Rok 2025 priniesol najrozsiahlejšie oslabovanie ľudských práv od vzniku Slovenskej republiky 

TLAČOVÁ SPRÁVA ĽUDSKOPRÁVNEJ KOALÍCIE
10. decembra

Ľudskoprávna koalícia dnes predstavila Ľudskoprávnu bilanciu 2025, ktorá upozorňuje na rozsiahle zhoršenie ľudských práv a slobôd na Slovensku za rok 2025.  

Analýza poukazuje na dramatický nárast zásahov do právneho štátu, oslabenie slobody médií, prehlbujúcu sa diskrimináciu Rómov a Rómok, zmenšujúci sa priestor pre občiansku spoločnosť a obmedzovanie práv detí, žien a LGBTI+ ľudí.  

Novela Ústavy SR schválená v septembri 2025 zaviedla pojem „národná identita“, ktorého široký výklad môže viesť k ohrozeniu princípu právnej istoty a oslabiť postavenie medzinárodného práva. Zmeny zároveň negatívne zasiahli práva žien, detí a LGBTI+ ľudí. Tieto ustanovenia vytvorili podmienky na odmietnutie právneho uznania transrodových a nebinárnych osôb a obmedzili adopcie.  

Na nebezpečné dôsledky ústavnej novely upozornili aj kľúčové európske a medzinárodné inštitúcie vrátane Benátskej komisie a OSN. Európska komisia začala voči Slovensku konanie pre porušenie práva EÚ, čo potvrdzuje, že zásahy do ústavného poriadku presiahli vnútroštátny rámec.  

„Hanebná ústavná novela má svojou nejasnosťou reálne škodlivé dôsledky na životy LGBTI+ ľudí na Slovensku. Štát dramaticky zúžil priestor na právne uznanie transrodových a nebinárnych ľudí a ústavne potvrdil vylúčenie párov rovnakého pohlavia z rodinnoprávneho systému. Takýto zásah nevytvoril len nové a zbytočné prekážky – vyslal jasný a nebezpečný signál, že časť spoločnosti možno ústavne vyradiť z plnej ochrany. V krajine, kde LGBTI+ ľudia už roky čelia otvorenej nenávisti, diskriminácii a stigmatizácii, má takýto signál veľmi konkrétne a veľmi bolestivé následky,“ uviedol riaditeľ občianskeho združenia Saplinq, Róbert Furiel.  

Ústavné zmeny pritom obmedzili prístup detí a mládeže k informáciám o zdraví, vzťahoch a telesnej integrite.  

„Spoločnosť, ktorá rešpektuje ľudské práva, chráni svojich najslabších. Slovensko však túto povinnosť nenapĺňa vo viacerých oblastiach. V oblasti ochrany práv dieťaťa preto žiadame vládu SR a relevantné inštitúcie, aby garantovali súlad ústavnej novely s našimi medzinárodnými záväzkami. Žiadne dieťa nesmie byť vylúčené z informácií, ktoré chránia jeho zdravie a život. Rodičovský súhlas by nemal blokovať prístup k objektívnym a včasným informáciám potrebným na ochranu jeho bezpečia a prevenciu násilia. Zároveň vyzývame, aby vláda vytvorila podmienky a systémové nástroje na boj proti menštruačnej chudobe a vylúčeniu a zabezpečila rešpekt a dôstojnosť pre všetkých ľudí bez rozdielu,“ uviedla riaditeľka inTYMYty Monika Kapráliková.  

Právo na zhromaždenie obmedzili plošne  

Rok 2025 bol prvým celým rokom v režime „lex atentát“, ktorý zaviedol plošné zákazy zhromaždení v okolí kľúčových inštitúcií a rozšíril právomoci obcí zakazovať pokojné zhromaždenia aj z vágnych dôvodov, akým je napríklad „narušenie súkromia“.  

Premiér a ďalší predstavitelia verejnej moci navyše opakovane označovali protesty za „bezpečnostné riziko“, čím zasahovali do legitímneho výkonu zhromažďovacieho práva.  

Takéto výroky vytvárali stigmatizujúce prostredie a mohli mať odstrašujúci účinok na organizátorstvo a účastníctvo zhromaždení, čo je v priamom rozpore s pozitívnym záväzkom štátu uľahčovať napĺňanie práva na pokojné zhromažďovanie.  

Obmedzovanie mimovládnych organizácií aj médií  

Novela zákona o neziskových organizáciách zásadne sprísnila povinnosti mimovládnych organizácií a zaviedla prísne sankcie. Z organizácií prijímajúcich verejné prostriedky urobila povinné osoby podľa infozákona, čo zásadne zmenilo ich právne postavenie.

Odborné inštitúcie vrátane Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Benátskej komisie upozornili, že ide o neprimerané obmedzenia združovacieho práva a práva na súkromie darcovstva.  

Verejnoprávne médiá sa ocitli bez dostatočných záruk nezávislosti. Politické zásahy, stigmatizácia novinárov a novinárok a obmedzenia v prístupe k informáciám prispeli k tomu, že Slovensko kleslo v rebríčku slobody médií Reportérov bez hraníc na 38. miesto – najnižšie od roku 2010. OSN upozornila, že tento vývoj je nezlučiteľný s medzinárodnými záväzkami štátu.  

Rómske deti naďalej čelia segregácii  

Bilancia upozorňuje aj na pretrvávajúce a systematické porušovanie práv Rómov a Rómok. Rómske deti naďalej podliehajú segregácii v školách, nespoľahlivej diagnostike a dvojzmennosti. Európsky súd pre ľudské práva v prípade Salay v. Slovensko potvrdil diskrimináciu rómskych detí pri umiestňovaní do špeciálnych tried.  

Správa zároveň dokumentuje tragické požiare v segregovaných komunitách, ktoré odhalili životunebezpečné podmienky a dlhodobé zlyhanie štátu v oblasti bývania.  

„Nezákonná segregácia rómskych detí v školách patrí medzi najvážnejšie systémové problémy. Bez účinnej školskej legislatívy ho však nemožno reálne riešiť. Deti z vylúčených komunít zároveň čelia opakovaným požiarom v osadách a tragickým úmrtiam, ktorým by sa dalo predchádzať pri funkčnom Úrade splnomocnenca pre rómske komunity a efektívnom riadení práce v teréne,“ povedal riaditeľ eduRoma, Vlado Rafael.  

Bilancia varuje pred vysokou mierou protirómskeho rasizmu, ktorý sa šíri v online priestore, médiách aj v bežnom živote, a pred pokračujúcou policajnou beztrestnosťou.  

Výbor ministrov Rady Európy zároveň potvrdil, že Slovensko dlhodobo nerieši „komplexný problém“ neprimeraného použitia policajnej sily a neefektívneho vyšetrovania sťažností voči policajtom.  

Odporúčania Ľudskoprávnej koalície  

Ľudskoprávna koalícia predkladá vyše 90 konkrétnych odporúčaní na obnovu ochrany právneho štátu, podporu nezávislých médií, ochranu občianskej spoločnosti a ukončenie diskriminácie voči ohrozeným skupinám.  

„Ľudské práva nie sú teória ani ideológia. Sú záväzkami štátu voči každému človeku – a v roku 2025 tieto záväzky vláda aj parlament opakovane porušovali. Bilančná správa je nielen zrkadlom toho, kam vláda túto krajiny dostala svojimi krokmi, ale aj kompasom, ktorý ukazuje, kam sa musí posunúť, ak chce zabezpečiť rovnosť a spravodlivosť pre všetkých,“ uzavrel riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda.  

Súčasťou Ľudskoprávnej koalíce sú: 

Amnesty International Slovensko  

Diera do sveta  

eduRoma  

inTYMYta  

kolektív neon  

Komunitná nadácia Zdravé mesto  

Laputa / Literárna bašta  

Možnosť voľby  

Rómske advokačné a výskumné stredisko  

Saplinq  

 Záhrada – Centrum nezávislej kultúry  

Inokraj 

Viac noviniek