyzýva štáty, ktoré doteraz Dohovor nepodpísali, aby okamžite podnikli dočasné kroky vrátane prijatia moratória na používanie, výrobu a transfer kazetovej munície.
„Podľa predstaviteľov bývalej vlády by ratifikácia Dohovoru znamenala veľkú záťaž pre štátny rozpočet, pretože by predstavovala náklady na okamžité prezbrojenie armády a ukončenie muničného programu. Takéto vyhlásenia považujeme za zavádzajúce, pretože Dohovor umožňuje štátom zničiť svoje zásoby kazetovej munície do ôsmich rokov a ďalších osem rokov na zničenie môžu dostať, ak majú týchto zásob veľa. Navyše, podľa paragrafu 6 Dohovoru majú štáty právo prijímať od ostatných signatárov technickú, materiálnu aj finančnú pomoc”, dodáva Mazúrová.
Amnesty International už druhý rok vedie kampaň za pristúpenie Slovenska k Dohovoru, do ktorej sa svojim podpisom zapojili tisícky ľudí na Slovensku. Organizácia tiež listom vyzvala nového ministra obrany, aby sa zasadil za čo najskoršie pristúpenie SR k Dohovoru. „Každá krajina, ktorá si želá zabrániť ďalšiemu utrpeniu z hrôz kazetovej munície, by mala pristúpiť k zákazu teraz”,hovorí Martina Mazúrová, kampaňová koordinátorka Amnesty International Slovensko.
Doplňujúce informácie:
Kazetová munícia (niekedy označovaná ako „kontajnerová“) je druh munície, ktorý obsahuje niekoľko desiatok až stoviek malých bômb. Táto munícia sa používa na zasiahnutie viacerých cieľov naraz a na pomerne malé územie tak často dopadne až niekoľko desiatok tisíc kusov. Kvôli ich širokému rozptylu pri zásahu nie je možné rozlíšiť vojenské ciele od civilných, takže ich dopad na civilné obyvateľstvo býva katastrofálny, najmä ak sú použité v obývaných oblastiach alebo v ich blízkosti. Mnohé z rozptýlených bômb nevybuchnú a stávajú sa z nich míny, ktoré mrzačia a zabíjajú ľudí ešte roky po skončení konfliktu – v priemere jedna štvrtina civilných obetí kazetovej munície sú deti. Kazetové bomby prvýkrát použili nemecké a ruské vojská počas druhej svetovej vojny. Odvtedy boli použité vo viac ako tridsiatich krajinách sveta (napr. v Afganistane, Gruzínsku, Iraku, Kambodži, Laose, Vietname, Srí Lanke a bývalej Juhoslávii).
Slovenská republika sa naďalej podieľa na výrobe a exporte tohto druhu munície. Taktiež armáda SR má na sklade tento typ munície. ZVS holding v Dubnici nad Váhom vyrába typ 122mm rakety Agát, ktorá sa vyváža do Turecka. Podľa registra konvenčných zbraní OSN vyviezlo Slovensko v roku 2007 380 rakiet typu Agát práve do Turecka.
Za ratifikáciu a implementáciu zmluvy intenzívne bojuje koalícia mimovládnych organizácií, do ktorej patrí aj Amnesty International s názvom Koalícia kazetovej munície (Cluster Munition Coalition – CMC). Koalícia združuje okolo 300 mimovládnych organizácií z viac ako 80 krajín sveta. V koalícii pôsobia i členovia tímu, ktorý viedli kampaň na zákaz mín, ktorá dopomohla k vzniku a ratifikácii Dohovoru o zákaze mín v roku 1997. Spomínaná medzinárodná kampaň bola ocenená Nobelovou cenou mieru.