Prechodná vláda v Burkine Faso musí vyšetriť použitie neprimeranej sily voči demonštrantom, ktorí protestovali proti vláde v jeseni minulého roka. Výsledkom neprimeraného zásahu vojsk sú desiatky obetí a stovky zranených.
Správa “Na čo mysleli, keď strieľali na ľudí? Tvrdý zákrok voči protivládnym demonštrantom v Burkine Faso”, je zložená zo zistení o použití neprimeraného a často fatálneho použitia sily. Neprimeranú silu použila prezidentská stráž známa ako Régiment de Sécurité Présidentielle, policajti a armáda počas protestov v Ouagadougou a v iných mestách, ktoré vypukli medzi 30. októbrom a 2. novembrom 2014.
Dôkazy naznačujú, že armáda nevarovala demonštrantov predtým, ako začala paľbu. Používala silu aj napriek tomu, že niektorí kráčali s rukami nad hlavou. “Streľba bez predchádzajúceho varovania a na pokojných demonštrantov, ktorí nikoho neohrozovali, je hrubým a neprijateľným použitím neprimeranej sily. Následkom tohto násilia zomrelo viacero ľudí, stovky boli zranení”, povedal Gaëtan Mootoo, výskumník Amnesty International pre západnú Afriku.
Amnesty International navštívila tiež jednu z hlavných nemocníc v Ouagadougou, kde získala dôkazy zo zdravotných záznamov. Záznamy ukazujú strelné rany v hrudi a v rukách. Vojaci a prezidentská stráž použila neprimeranú silu, aby zastavila demonštrantov na cestách vedúcich k parlamentu a k rezidencii prezidentovho brata. Armáda na demonštrantov, medzi ktorými boli aj deti použila ostré náboje, obušky a bičovanie povrazmi.
“Vláda chcela potlačiť legitímny protest a podporiť administratívu bývalého prezidenta Blaise Compaorého. Zatiaľ je tento posledný pokus armády v Burkina Faso najnásilnejším za posledné desaťročia. Vojaci a ich nadriadení, ktorí sú podozriví z účasti na tomto masakri musia byť postavení pred súd,” hovorí Mootoo.
Z dôkazov Amnesty International je evidentné, že príslušníci ozbrojených síl nekonali v sebaobrane. Nevydali varovania, ani sa nepokúsili vyjednávať s demonštrantmi, či rozohnať ich inými spôsobmi. Ako povedal jeden svedok pre Amnesty International, “ak by bezpečnostné zložky vystrelili varovné strely, odišli by sme.” Ďalší svedok opísal, ako armáda zastrelila 46 ročného Tiba Kabriho. „Dali sme hore ruky na znak toho, že nie sme ozbrojení a začali sme spievať národnú hymnu. Niektorí kričali „Blaise poď von!“. Zrazu na nás začali vojaci strieľať. Nastala panika. Rozbehli sme sa do všetkých smerov, ľudia predo mnou padali na zem. Tibo Kabri bol vážne zranený. Previezli ho do nemocnice Yalgado, kde krátko na to zomrel.“
Dôkazy získané Amnesty International potvrdzujú, že 30.októbra väzenskí dozorcovia zastrelili troch väzňov v centrálnej väznici Ouagadougou. Ďalší dvaja zomreli udusením a v dôsledku dehydratácie. Vo väzenských celách boli zamknutí tri dni.
Amnesty International žiada zriadenie nestrannej vyšetrovacej komisie na zisťovanie faktov a porušení ľudských práv. Prechodná vláda Burkiny Faso musí tiež zabezpečiť nezávisle a nestranné vyšetrenie závažných porušení ľudských práv. „Tí, ktorí sú podozriví zo zabitia a zranenia protestujúcich musia čeliť spravodlivosti,“ povedal Gaëtan Mootoo. Je tiež potrebné prijať opatrenia na odškodnenie a dosiahnutie spravodlivosti pre obete a ich rodiny.
Pozadie
Správa Amnesty International je založená na základe výskumnej misie v Burkine Faso v novembri a v decembri 2014. Zistenia výskumu potvrdzujú, že počas protestov od 30. októbra do 2. novembra 2014 zomrelo 33 ľudí. Desať z nich zabila vojenská prezidentská stráž. Tieto čísla potvrdila aj nezávislá správa koalície Burkinabé zložená z organizácii na ochranu ľudských práv. Protesty v októbri odštartoval pokus prezidenta Blaise Compaorého o zmenu 37 článku ústavy. Táto zmena by mu dopomohla k ďalšiemu znovuzvoleniu. Prezident sa už po tretíkrát snažil o zmenu ústavy.
Podľa zákona, národná armáda, vojenská prezidentská stráž a polícia nie sú oprávnené zasahovať do oblasti uplatniteľnosti práva. Môžu tak urobiť, ale iba za splnenia špecifických podmienok. Amnesty International našla dôkazy, že tieto podmienky počas protestov neboli splnené. Burkina Faso je zmluvnou stranou Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Podľa paktu sa štát zaväzuje k ochrane práva na život a práva na pokojné zhromažďovanie.