Bezpečnostná rada OSN nedokáže chrániť civilné obyvateľstvo vo vojnových konfliktoch

Bezpečnostná rada OSN sa pred desaťročiami zaviazala, že vynaloží všetko úsilie, aby minimalizovala utrpenie civilistov a  civilistiek v  dôsledku vojen, pripomína Amnesty International
pred verejným zasadaním BR OSN o  ochrane civilného obyvateľstva v  ozbrojených konfliktoch, ktoré sa uskutoční dnes (27. 5. 2020) formou videokonferencie. 
 
„Od sľubu Bezpečnostnej rady, že bude ochraňovať civilistky a  civilistov, ktorí sa ocitnú vo vojnovom konflikte, uplynulo už 21 rokov. Stačí však letmý pohľad na vojny, ktoré v tomto období prebiehali a  prebiehajú po celom svete, aby sa ukázalo, že členské štáty Bezpečnostnej rady nemajú byť na čo hrdé,“ povedala Sherine Tadros, riaditeľka newyorskej kancelárie Amnesty International pre záležitosti OSN.
 
„Päť stálych členov Bezpečnostnej rady ani zďaleka nedokázalo účinne predchádzať utrpeniu civilného obyvateľstva. Naopak, niektoré z  týchto štátov pri výbere cieľov bombardovania nerozlišujú nemocnice, školy a  obytné domy, zatiaľ čo ďalšie z nich popierajú vlastný podiel zodpovednosti za zabitie tisícok civilistov a civilistiek prostredníctvom dodávok zbraní do štátov, ktoré ich použili alebo poskytli tretím stranám na páchanie vojnových zločinov, čím prispeli k najväčším humanitárnym krízam súčasnosti.“

Amnesty International aj v minulom roku pokračovala v  dokumentovaní následkov vojnových konfliktov na civilné obyvateľstvo po celom svete. Zvláštnu pozornosť venovala najzraniteľnejším skupinám ako sú starší ľudia,  ľudia so zdravotným znevýhodnením, ženy a deti. Desaťtisíce civilistov a  civilistiek boli zabité a  viac ako 70 miliónov ľudí je v súčasnosti následkom vojen vysídlených z domova – najvyšší počet od druhej svetovej vojny.
 

Nová výskumná správa, ktorú dnes Amnesty International zverejnila, dokumentuje, ako  v severovýchodnej Nigérii  neutíchajúci konflikt medzi ozbrojenými skupinami Boko Haram a  nigérijskou armádou brutálne zasiahol celú generáciu detí.
 
V  Afghanistane  nedávne vražedné útoky na pôrodnícku kliniku a pohreb  znovu pripomenuli svetu krutosť konfliktu, ktorý si každoročne vyžiada až 10 000 životov civilistov a civilistiek.
 
V prvej polovici mája Amnesty International zverejnila správu o sérii 18 sýrskych a/alebo ruských útokov na zdravotnícke zariadenia a školy  v severozápadnej Sýrii. Letecké útoky boli súčasťou ofenzívy, pri ktorej bolo na začiatku tohto roka vysídlených takmer milión ľudí, trpiacich už aj dovtedy v  extrémne ťažkých podmienkach humanitárnej krízy.
 
V  Líbyi organizácia zdokumentovala, ako mnohé štáty porušovali zbrojné embargo OSN  a  dodávkami zbraní či  vojenskou podporou sa podieľali na zabíjaní a  ohrození civilistov a  civilistiek počas minuloročných neúprosných bojov o Tripolis.
 
V  Južnom Sudáne došlo počas nedávnej novej vlny bojov medzi vládnymi vojakmi a  ozbrojenými rebelmi opäť k  znásilňovaniu, zabíjaniu a  únosom, tisíce ľudí boli vysídlené.
 
Ani výnimočný stav v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, nedokázal Bezpečnostnú radu vyburcovať k  tomu, aby účinnejšie chránila civilistky a civilistov.
 
Kroky na ochranu civilného obyvateľstva
 
Bezpečnostná rada OSN by mala využívať svoje právomoci oveľa účinnejšie. Nadchádzajúce hlasovanie 29. mája by mohlo priniesť pozitívne zmeny v prípade, že sa obnoví mandát hybridných mierových síl Africkej únie s OSN v  sudánskom regióne Darfúr  a  zbrojné embargo na Južný Sudán.
 
Nasledujúce júlové hlasovanie by mali členovia Bezpečnostnej rady využiť na to, aby zabezpečili podmienky pre neprerušené poskytovanie cezhraničnej humanitárnej pomoci ľuďom v severeozápadnej Sýrii.
 
Zároveň by mali dbať o to, aby všetky štáty, ktoré vedome vystavujú civilné obyvateľstvo ohrozeniu života vojnou, boli bez obáv a  bez ústupkov kritizované a  čelili primeraným dôsledkom. Vojnové právo je záväzné pre všetky štáty, ale členovia Bezpečnostnej rady a  ich spojenci ho naďalej porušujú alebo napomáhajú jeho porušovaniu, v  uplynulom období aj nasledovnými spôsobmi:

• ruské vojenské sily  páchajú vojnové zločiny a podporujú sýrske zločiny proti ľudskosti;

• USA leteckými útokmi na Somálsko od roku 2017 zabili a  zranili desiatky civilistov a civilistiek (Somálsko minulý rok zaznamenalo viac ako 1000 civilných obetí, najmä na následky cielených aj nedostatočne cielených útokov ozbrojenej skupiny Al-Šabáb);
• Francúzsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a  Írska bagatelizujú svoj podiel zodpovednosti za smrť viac ako 1600 civilistov a  civilistiek v sýrskom meste Rakka a  na ďalších miestach v  Sýrii a  Iraku tým, že sa schovávajú za vojenskú koalíciu pod vedením USA;
• Saudská Arábia a vojenská koalícia pod vedením Spojených arabských emirátov podnikajú útoky na civilné obyvateľstvo v Jemene, s  vojenskou podporou a  dodávkami zbraní od mnohých štátov vrátane viacerých členov Bezpečnostnej rady;
• Mjanmarsko bolo obvinené z páchania genocídy a odchádzajúca  osobitná spravodajkyňa OSN pre situáciu v  oblasti ľudských práv v  Mjanmasku varovala pred možným opakovaním vojnových zločinov a  zločinov proti ľudskosti (Mjanmarsko je blízkym spojencom a  významným importérom zbraní z Číny)