Amnesty International vo svojej správe uvádza, že predčasné a nútené manželstvá okrádajú dievčatá v Burkine Faso, často už vo veku od 13 rokov, o detstvo. Tieto dievčatá zároveň nemajú možnosť vybrať si kedy, a či vôbec budú mať deti. Dôvodom je cena antikoncepcie a iné príčiny.
Správa s názvom Donútené a odmietnuté: Nútené manželstvá a prekážky v prístupe k antikoncepcii v Burkine Faso odhaľuje to, koľkým ženám a dievčatám sa vyhrážajú alebo ich zbijú, keď sa pokúsia urobiť vlastné rozhodnutie o vydaji a založení rodiny.
“Priveľa žien a dievčat v Burkine Faso nemá žiadnu kontrolu nad svojím životom: je im odopierané právo rozhodnúť sa či, kedy a za koho sa vydajú, a či budú mať deti, ” uviedol Alioune Tine, regionálny riaditeľ Amnesty International pre západnú a strednú Afriku.
Po sobáši je od dievčat očakávané, že budú mať čo najskôr deti. Tehotenstvo v skorom veku výrazne zvyšuje riziko úmrtia matky alebo výskytu závažných zdravotných problémov. Len málo z týchto dievčat má možnosť ísť do školy alebo dokončiť vzdelávanie.
“V niektorých častiach Burkiny Faso sa musí viac ako polovica dievčat vydať pred dovŕšením 18. roku. Toto sa musí skončiť. Ani rodina, ani širšia komunita by nemali mať možnosť rozhodovať o tele dievčaťa, odopierať mu šancu na naplnenie jeho nádejí a snov o budúcnosti.“
Výskumníci Amnesty International sa v rokoch 2014 a 2015 rozprávali s 379 ženami a dievčatami. Zdokumentovali viaceré prekážky v prístupe dievčat k antikoncepcii a súvisiacim zdravotníckym službám. Zhovárali sa s 35 obeťami predčasného a núteného manželstva, ktorým sa podarilo utiecť.
Podľa tamojšieho zákona musí mať dievča v Burkine Faso pred vstupom do manželstva 17 a viac rokov. Napriek tomu je v regióne Sahel na severe krajiny viac ako polovica dievčat (51.3%) vo veku 15-17 rokov už vydatá.
Nútené a skoré manželstvo
Rodiny v Burkine Faso často vydajú svoje dcéry v snahe konsolidovať rodinné zväzky, získať spoločenský status, alebo výmenou za tovary, peniaze a služby. Správa tiež dokumentuje zvyklosti nazývané “Pog-lenga” alebo “bonusová manželka”, keď nevesta môže priviesť do rodiny manžela svoju neter – ako dodatočné dievča k manželstvu.
15-ročná Céline, ktorá utiekla v deň svadby, Amnesty International porozprávala o tom, ako bola prinútená vydať sa za príbuzného zo strany tetinho manžela:
“Nechcela som sa vydať za toho muža. Moja teta mi povedala ‘ak utečieš, zničíme ťa’. Utiekla som z manželovho domu späť do rodnej dediny, ale rodina mi povedala, že s nimi nemôžem žiť.”
Dievčatá, ktoré nútené manželstvo odmietnu, čelia obrovskému tlaku zo strany rodiny i spoločnosti. Výnimkou nie sú ani hrozby a násilie.
13-ročná Maria povedala:
“Môj otec ma vydal za 70-ročného muža, ktorý už mal päť žien. Otec mi pohrozil, že ak s ním nezostanem, zabije ma.”
Maria utiekla a počas troch dní prešla takmer 170 kilometrov do úkrytu pre dievčatá.
Antikoncepcia nie je možnosťou
Takmer všetky ženy a dievčatá, s ktorými sa Amnesty International rozprávala, povedali, že keď pred svojimi partnermi otvoria tému antikoncepcie, čelia slovným útokom a fyzickému násiliu. Povedali tiež, že nemajú kontrolu nad financiami. Ak si chcú kúpiť antikoncepciu, musia si pýtať peniaze od manželov.
25-ročná Bintou Amnesty International povedala:
“Krátko pred tým, ako som otehotnela, som chcela využiť akciu `týždeň antikoncepcie zadarmo`. Prišla som tam však neskoro, akcia už skončila. Vypýtala som si preto od manžela peniaze. Nahneval sa. Stále opakoval nie, a v našej kultúre, keď manžel niečo povie, tak manželka má počúvať a poslúchať. Už pýtanie peňazí na potraviny vedie k bitke, tak si viete predstaviť, čo sa deje, keď si vypýtate peniaze na antikoncepciu.”
Napriek snahám vlády obmedziť ceny antikoncepcie si ju väčšina žien a dievčat nemôže dovoliť kúpiť.
Podľa oficiálnych údajov používa modernú metódu antikoncepcie menej ako 16% žien, čo dramaticky zvyšuje riziko nechcených a niekedy vysoko rizikových tehotenstiev. OSN zdôraznila, že používanie antikoncepcie by mohlo výrazne znížiť počet úmrtí spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Takmer 30 percent 15 až 19-ročnýčh dievčat a mladých žien na vidieku je tehotných alebo už má dieťa napriek tomu, že v tomto veku je dvakrát väčšie riziko úmrtia počas tehotenstva alebo pôrodu než u žien nad 20 rokov.
Naliehavá potreba reformy
Zákony v Burkine Faso už predčasné a nútené manželstvo zakazujú, avšak neadekvátnym a diskriminačným spôsobom. Veková hranica pre vstup do manželstva je 21 rokov pre mužov a 17 rokov pre ženy. Zákon sa týka len manželstiev registrovaných štátom, a tých je málo. Väčšina manželstiev sú manželstvá tradičné alebo náboženské, a tých sa zákon netýka.
Vláda sa síce zaviazala zákon zmeniť, ale musí túto právnu reformu uskutočniť urgentne. Musí zabezpečiť, aby boli všetky manželstvá registrované a overené a veková hranica 18 rokov musí platiť pre všetkých.
Vláda tiež odstránila hlavné finančné bariéry v prístupe k zdravotnej starostlivosti počas tehotenstva.
Amnesty International vyzýva na urobenie ďalšieho kroku – zavedenie bezplatného poskytovania aspoň niektorých foriem antikoncepcie, ktoré by ženy mohli používať bezpečne a diskrétne.
“Burkina Faso má jeden z najväčších počtov skorých a nútených manželstiev na svete a zároveň jedno najnižších použití antikoncepcie,” uviedol Alioune Tine.
„Je kľúčové, aby vláda zastávala práva dievčat robiť vlastné rozhodnutie o svojom tele, živote a budúcnosti. Nedávne záväzky ukončiť manželstvá detí sú vítaným krokom, ale pokým sa tieto sľuby nestanú každodennou realitou, budú dievčatá stále trpieť.“
Maratón písania listov 2015
Núteným manželstvám v Burkine Faso sme sa venovali aj počas Maratónu písania listov 2015. K ochrane práv dievčat vyzvalo vládu Burkiny Faso viac ako 900 ľudí zo Slovenska. Výzvu môžete stále podporiť tu.
Viac informácií k situácii dievčat v Burkine Faso je dostupných aj na webe Amnesty International.