Napísala Lene Christensenová, AI Nórsko
Žena so šatkou na hlave spieva v jazyku Farsí. K jej hlasu sa čoskoro pridajú ďalšie ženy, ktoré sedia pri drevenom stole. Na stene za nimi visí farebná deka biele dvere so zelenými žalúziami vedú na terasu plnú sviežej zelene.
Keď si zavrieme oči, len ťažko uveríme, že sa nachádzame v budove v centre hlavného mesta Grécka, v Aténach. Medzi týmto miestom a tábormi pre ľudí na úteku v meste, alebo pri meste, kde tisícky ľudí žijú ťažké a neisté životy potom čo európske krajiny zavreli svoje hranice, je ostrý kontrast.
Našťastie, Grécko je plné ľudí s veľkým srdcom, ktorí sa snažia pristupovať k ľuďom na úteku s dôstojnosťou a pozornosťou.
Povzbudenie a dôstojnosť
Organizácia Melissa sa nachádza na dvoch poschodiach ozdobených umením a kresbami. Ponúka bezpečný prístav pre ženy, ktoré sa snažia žiť nový život na cudzom mieste. Organizáciu vedú migrantky, ktoré organizujú kurzy a semináre pre ženy na úteku a migrantky. Ich hlavným cieľom je ich podporiť v získavaní kontroly nad vlastnými životmi.
“Melissa po grécky znamená včela. Cieľom bolo využiť toto meno ako metaforu pre migrantky, ktoré do Grécka prichádzajú z celého sveta a so sebou si prinášajú nielen príbehy utrpenia a rozdelenia, ale aj nápady, zručnosti, talenty a nádej do budúcnosti. Tiež si nesú všetko, čo je potrebné na to, aby utkali sociálnu sieť v tejto spoločnosti”, hovorí Nadina Christopoulouová, grécka antropologička a jedna zo zakladateliek Melissy.
Tento nápad sa zrodil pred mnohými rokmi, po rozsiahlej práci s migrantskými komunitami.
Oficiálne otvorenie denného centra Sieť Mellissa v roku 2015 sa prekrývalo s vyhrotením situácie ľudí na úteku v Európe.
“Okamžitou odpoveďou bolo začať sa aktívne angažovať v humanitárnej pomoci”, hovorí Nadina.
“Keď sa hranice zavreli, uvedomili sme si, že tí, ktorí sú dnes ľuďmi na úteku, sa zajtra stanú našimi susedmi”.
Budovanie dôvery
Dnes centrum ponúka integračnú cestu, ktorá sa, okrem iného, zakladá na podpore gramotnosti, psychosociálnej podpory, prístupu k informáciám, umenia a kreatívnych aktivít. Všetko je založené na myšlienke budovania dôvery a komunity.
“Bolo pre nás dôležité nepristupovať k ženám na úteku ako k obetiam a pasívnym prijímateľkám služieb, ale ako k aktívnym agentkám zmeny,” pokračuje Nadina.
Workshop Amnesty
Nedávno uskutočnila Amnesty International v Melisse dva workshopy. Cieľom bolo diskutovať so ženami, ktoré centrum navštevujú, o tom, vďaka čomu sa cítia v cudzej krajine bezpečne a ako môžu obhajovať svoje vlastné požiadavky.
“Od žien sme sa mnoho naučili. Na vlastné oči sme videli, ako posilňujúce môžu byť iniciatívy ako je Melissa. Tieto ženy nie sú bezmocné obete. Prežili utrpenie, ale majú jasné predstavy o tom, čo chcú a čo potrebujú. Pokiaľ existuje možnosť, neboja sa žiadať to, čo potrebujú,” hovorí výskumníčka Amnesty International, Irem Arfová.
“Cítim sa v bezpečí”
Žena, ktorá žila v jednom z táborov Elliniko v Aténach predtým, ako ho 2. júna 2017 evakuovali, povedala Amnesty, že do centra chodila autobusom každý deň.
“Mám veľa problémov, ale keď prídem do centra, cítim sa oveľa lepšie”, povedala.
Mnoho žien, ktoré do Melissy prichádzajú, žijú v utečeneckých táboroch alebo v iných príbytkoch, ktoré im poskytlo UNHCR a iné organizácie.
16- ročná Marzia z Afganistanu často navštevuje hodiny angličtiny v centre. Oči sa jej naplnia slzami, keď hovorí o ôsmich mesiacoch, ktoré strávila v tábore Elliniko.
“Situácia tam bola veľmi zlá,” povedala Amnesty.
“V Mellise sa cítim bezpečne. Som tu šťastná, trávim čas s dobrými ľuďmi a chcem sa niečo naučiť.”
Keď sa Marzia rozprávala s Amnesty, bývala so svojou rodinou v byte v Aténach. Na rozdiel od mnohých ľudí na úteku, ktorí zostali v Grécku v limbe, jej rodine bola udelená reunifikácia. Môžu preto ísť žiť s Marziiným bratom do Švédska.
“Chceme žiť spoločne, celá rodina. Môj brat by sa rád stal politikom. Chceme spolu študovať,” dodáva Marzia.
Trauma a úzkosť
Vedľa schodiska, ktoré vedie na druhé poschodie, sú kresby rýb od žien a detí. V rybách sú zapísané nádeje a želania autorov a autoriek. Šesťročný chlapec chce ísť do Nemecka, aby si tam “kúpil všetko” a dal to svojmu otcovi a sestre.
“Nájdete tu veľa traumy. Ľudia prídu s mnohým, čo držia v sebe, a pretože je toto prvým bezpečným miestom, ktoré po ceste nájdu, niekedy sa to vyplaví na povrch,” hovorí Nadina.
“Snažíme sa to vidieť ako proces spoločného uzdravovania a snažíme sa držať spolu a navzájom si pomáhať.”
Väčšina ľudí, ktorí v centre Melissa pracujú, sú migrantmi a migrantkami. Dobre poznajú úzkosť a neistotu, s ktorou väčšina zo žien zápasí.
“Všetci si prešli podobnými situáciami. Ich hlavným nástrojom je empatia,” dodáva Nadina.
Silné ženy
Nadina nevie dostatočne vyjadriť ako veľmi ju ženy, ktoré do Melissy prichádzajú, napĺňajú úžasom.
„Tieto ženy sú výnimočne inteligentné, vyrovnané a zrelé. Prešli si mnohými ťažkosťami, ale majú toľko predstáv o svojej budúcnosti. Toľko nádejí, toľko vecí, na ktoré sa môžu tešiť. Zisťujeme, že toto sú príležitosti, ktoré by nikdy nemali, pokiaľ by zostali v svojich krajinách,“ hovorí.
Najboľúbenejšiou Nadininou aktivitou v Melisse je každotýždenný poetický seminár.
„Vidieť tieto mladé ženy ako sedia okolo stola, píšu a čítajú svoje básne, vyjadrujú svoje želania do budúcnosti, svoje túžby žiť, študovať, získať kontrolu nad svojimi vlastnými životmi – je to úžasný moment. Predovšetkým vám to však pripmenie, že sa na túto cestu vydali, pretože inak pre nich neexistovali vyhliadky na život.“
Pômôcť ľuďom na úteku môžete aj vy a to svojim podpisom TU