TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
30. SEPTEMBRA 2025
Palestínske ozbrojené skupiny musia okamžite a bezpodmienečne prepustiť všetkých civilistov, ktorých zadržiavajú ako rukojemníkov v okupovanom Pásme Gazy. Amnesty International túto výzvu opakuje takmer dva roky po únose civilistov a civilistiek počas útokov, ktoré Hamas viedol v južnom Izraeli 7. októbra 2023.
Organizácia tiež opätovne vyzýva na okamžité prímerie a na to, aby Izrael ukončil genocídu Palestínčanov a Palestínčaniek v Gaze. Za posledný mesiac Izrael zintenzívnil svoju snahu o vyhladenie palestínskej populácie v Pásme Gazy. Tým sa počet obetí zvýšil o stovky ďalších civilistov a civilistiek. Izrael úmyselne ničí civilnú infraštruktúru a násilím vysídľuje státisíce ľudí. Tím demonštruje svoje odhodlanie dosiahnuť absolútne zničenie palestínskej populácie.
Súčasná eskalácia vojenských operácií Izraela najmä v meste Gaza má katastrofálne dôsledky pre Palestínčanov a Palestínčanky, ktorí bojujú o prežitie v dôsledku umelo vyvolaného hladomoru a núteného vysídľovania. Okrem toho však ďalej ohrozuje životy izraelských a ďalších rukojemníkov. Ozbrojené krídlo palestínskeho hnutia Hamas, brigády Al Qassáma, 20. septembra 2025 zverejnilo fotografiu zadržiavaných ľudí. Túto fotografiu brigády označili za „rozlúčkový obrázok“, čím zvýšili obavy o osud rukojemníkov.
Naživo ostáva zhruba 20 rukojemníkov, nečinnosť prehlbuje ich utrpenie a ohrozuje ich životy
Zo 47 osôb, ktoré naďalej nezákonne zadržiavajú, je zrejme asi 20 mužov stále nažive. Hrozí im vážne riziko, že ich usmrtia, budú čeliť mučeniu alebo inému zlému zaobchádzaniu. Ide o posledných z 251 prevažne civilných rukojemníkov a rukojemníčok, ktorých a ktoré zadržali a odveziezlido Pásma Gazy počas brutálnych útokov vedených Hamasom 7. októbra 2023.
Väčšinu z nich zadržali nažive, no v 36 prípadoch palestínski útočníci údajne odvliekli telá ľudí, ktorých zabili počas útokov. Branie a držanie rukojemníkov je závažným porušením medzinárodného humanitárneho práva a predstavuje vojnový zločin.
„Každá chvíľa nečinnosti stojí ďalšie životy a prehlbuje hrôzy, ktorým čelia civilisti. Okamžité prímerie nie je len morálnou povinnosťou, ale aj globálnou zodpovednosťou. Izrael musí okamžite zastaviť genocídu palestínskej populácie v Pásme Gazy, vrátane politiky vyhladovania a masového vysídľovania. Zároveň musia palestínske ozbrojené skupiny okamžite prepustiť všetkých civilných rukojemníkov,“ povedala generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.
„Do ich prepustenia musí Hamas zabezpečiť, aby so všetkými rukojemníkmi zaobchádzali humánne. Okrem toho musí zabezpečiť, aby mali prístup k medzinárodným pozorovateľom a aby mali možnosť pravidelne a dôstojne komunikovať so svojimi rodinami a blízkymi. Hamas a ďalšie palestínske ozbrojené skupiny musia tiež okamžite a bezpodmienečne vrátiť telá všetkých obetí, ktoré zadržali 7. októbra 2023. Akýkoľvek iný postup naďalej predstavuje závažný zločin podľa medzinárodného práva a je ďalším zdrojom utrpenia pre rodiny, ktoré zúfalo čakajú na bezpečný návrat alebo aspoň správy o svojich blízkych,“ uviedla Callamard.
Zadržiavanie civilistov ako nástroj vyjednávania
Vyhlásenia a kroky Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu jasne ukázali, že zadržiavajú civilistov aj vojakov ako nástroj vyjednávania. Snažia sa tak prinútiť izraelské orgány, aby zastavili vojenské útoky, prepustili všetkých svojvoľne zadržaných palestínskych väzňov a väzenkyne a ukončili blokádu pásma Gazy a nezákonnú okupáciu palestínskeho územia. Toto konanie zodpovedá definícii brania a držania rukojemníkov podľa medzinárodného práva.
Od októbra 2023 izraelské orgány dramaticky zvýšili počet zadržaných Palestínčanov a Palestínčaniek na celom Okupovanom palestínskom území (OPT). Podľa organizácie Hamoked bolo k 1. septembru 2025 izraelskými orgánmi zadržiavaných 11 040 Palestínčanov. Niektorí z nich sú vo väzení už desaťročia.
Viac ako polovicu z nich, približne 57 %, zadržiavajú bez obvinení alebo súdneho procesu buď na základe administratívneho zadržania, alebo na základe zákona o nezákonných bojovníkoch. Podľa Jeruzalemskej právnej pomoci a centra pre ľudské práva (JLAC) Izrael zadržiava telá najmenej 730 Palestínčanov a Palestínčaniek ako nástroj vyjednávania. Niektoré z nich už desaťročia.
Amnesty International žiada Izrael, aby okamžite prepustil tisíce Palestínčanov a Palestínčaniek, ktorých a ktoré svojvoľne zadržiava. Organizácia zároveň vyzýva aby prestal s porušovaním ľudských práv palestínskych väzňov a väzenkýň, ktoré zahŕňa mučenie, hladovanie a sexuálne násilie. Izrael okrem toho musí ukončiť dlhodobú nezákonnú pra zadržiavania tiel ľudí, ktorí zahynuli vo väzbe, ako nástroja vyjednávania.
„Zadržiavanie ľudí ako rukojemníkov ani dlhodobé svojvoľné zadržiavanie osôb bez obvinenia alebo súdneho procesu sa nedá ničím ospravedlniť. Svet sa nesmie odvrátiť od ľudskosti,“ povedala Agnès Callamard.
Fyzické, sexuálne a psychické zneužívanie rukojemníkov v zajatí
Izraelskí a iní štátni príslušníci a príslušníčky, ktorých uniesli ako rukojemníkov, čelia od 7. októbra 2023 veľkej skúške. Všetkých rukojemníkov držia v izolácii, bez možnosti kontaktovať svojie rodiny a bez prístupu k Medzinárodnému výboru Červeného kríža (ICRC) až do momentu ich prepustenia. Mnohé rodiny nedostali celé mesiace alebo aj dlhšie žiadne správy o tom, či sú ich blízki nažive.
V svedectvách, ktoré oslobodení rukojemníci a rukojemníčky poskytli Amnesty International, médiám alebo lekárskemu personálu, uviedli, že počas zajatia čelili zneužívaniu. Jeden z oslobodených rukojemníkov v rozhovore s Amnesty International povedal Amnesty International, že jeho a štyroch ďalších mužov zajali a následne niekoľko dní bili. Opísal, ako ich držali v tuneli a odmietali im poskytnúť dostatok jedla a vody.
Aspoň päť ďalších mužov a jedna žena verejne uviedli, že čelili bitkám a inému fyzickému násiliu. Štyri ženy, dve dievčatá a dvaja muži verejne uviedli, že čelili sexuálnemu násiliu, nútenej nahote alebo vyhrážkam núteného sobáša. Tieto formy fyzického a sexuálneho násilia podľa medzinárodného práva predstavujú mučenie alebo iné zlého zaobchádzanie.
Sexuálne a rodovo podmienené násilie
Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN pre okupované palestínske územia vrátane východného Jeruzalema a Izraela v septembri 2024 uviedla, že „dostala dôveryhodné informácie o tom, že niektorí rukojemníci a rukojemníčky čelili v zajatí sexuálnemu a rodovo podmienenému násiliu“. Jedna z rukojemníčok uviedla, že ju znásilnili.
Úrad osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie v konfliktoch a úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu tiež oznámili, že našli dôkazy o sexuálnom násilí, vrátane znásilnenia, páchanom na rukojemníkoch a rukojemníčkach.
Páchanie sexuálneho násilia potvrdila aj predsúdna komora Medzinárodného trestného súdu počas schvaľovania žiadosti o vydanie zatykača na Mohammeda Diaba Ibrahima Al-Masriho, veliteľa vojenského krídla Hamasu známeho ako Mohammed Deif. Komora konštatovala, že „počas zajatia v pásme Gazy čelili niektorí rukojemníci, prevažne ženy, sexuálnemu a rodovo podmienenému násiliu vrátane núteného pohlavného styku, nútenej nahoty a ponižujúceho a degradujúceho zaobchádzania“.
Rozdeľovanie rodín a verejné vystavovanie rukojemníkov
Podľa svedectiev, ktoré oslobodení rukojemníci poskytli lekárom, palestínske ozbrojené skupiny úmyselne oddelili členov rodín, ktorých držali ako rukojemníkov. Niektoré deti držali úplne osamote. Erez Calderon mal v čase svojho únosu z kibucu Nir Oz 11 rokov, Jeho zajatie bolo zaznamenané na videu, ktoré overila aj Amnesty International. Chlapca zadržiavali oddelene od otca a sestry. Potvrdili to aj členovia Erezovej rodiny v samostatných mediálnych správach.
Hamas a palestínske ozbrojené skupiny zverejnili fotografie a videá rukojemníkov, ktorí často vyzerajú zranení, trpia bolesťami, majú strach alebo prosia o život alebo prepustenie. Rukojemníkov tiež verejne vystavovali pred davmi počas ich únosu a pri ponižujúcich „slávnostiach prepustenia“.
Vystavovanie rukojemníkov a rukojemníčok takémuto ponižujúcemu a degradujúcemu zaobchádzaniuporušuje ľudskú dôstojnosť a teda aj medzinárodné humanitárne právo a predstavuje vojnový zločin.
Na konci júla a začiatkom augusta 2025 palestínske ozbrojené skupiny zverejnili na internete videá dvoch rukojemníkov, ktoré naznačovali, že čelia krutému zaobchádzaniu. Jeden z rukojemníkov, Rom Braslavski, leží na videu na podlahe tunela, vychudnutý a plačúci. Video obsahuje logo vojenského krídla Palestínskeho islamského džihádu brigád Al-Quds. Romhovorí, že je príliš slabý na to, aby stál, a je na pokraji smrti. K utrpeniu Romovejrodiny prispelo aj tvrdenie Palestínskeho islamského džihádu, že od natočenia videa stratili kontakt s jeho únoscami.
Podobné video zverejnili brigády Al-Qassam 2. augusta 2025. Video ukazuje Evyatara Davida vychudnutého v tuneli, kde je nútený kopať to, čo podľa neho bude jeho vlastný hrob. Podrobne opisuje a s odkazom na kalendár s poznámkami uvádza, že už niekoľko dní nemá čo jesť. Nútiť človeka kopať si vlastný hrob, úmyselné a dlhodobo mu upierať stravu a spôsobovať psychické utrpenie, tiež predstavuje mučenie.
Zadržovanie rukojemníkov a rukojemníčok a zdieľanie videí o ich utrpení nie je len zločinom proti samotným obetiam, ale neistota a utrpenie spôsobené rodinám a blízkym rukojemníkov predstavuje mučenie alebo iné zlého zaobchádzanie.
Branie rukojemníkov a zadržiavanie tiel obetí
Podľa databázy izraelského denníka Haaretz a ďalších zdrojov bolo zo 251 osôb, ktoré Hamas zadržal počas útokov na juhu Izraela, 27 vojakov v aktívnej službe. Zvyšných 224 ľudí boli prevažne civilisti a civilistky. Bolo medzi nimi 124 mužov, 64 žien a 36 detí, z toho 16 z nich mladších ako 10 rokov. 9 unesených ľudí bolo starších ako 80 rokov. Väčšinu z nich tvorili židovskí Izraelčania a Izraelčanky, vrátane niekoľkých ľudí s dvojitým občianstvom a v skupine sa nachádzalo aj sedem beduínskych občanov Izraela. Najmenej 35 rukojemníkov a rukojemníčok bolo cudzej štátnej príslušnosti. 36 ľudí bolo v čase únosu už po smrti.
Amnesty International overila videozáznamy a získala svedecké výpovede. Zdokumentovala pritom prípady jednotlivcov, párov a rodín, ktoré členovia ozbrojených skupín vrátane príslušníkov brigád Al Qassáma, 7. októbra 2023 násilím vyhnali z domovov vo viacerých civilných komunitách a odviezli do pásma Gazy. Podobne organizácia zdokumentovala únos mladých ľudí z areálu hudobného festivalu Nova a jeho okolia. Niektorých ľudí pritom násilím vyhnali z protileteckých krytov, v ktorých sa skrývali.
Únos Shoshan Haran s rodinou
Shoshan Haran je zakladateľka a prezidentka izraelskej rozvojovej mimovládnej organizácie Fair Planet a členka ženského mierového hnutia Women Wage Peace. Hamas uniesol a zadržiaval Haran spolu s ďalšími šiestimi členmi jej rodiny vrátane troch detí. Shoshan žila v kibuci Be’eri, asi 4 km od oplotenia obklopujúceho pásmo Gazy. V čase únosu mala 67 rokov. Potom, ako ju varovali cez WhatsApp, sa s rodinou ukryla v bezpečnostnom úkryte v jej dome.
Shoshan v rozhovore s Amnesty International uviedla, že ozbrojení muži ich vytiahli von z úkrytu. Jeden z útočníkov na nich kričal po anglicky: „Ženy, deti, vezmite. Muži, bum-bum.“ Potom ich odviezli z kibucu do pásma Gazy. Potom, čo opísala ako „desivých 50 dní zajatia“, ju a päť členov jej rodiny prepustili na slobodu. Po oslobodení sa dozvedela, že jej manžela, Avshaloma Harana, zabili hneď potom, ako ich s rodinou vyhnali z úkrytu. Jej zať Tal Shoham, strávil v zajatí viac ako 500 dní, po ktorých ho prepustili na slobodu.
Medzi obeťami útoku na kibuc boli aj Shoshanina sestra Lilach Kipnis, manžel jej sestry Eviatar Kipnis a filipínsky občan Paul Castelvi, ktorý pre rodinu pracoval ako opatrovateľ.
Únosy tiel a ťažko zranených osôb
49-ročná učiteľka Liat Atzili opísala Amnesty International, ako ju uniesli z kibucu Nir Oz. Atzili sa počas útoku na kibuc schovala v bezpečnostnom úkryte a podľa jej slov prišli najskôr ľudia v civilnom oblečení, ktorí otvorili dvere úkrytu a požiadali ju o peniaze. Keď im povedala, že žiadne nemá, odišli. Čoskoro však prišli ozbrojení muži.
„Prišli dvaja ľudia, ozbrojení, v uniformách, a otvorili dvere. Uniesli ma,“ uviedla Povedala, že ju odviezli v aute spolu s ďalšou osobou z kibucu, ale po príchode do pásma Gazy ju od tejto osoby oddelili. Amnesty International povedala, že strážcovia, ktorí ju zadržiavali, jej povedali, že sú členmi Hamasu. Spomenula, že počas jej zajatia ju navštívili ďalší členovia Hamasu, o ktorých sa domnievala, že sú vyššie postavení a „obchádzajú byty“, kde rukojemníkov zadržiavali.
Amnesty overila videozáznamy na ktorých vidno, že medzi osobami, ktoré ozbrojené skupiny 7. októbra 2023 uniesli, boli aj zjavne ťažko zranené osoby. Medzi týchto ľudí patrí aj 22-ročný Hersh Goldberg-Polin, ktorého uniesli z cesty 232 v blízkosti festivalu Nova. Polin utiekol pred útokom na festival a hľadal útočisko v protileteckom kryte.
Amnesty International tiež zdokumentovala dôkazy o tom, že palestínski bojovníci, pravdepodobne vrátane bojovníkov z brigád Al Qassáma a Al-Aqsa Martyrs‘ Brigades, odviezli do pásma Gazy telá mŕtvych alebo smrteľne zranených ľudí. V dôsledku toho ich rodiny nemohli pochovať svojich blízkych. Mnohí príbuzní ostali v neistote niekedy aj celé mesiace alebo dlhšie bez toho, aby vedeli, či ich blízki ešte žijú.
Najmenej 48 rukojemníkov a rukojemníčok, ktorých a ktoré zajali zaživa, údajne zahynulo v pásme Gazy. Ostatných rukojemníkov prepustili na základe vyjednaných výmen väzňov alebo ich zachránili izraelskí vojaci pri raziách. Jedna z týchto razií viedla k zabitiu stoviek Palestínčanov a Palestínčaniek.
Zabíjanie rukojemníkov a rukojemníčok
Brigády Al Qassáma, vojenské krídlo Hamasu, a brigády Al-Kuds, vojenské krídlo Palestínskeho islamského džihádu, vydali viaceré verejné vyhlásenia. Vo vyjadreniach hrozili zabitím izraelských rukojemníkov ako odvetu za izraelské útoky alebo aby zabránili záchranným operáciám izraelskej armády.
1. septembra 2024 izraelská armáda oznámila, že deň predtým našla telá šiestich izraelských rukojemníkov v podzemnom tuneli v Rafahu. Obete našli neďaleko miesta, kde izraelské jednotky v auguste 2024 našli preživšieho rukojemníka, 52-ročného Qaida Farhana Alkadího.
Tri vyhlásenia, ktoré 2. septembra 2024 zverejnil Abu Obaida, hovorca brigád Al Qassáma, na sociálnych sieťach, zrejme v reakcii na informácie izraelskej armády, naznačovali, že šesť ľudí zabili preto, aby zabránili ich záchrane.
V roku 2025 brigády Al Qassáma zintenzívnili hrozby zabiť zostávajúcich izraelských rukojemníkov a rukojemníčky. Amnesty analyzovala video z 15. februára 2025, na ktorom ozbrojení muži prinútili jedného z troch izraelských rukojemníkov, ktorého neskôr prepustili v rámci dohodnutej výmeny rukojemníkov za väzňov, aby držal presýpacie hodiny nad fotografiou Matana Zangaukera, jedného z rukojemníkov stále zadržiavaných v pásme Gazy. Hrozivý odkaz videa bol jasný: zostávajúcim rukojemníkom sa kráti čas. 24. marca 2025 brigády Al Qassáma zverejnili ďalšie video, v ktorom dvaja rukojemníci prosili o dohodu o výmene rukojemníkov za väzňov ako o svoju jedinú šancu na prežitie.
Príbeh Shiri Bibas a jej synov
Telá argentínsko-izraelskej občianky Shiri Bibas a jej dvoch synov – deväťmesačného Kfira Bibasa a štvorročného Ariela Bibasa – 21. februára 2025 vrátili rodine v rámci dohody o výmene rukojemníkov za väzňov. Tri týždne predtým brigády Al Qassáma prepustili Shirinho manžela a otca jej dedí, Yardena Bibasa. Bibasa zadržiavali oddelene od jeho rodiny.
Shiri a jej dvoch synov uniesli 7. októbra 2023 nažive a bez zranení z kibucu Nir Oz. Na videu videu s dátumom 20. decembra 2024 hovorca brigád Mujahideen, vojenského krídla palestínskeho hnutia Mujahideen, v mediálnom rozhovore uviedol, že rodinu zabili izraelské letecké útoky, ktoré zabili aj ich únoscov. Brigády Al Qassáma vydali vyhlásenie s rovnakým obsahom. Izraelská armáda uviedla, že toto tvrdenie prešetrí. Brigády Mujahideen ani Al Qassáma neposkytli žiadne dôkazy, ktorými môžu tvrdenia podložiť. Izraelské orgány tvrdili, že obete zabili ich únoscovia, ale podobne neposkytli žiadne dôkazy.
Niektorých rukojemníkov zabila izraelská armáda. Najznámejším prípadom je prípad 28-ročného Yotama Haima, 22-ročného Samera Talalku a 26-ročného Alona Shamriza. Všetkých troch zastrelili 15. decembra 2023 v štvrti Shuja’iya v meste Gaza, kde izraelské sily čelili značnému odporu miestnych palestínskych ozbrojených skupín. Izraelská armáda sa k týmto zabitiam okamžite priznala, zatiaľ čo v prípade troch ďalších rukojemníkov – Nik Beizera, Rona Shermana a Eliu Toledana – trvalo armáde 10 mesiacov, kým oznámila, že ich zabili pri leteckom útoku v novembri 2023.
Kontext situácie
Počas útokov 7. októbra 2023 na juhu Izraela bolo zabitých približne 1 200 ľudí. Viac ako 800 obetí tvorili civilisti a civilistky, najmenej 36 obetí boli deti. Obeťami boli prevažne židovskí Izraelčania, ale medzi nimi boli aj beduínski občania Izraela a desiatky zahraničných pracovníkov, študentiek a žiadateľov o azyl. Viac ako 4 000 ľudí utrpelo zranenia. Pri útokoch došlo k zničeniu stovkiek domov a civilných budov alebo sa tieto budovy stali neobývateľnými. Amnesty International dospela k záveru, že palestínske ozbrojené skupiny sa počas útokov dopustili porušenia medzinárodného humanitárneho práva a vojnových zločinov. Skupiny naďalej páchajú zločiny podľa medzinárodného práva tým, že zadržiavajú a týrajú rukojemníkov a zadržiavajú telá zabitých.
V máji 2024 podala prokuratúra Medzinárodného trestného súdu žiadosti o zatýkacie rozkazy proti vodcom Hamasu: Ismailovi Haniyehovi, Mohammedovi Deifovi a Yahyu Sinwarovi. Dôvodom bola ich údajná zodpovednosť za nasledujúce vojnové zločiny a/alebo zločiny proti ľudskosti spáchané od 7. októbra 2023: vyhladzovanie, vraždenie, znásilňovanie a iné sexuálne násilie, branie rukojemníkov, mučenie, iné neľudské zaobchádzanie, kruté zaobchádzanie a útoky na ľudskú dôstojnosť. V novembri 2024 vydala predsúdna komora Medzinárodného trestného súdu (ICC) zatykač na Mohammeda Deifa. Komora ukončila konanie proti všetkým trom palestínskym podozrivým po tom, ako bolo potvrdené, že ich zabili počas izraelských vojenských operácií.
Pri odvetných útokoch Izraela zabila armáda viac ako 65 tisíc ľudí
Podľa ministerstva zdravotníctva v pásme Gazy izraelská vojenská ofenzíva, ktorú Izrael začal po útokoch zo 7. októbra 2023, zabila viac ako 65 000 ľudí. Viac ako 18 000 obetí tvoria deti. Ďalších viac ako 200 000 ľudí utrpelo zranenia. Mnohých ľudí zabili alebo zranili pri priamych útokoch na civilistov a civilistky alebo pri útokoch, pri ktorých útočníci nerozlišovali medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi a osobami. Mnohé z týchto útokov často zničili celé viacgeneračné rodiny. Desaťtisíce Palestínčanov a Palestínčaniek v pásme Gazy sú naďalej nezvestní, ich telá sú pravdepodobne uväznené pod troskami zničených budov alebo v oblastiach, ktoré sú kvôli izraelským vojenským operáciám neprístupné. Podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) došlo v dôsledku izraelských vojenských operácií k zničeniu alebo poškodeniu 78 % všetkých budov v pásme Gazy.
V novembri 2024 vydala predsúdna komora ICC zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a izraelského ministra obrany Yoava Gallanta za vojnové zločiny vyhladovania civilnej populácie a úmyselného nasmerovania útoku proti civilnému obyvateľstvu. Okrem toho ich obvinila zo zločinov proti ľudskosti, vrážd, prenasledovania a iných neľudských činov.
Prebiehajúca genocída a apartheid
V decembri 2024 Amnesty International dospela k záveru, že Izrael pácha genocídu na Palestínčanoch a Palestínčankých v pásme Gazy. Správa Amnesty International preukazuje, že Izrael sa dopustil činov zakázaných podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy, a to s konkrétnym úmyslom zničiť palestínsku populáciu pásma Gazy. Tieto činy zahŕňajú usmrtenie Palestínčanov a Palestínčaniek, spôsobenie ťažkých ublížení na tele alebo duševných porúch Palestínčanom a Palestínčankám a úmyselné uvedenie palestínskej populácie do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie. Izraelská armáda počas vojenských operácií zadržala tisíce Palestínčanov a Palestínčaniek z pásma Gazy, prevažne civilistov a civilistiek. Mnohí z nich čelili verejnému nútenému odhaleniu a mučeniu pred tým, než ich previezli do zadržiavacích táborov a väzníc v Izraeli.
Počas zadržiavania ich izraelské orgány systematicky podrobovali mučeniu alebo inému zlému zaobchádzaniu, vrátane hladovania, fyzického a sexuálneho násilia, a odmietania prístupu nezávislým pozorovateľom a humanitárnym organizáciám. Podľa palestínskej komisie pre zadržaných od 7. októbra 2023 zomrelo v izraelskej väzbe najmenej 76 Palestínčanov a Palestínčaniek. Skutočný počet úmrtí vo väzbe je pravdepodobne vyšší.
Útoky zo 7. októbra 2023 sa odohrali na pozadí dlhodobej okupácie palestínskeho územia Izraelom a rozsiahleho porušovania ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú izraelské okupačné sily voči Palestínčanom a Palestínčankám. Palestínska populácia okrem toho čelí apartheidu a dlhodobej nelegálnej blokáde pásma Gazy, ku ktorej dochádza od roku 2007.