Vo štvrtok 24. marca 2022 sa Bernardo Caal Xol konečne dostal na slobodu, po štyroch rokoch, ktoré strávil vo väznici v meste Cobán. Podľa informácií od jeho právneho zástupcu sudca nariadil Bernardovo prepustenie za dobré správanie.
„To, že po viac ako štyroch rokoch môže Bernardo opustiť väzenie a vrátiť sa k svojim blízkym, je skvelou správou pre Bernarda, jeho rodinu, ako aj pre komunitu Kekči, pôvodného mayského etnika Guatemaly. Bernardo však zostáva odsúdený za zločin, ktorý nespáchal, a tak ho guatemalské orgány naďalej kriminalizujú za obraňovanie ľudských práv a životného prostredia,“ uviedla Erika Guevara-Rosas, regionálna riaditeľka Amnesty International pre Severnú, Strednú a Južnú Ameriku.
Informácie o prípade
Amnesty International po preskúmaní dokumentácie o trestnom konaní proti Bernardovi Caalovi Xolovi zistila, že neexistujú dôkazy o trestných činoch, z ktorých bol obvinený. Súdny proces proti nemu vykazoval spoločné črty s procesom kriminalizácie, aký organizácia zaznamenala aj v ďalších procesoch proti obrancom a obrankyniam ľudských práv v Guatemale. Amnesty International preto považuje Bernarda Caala Xola za väzňa svedomia a už roky vedie celosvetovú kampaň nielen za jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie, ale aj za to, aby bol zbavený všetkých obvinení.
„Je poľutovaniahodné, akou bežnou taktikou sa v Guatemale stalo obťažovanie a neopodstatnené trestné stíhanie s cieľom zabrániť v práci obrancom a obrankyniam ľudských práv. To platí obzvlášť v prípadoch, keď ide o ochrancov a ochrankyne životného prostredia, príslušníčky a príslušníkov pôvodného obyvateľstva či ľudí, ktorí bojujú proti korupcii a beztrestnosti. Obyvatelia a obyvateľky Guatemaly utrpeli v posledných rokoch bezprecedentný úpadok ľudských práv. V krajine došlo k pokusom o rozklad súdneho systému a sociálnej štruktúry, so zneužívaním trestného stíhania na kriminalizáciu každého, kto bojuje za dôstojnejší život a spravodlivejšiu krajinu,“ povedala Erika Guevara-Rosas.
Ďalšie informácie
Bernardo Caal Xol je učiteľ, príslušník pôvodného mayského etnika Kekči, odborár a obranca environmentálnych práv a práva pôvodného obyvateľstva na pôdu a územie. Od 30. januára 2018 ho ako 50-ročného neoprávnene väznili za to, že bránil práva desiatok komunít Kekči, ktoré negatívne zasiahla výstavba vodnej elektrárne na životne pre ne dôležitej, posvätnej rieke Cahabón v regióne Alta Verapaz na severe Guatemaly. Bernarda napriek nedostatku vecných dôkazov, súd v Cobáne 9. novembra 2018 odsúdil na 7 rokov a 4 mesiace väzenia za trestné činy lúpeže s priťažujúcimi okolnosťami a nezákonného zadržiavania s priťažujúcimi okolnosťami.
Amnesty International 16. júla 2020 označila Bernarda Caala Xola za väzňa svedomia. V roku 2021 ho Amnesty zahrnula do svojej každoročnej celosvetovej kampane Maratón písania listov, počas ktorej ľudia na celom svete podnikli približne pol milióna aktivít, ktorými vyzvali guatemalské orgány, aby ho prepustili a oslobodili.
V septembri 2021 podal Bernardo so svojimi právnikmi kasačnú sťažnosť na guatemalský najvyšší súd, aby jeho rozsudok preskúmal pre porušenie ľudských práv. Trestný senát najvyššieho súdu sťažnosť zamietol. Bernardo Caal Xol a jeho právnici ihneď podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté.
Situácia obrancov a obrankýň ľudských práv v Guatemale
Miestne a medzinárodné organizácie zaznamenali v Guatemale vysokú mieru útokov proti obrancom a obrankyniam ľudských práv, najmä tých, ktorí a ktoré bojujú proti korupcii a beztrestnosti, ako aj na novinárom a novinárkam. Organizácia s názvom Jednotka na ochranu obrancov a obrankýň ľudských práv – Guatemala (The Unit for the Protection of Human Rights Defenders – Guatemala, UDEFEGUA) zaznamenala od januára do novembra 2021 až 839 útokov na obrancov a obrankyne ľudských práv. Okrem toho, podľa najnovšej správy organizácie Global Witness je Guatemala jednou z najnebezpečnejších krajín na svete pre obrancov a obrankyne environmentálnych práv a práva pôvodného obyvateľstva na pôdu a územie. Počas roka 2020 bolo v Guatemale zabitých trinásť environmentálnych aktivistov a aktivistiek, čo krajinu zaradilo na štvrté najtragickejšie miesto v počte vrážd environmentalistov a environmentalistiek v prepočte na populáciu krajiny.